Mariana Veselá sa v top sezóne zvykla budiť o tretej ráno – nie na budík, ale zo stresu. Vedela, že ráno ju čaká závoz, a nemá dodacie listy. Šesť rokov budovala značku Veselý čaj sama, od výroby cez fakturáciu až po PR. Tento rok ju predala.
V rozhovore hovorí na rovinu o tom, ako vyzerá predaj firmy na Slovensku, čo naozaj zvyšuje jej hodnotu – a čo ju robí nepredajnou.
Čo všetko sa dozviete v rozhovore?
- Ako vyzerala jej „zombie sezóna” – 12-hodinové dni, žiadne víkendy a firma, ktorá bola príliš veľká na jedného človeka, no príliš malá na tím.
- Prečo sa rozhodla sumu predaja nezverejniť – a čo namiesto toho prezrádza o tom, podľa akých čísel sa firma vôbec oceňovala.
- Ako celý proces predaja odštartoval jeden post na LinkedIne – a prečo trval od inzerátu po podpis len pár týždňov.
- Čo si u nej kupujúci overovali najviac – a čo naopak overovať nemuseli.
- Tri konkrétne rady ženám, ktoré cítia, že ich firma prerástla – vrátane toho, čo prvé vyškrtnúť z portfólia.
- Tri chyby, kvôli ktorým sa firma stáva nepredajnou – podľa jej vlastnej skúsenosti z rokovaní.
Vo svojom príspevku na LinkedIne napísala vetu, ktorá zarezonovala medzi desiatkami podnikateľov: „Predala som firmu.” Za touto vetou sa skrýva šesť rokov budovania značky, nespočetné množstvo rozhodnutí a jedna „zombie sezóna” za druhou.
A práve pre ženy, ktoré podobné veci riešia, máme Komunitu Akčných žien
Mariana Veselá stojí za značkou Veselý čaj, ktorú tento rok predala. V rozhovore otvorene prezradila, ako vyzerá predaj firmy na Slovensku, čo naozaj rozhoduje o jej hodnote – a prečo sa napokon rozhodla nepredávať ju pod svojím menom.
„Vedela som, že ráno ma čaká závoz, no nemám dodacie listy.“
Vo svojom príspevku píšeš, že rozhodnutie predať firmu neprichádzalo zo dňa na deň. Pamätáš si moment, keď si si prvýkrát povedala: „Takto už ďalej nechcem podnikať“?
Tých momentov bolo niekoľko. Kľúčové však boli okamihy, keď som nemohla spať. V top sezóne som sa bežne zobúdzala o tretej ráno a sadala za počítač. Bez budíka, prirodzene. Stres a zodpovednosť mi nedovolili spať. Vedela som, že ráno ma čaká závoz, no nemám dodacie listy. Predtým treba odoslať veľkoobchodné zásielky, no nemám štítky na krabice ani faktúry. A do polnoci som pracovala na cenových ponukách, odpisovala na maily, riešila reklamácie. Teda neflákala som sa. Potrebovala som sa rozdvojiť, no nešlo to.
Napísala si vetu, v ktorej sa nájde veľa slovenských podnikateliek – že firma bola príliš veľká na jedného človeka, a zároveň príliš malá na to, aby uživila tím, ktorý potrebovala. Ako to vyzeralo v praxi?
V podstate som sedela naraz na desiatich stoličkách. Plánovala som výrobu a objednávala komponenty od asi desiatich dodávateľov. Riešila logistiku, spravovala e-shop – od naskladňovania cez zákaznícku podporu až po reklamácie. Bola som kontaktnou osobou pre veľkoobchodných partnerov, teda kamenné predajne, kaviarne aj reklamné agentúry. Závoz do veľkoskladov som robila tiež ja. Fakturácia, objednávky zvozov, naháňanie neplatičov – ja. Riadenie projektov pri firemných brandingoch, cateringy aj eventy – tiež ja. PR, reklama, tvorba obsahu a správa sociálnych sietí boli už len čerešničkou na torte.
Potrebovala som tím ľudí, no ten tím by som uživila iba šesť mesiacov v roku – len v top sezóne. V lete by sa nudili a ja by som si ich nemohla dovoliť zaplatiť. Aj preto som to celé ťahala sama.
DENNE SOM PRACOVALA 12 HODÍN, MOŽNO VIAC. DOMA SOM BOLA FYZICKY, NO MYŠLIENKAMI STÁLE V PRÁCI.
Spomínaš aj každoročnú „zombie sezónu“. Čo to reálne znamenalo?
Absenciu víkendov, absenciu spánku a moju neprítomnosť. Doma som bola fyzicky, no myšlienkami som bola stále v práci. Stále v strese. Denne som pracovala 12 hodín, možno viac.
Kedy si naposledy cítila, že podnikanie ti berie viac energie, ako ti dáva?
Pri financiách. Čaj je silne sezónnou záležitosťou, a tak čo som v zime zarobila, to som v lete minula – nie na dovolenku, ale na fixné náklady a nákup komponentov pre ďalšiu sezónu. Finančná neistota mi brala energiu dosť intenzívne. Zároveň som cítila, že moje úsilie a entuziazmus neprinášajú ten osoh, ktorý som čakala.
Za akú sumu? A čo naozaj rozhoduje o hodnote firmy
Poďme na otázku, ktorú si zrejme položí každý čitateľ. Za akú sumu si Veselý čaj predala?
Sumu som sa rozhodla nezverejniť. Prezradím len, že veľa ovplyvnil náš pokles tržieb za rok 2025 – konsolidáciu a šetrenie firiem, žiaľ, cítiť na každom kroku a cítili sme to aj my. Kľúčové boli čísla ako ročný obrat, priemerný počet objednávok v B2B aj B2C segmente, náklady na komponenty a marža. V dobrom cenu ovplyvnil vybudovaný brand a veľké množstvo predajných kanálov či zalistovaní v prémiových reťazcoch.
Koľko mesiacov trval celý proces od prvého rozhovoru až po podpis zmluvy?
Definitívne rozhodnutie padlo v januári tohto roka. Pripravila som si prezentáciu, štatistiky a po vlastnej osi som sa rozhodla hľadať kupca. Vyzeralo to nádejne, no po troch mesiacoch rokovaní z toho nič nebolo. V júni som zmenila prístup a oslovila človeka, ktorý predaj firiem zastrešuje profesionálne. Na konci júna šiel inzerát von, v júli prebehli prvé stretnutia so záujemcami a ešte na konci júla sme stihli podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Šlo to extrémne rýchlo – až tomu sama občas neverím.
Mala si počas rokov aj iné ponuky na odkúpenie firmy?
Nie, nestretla som sa s takouto ponukou. Myslím, že ľudia nás vnímali ako rodinnú firmu, a tie predáva málokto.
Firmu naštartoval jeden post na LinkedIne
V jednom z príspevkov si prezradila, že cesta k predaju firmy sa vlastne začala cez LinkedIn. Čakala by si niekedy, že sociálna sieť zohrá pri takejto životnej transakcii takú dôležitú úlohu?
Toto bolo úplne kúzelné. Firmu nepredávam každý deň, a tak som bola pri výbere sprostredkovateľa tejto služby celkom stratená. Google recenzia je jedna vec, no osobná skúsenosť druhá. V čase, keď sa mi nedarilo predať firmu po vlastnej osi, mi na LinkedIne vybehol post od pána Bednára, že predal svoju firmu Chutné kytice. Túto firmu mám rada a som jej vernou zákazníčkou. Celé to na mňa pôsobilo dôveryhodne, a preto som si vyhľadala človeka, ktorý predaj sprostredkoval.
LinkedIn stále považujem za zlatú baňu na kontakty. Tu sa to potvrdilo dokonale: jeden kontakt mi priniesol iný kontakt s veľmi úspešným koncom.
Ako veľmi podľa teba osobná značka zvyšuje hodnotu firmy? Je dnes silný founder zároveň konkurenčnou výhodou pri predaji?
Veľmi! Keď je za firmou skutočná osoba, pôsobí to dôveryhodnejšie. Ľudia veria viac človeku ako „bezduchej” značke, ktorá im vybehne vo feede. U nás na ambasádora nebol rozpočet, preto som sa stala ambasádorkou vlastnej firmy. Pomohlo to s biznisom aj dopytmi – veľa nových dopytov išlo priamo na mňa, nie na firemný mail.
Pri predaji z toho však môže byť aj nevýhoda. Pri rokovaniach padla otázka, či budú predaje pokračovať, keď tam už nebudem ja. Neváhala som a budúceho majiteľa som uistila, že moja osobná značka funguje iba na LinkedIne, respektíve v jeho bubline. Tri roky bol Veselý čaj bez oficiálnej ambasádorky a predaje boli pekné. Dodnes mnoho stálych zákazníkov netuší, kto sa za firmou skrýva.
Čo všetko si nový majiteľ preveroval? Boli to len financie, alebo aj procesy, zákazníci, značka či tvoje know-how?
Vnímala som, že vo veľkej miere sa potrebovali uistiť, že to, čo tvrdíme, je naozaj pravda. Bola som pri predaji maximálne transparentná. Preverovali si fungovanie e-shopu a reálny objem objednávok, prešli sme si aj všetkých veľkých veľkoobchodných partnerov a pravidelnosť ich objednávok. To potvrdilo, že firma je zdravá a živá. Moje know-how overovať nebolo treba – to bolo podľa mňa navnímané už pri prvej prezentácii.
Čo podľa teba nový majiteľ v skutočnosti kupoval? Čaj? Značku? Komunitu?
Myslím, že úplne všetko, no hlavne kúpil hotový brand. Žiadny startup, ale etablovanú značku na slovenskom trhu. Preskočil roky pokusov a omylov a kúpil vyladené procesy. Získal listing u mnohých veľkoobchodných predajcov, ku ktorým sa len tak nedá dostať – potraviny Yeme, Starý otec, Kukkonia, potraviny Fajne v Košiciach, aj veľké reklamné agentúry ako Hauerland. Dostal komunitu aj rozbehnuté sociálne siete. Nazvala by som to perfektným biznis balíčkom bez potreby štartovania.
Čo bolo podľa teba najväčším aktívom Veselého čaju?
Vyšperkované portfólio. Nehovorím len o produktoch, ktoré sú spracované do posledného detailu, ale aj o službách – eventy, catering, veľmi dopytovaný branding. Vedeli sme B2B zákazníkovi zastrešiť prípravu produktu v jeho vlastnej grafike. Zákazník nedostal ďalší diár a pero, dostal prémiový sypaný čaj, ktorý v chladnom období vždy padne vhod.
Naopak, čo najviac znižuje hodnotu firmy a podnikateľky si to často vôbec neuvedomujú?
V našom prípade to bola silná sezónnosť. Polroka ideš na 200 % a druhú polku roka prežívaš. Rozumnejšie je zvoliť celoročný biznis, alebo taký, ktorý vieš prestriedať s iným. Keby sme mali stabilné predaje počas celého roka, hodnote firmy by to určite prospelo.
Čo bolo počas predaja najťažšie? Nie po právnej stránke, ale po tej ľudskej?
Odosobnenie. S manželom sme firmu založili spolu a verili sme, že tento rodinný biznis raz zdedia a povedú naše deti. Postupne sme ich do toho aj vťahovali – poznali cenotvorbu, výrobný proces aj celé naše portfólio. Nebola to len nejaká „appka”, ktorú predáš ako startup. Bol tam veľký kus z nás.
Čo si cítila bezprostredne po podpise zmluvy? A čo na to tvoja rodina, ktorá to s tebou roky žila?
Ten okamih som vedome prežívala. V hlave mi išlo: Deje sa to! Naozaj sa to deje! Bála som sa, či nebudú slzy. Neboli. Bola radosť, úľava, mentálny výdych. Večer som padla od únavy, hoci som ten deň po pracovnej stránke nemala náročný.
U manžela mám plnú podporu, videl, že sa dlhodobo trápim. Rodičia a sestra ma podporili tiež, deti to zatiaľ neprežívajú extra – prijali to ako informáciu. Dcérka mi však povedala: „Mami, už sa nebudem mať čím v škole pochváliť.” Bola autorkou jednej z našich grafík a bola na to patrične hrdá. Vysvetlila som jej, že jej produkt sa bude ešte dlho predávať a my budeme stále tí, ktorí firmu založili.
A prišiel aj moment, keď si predaj čo i len na chvíľu oľutovala?
Zatiaľ nie, ešte je to veľmi čerstvé. Ešte je okolo mňa šum a ruch odovzdávania firmy, procesov, aktív. Možno, keď ostane ticho, tak to na mňa celé doľahne a príde aj zaváhanie. Zatiaľ však nič neľutujem a teším sa na pokojnú jeseň a Vianoce.
Tri rady ženám, ktoré cítia, že firma ich prerástla
Mnohé ženy podnikajú samy – sú obchodníčkou, marketérkou, účtovníčkou aj riaditeľkou v jednej osobe. Kedy je podľa teba čas priznať si, že takto sa už ďalej fungovať nedá?
Myslím, že ten okamih príde, keď prestaneme žiť. Keď nemáme čas na seba, na kamarátky, na výdych. Keď sa dostaneme do jedného šialeného tempa – do kolotoča povinností, ktorý sa stále zrýchľuje a je ťažké až nemožné ho zastaviť.
Ak by za tebou dnes prišla podnikateľka a povedala: „Moja firma rastie, ale ja už nevládzem,“ aké tri rady by si jej dala?
- Vyškrtni z portfólia to, čo ťa najviac vyčerpáva. U mňa to bol catering a workshopy – hoci to bola super služba, prestala som ju promovať a ponúkať.
- Nájdi si posilu, brigádnika, stážistku. Prvé tri omyly im odpusti, samozrejme ich pouč, no po štvrtom omyle zbystri – lebo miesto odľahčenia ťa zavalia prácou navyše.
- Dovoľ si dýchať a povedať nie. Keď obeduješ, nedvíhaj telefón, odlož ho, vypni zvuk. Rob to bez výčitiek. Dovoľ si odmietnuť ponuku, keď vieš, že to bude málo peňazí za veľmi veľa muziky.
Myslíš si, že ženy majú väčší problém delegovať ako muži?
Ženy, a obzvlášť mamy, sú majsterky v time managemente. Myslím si, že toho znesú o niečo viac, kým si uvedomia, že potrebujú delegovať. Priznať si, že aj niekto iný to zvládne rovnako dobre, môže byť ťažké. Ja som delegovala v podstate od začiatku – prvé delegovanie prišlo hneď s rozbehnutím e-shopu, objednávky nám posielala externá firma. Keď sa začali kopiť B2B zákazky, zohnala som si brigádnikov do výroby. Jednu sezónu som mala aj asistentku, no nebola správnou voľbou, takže sme sa po roku rozlúčili.
Tri chyby, kvôli ktorým sa firma stáva nepredajnou
Čo by mala podnikateľka robiť už dnes, ak chce o päť či desať rokov vybudovať firmu, ktorá bude mať skutočnú hodnotu pre investora alebo kupujúceho?
Byť dôsledná a nenechávať veci na potom – to „potom” už nemusí prísť a zbytočne sa nakumulujú nedotiahnuté veci. Treba sa snažiť o multikanálový predaj, teda príjem musí prúdiť z viacerých zdrojov. U mňa to boli tieto kanály: e-shop, retail a veľkoobchodné partnerstvá, zalistovanie v reklamných agentúrach, kaviarne, eventy, catering, workshopy a ambasádoring na LinkedIne, z ktorého plynul B2B predaj zameraný na firemné a vianočné darčeky. Práve toto sa páčilo mojim záujemcom o firmu.
Aké tri chyby robia podnikateľky najčastejšie a práve kvôli nim sa ich firma stáva prakticky nepredajnou?
- Prvovýrobca má iba e-shop a neexpanduje ďalej – nepredáva svoj produkt cez ďalšie kanály.
- Slabé PR, nulové investície do reklamy, žiadna komunita. Keď o tebe ľudia nevedia, nikdy si od teba nič nekúpia. Ani tvoju firmu.
- Príliš komplikovaná výroba – napríklad potreba objednávať komponenty od viac ako desiatich dodávateľov.
BUDE TO SAKRA ŤAŽKÉ, VEĽA OBETUJEŠ, BUDEŠ PLAKAŤ AJ ĽUTOVAŤ… ALE EXTRÉMNE VEĽA ZÍSKAŠ.
Čo vie dnes Mariana Veselá po predaji firmy, čo by chcela povedať tej Mariane, ktorá pred šiestimi rokmi balila prvé balíčky Veselého čaju?
Uff, toho je veľa. Moje emócie sú aktuálne ako na húsenkovej dráhe. Asi by som si povedala na rovinu: Bude to sakra ťažké, veľa obetuješ, budeš plakať aj ľutovať… ale extrémne veľa získaš, staneš sa novou verziou samej seba a posunieš sa míľovými krokmi vpred. Ak sa bojíš výziev, ostaň v korporáte. Ty to však dáš, máš na to, využi to. Bude to jazda.
Vo svojom príspevku si napísala, že začínaš premýšľať nad ďalšou kapitolou. Kam ťa to dnes prirodzene ťahá?
Ťahá ma to k marketingu a salesu. Extrémne ma baví LinkedIn, na ktorom som dokázala vybudovať brand nielen svojej firmy, ale aj svoj osobný brand, cez ktorý som následne úspešne predávala. Keďže mám reálne skúsenosti z praxe, chcem ich odovzdať – rada by som pomáhala iným firmám a ich majiteľom s budovaním brandu. Viem si predstaviť aj spravovanie profilov, školenia či prezentácie spojené s budovaním brandu.
Podľa čoho o desať rokov spoznáš, že predaj Veselého čaju bol jedno z najlepších rozhodnutí tvojho života?
Prvým ukazovateľom bude moja spokojnosť a pomalší život bez „zombíkových” období. Ďalším bude zdravie – stres sa na ňom podpísal a dvakrát bol nado mnou zdvihnutý prst. Takže keď budem dlhodobo zdravá a šťastná, budem vedieť, že to bolo správne rozhodnutie.
Mariana Veselá dokázala, že predať firmu neznamená prehrať
Niekedy je to najzrelšie rozhodnutie, aké podnikateľka môže urobiť. Jej príbeh je pripomienkou, že hodnotu firmy nerobí len obrat, ale aj to, ako veľmi je závislá od jedného človeka.
Rieši aj tvoja firma podobné dilemy – vyhorenie, delegovanie, alebo otázku, kedy je čas na zmenu? V klube Akčných žien nájdeš komunitu podnikateliek, ktoré si prešli tým istým: akcnezeny.sk/clenske-baliky/