Skutočný príbeh: Dnes už viem, že existuje aj taká láska, pre ktorú sa nedá žiť, ale iba umrieť

0
Skutočný príbeh: Dnes už viem, že existuje aj taká láska, pre ktorú sa nedá žiť, ale iba umrieť
pixabay.com

Volám sa Viera. Keď som sa narodila, nič nenaznačovalo, že práve ja budem iná. Prežila som detstvo na sídlisku s bežnými radosťami a ešte bežnejšími starosťami. Rodičia mali vždy peňazí tak akurát, ani veľa, ani málo. Občas ma potešili novými rifľami, občas som zaplakala nad kabelkou značky nedostupná.

No potom prišla zradná puberta. Ten výnimočný čas, ktorý delí slečny na krásne labute a škaredé káčatka. Nikto presne nevie prečo, ale zrazu je z toho roztomilého dievčatka od vedľa iba obyčajná žienka do kuchyne a z divného nemehla od susedov vyrastie sexy kočka, ktorá spoľahlivo zapne erotický film v hlave každého chlapa.

Ani mňa neobišla tá veľká zmena. Začala nenápadne, tatkovými ustarostenými pripomienkami, že som akosi príliš vyrástla. To, že ho netrápi moja výška, ale obvod hrudníka mi došlo až neskôr. Našťastie ten typický dievčenský boj s vlastným telom ma obišiel. Hrdo a spokojne som nosila svojich dokonalých 90-60-90 a s prehľadom ignorovala žiadostivý mužský svet.

Neskôr mi začali chodiť zamilované listy, romantické pozvanie. Ale aj zlé klebety o tom aká som bezcitná, namyslená, ignorujem nešťastných a beznádejne zaľúbených. Pravda bola, že keď jeden z nich skončil v nemocnici s výplachom žalúdka, nebolo mi všetko jedno. Lenže prešlo pár dní a ja som znovu bola tá slečna bezstarostná a ľahostajná. Všetko to milostné zúfalstvo mi pripadalo smiešne a trápne.

Láska ma obchádzala

Láska ma zatiaľ vytrvalo obchádzala. Ak nepočítam pár popletených nocí, váhavé stretnutia, rýchlo rozpustené v spomienkach. Moja práca okolo reklamy a módy tiež nepriala vážnych známostiam. Stále niekde inde, s niekým iným, všetko sa odohrávalo rýchlo a hneď.

No potom mi prišiel do cesty Marek. Robil v prestížnom časopise, ako nenahraditeľný manažér pre všetko. Vždy bol na správnom mieste, schopný zariadiť čokoľvek a kdekoľvek. Mal k tomu potrebnú výbavu. Atraktívny zjav, charizmu, inteligenciu. Jednoducho človek, ktorému nikto nepovie nie. Stačil jeden jeho úsmev a môj svet bol naruby. Telom mi prešiel prúd lásky, ako letný blesk. Ten amorov zázrak o ktorom si myslíme, že sa môže stať iba v naivnom románe ma úplne zaskočil. Prišiel zákerne a bez varovania. Len tak.

Jasné, že si ma všimol. Láska poletuje vzduchom , ako v tej pesničke. Nikto nič o nej nevie a pritom ju každý cíti. Ženy ho milovali. On medzi nimi plával s ľahkým úsmevom. Poznal presné hranice ako si užiť a príliš neublížiť. Mne sa najprv podvedome vyhýbal. Tušil, že náš príbeh bude iný. No stačil jeden spoločný obed a neodolal.

Májová búrka

Tá láska nás oboch spláchla, ako májová búrka. Z našich predošlých pohodlných životov nezostalo celkom nič. Nezáväzné známosti, nudné večierky, priatelia na jedno použitie, všetko dostalo nálepku zbytočné. Začala som chápať tie múdre reči psychológov, ktorí prirovnávajú zamilovaný stav mozgu k jazde človeka s návykom na drogách, keď je každý schopný urobiť čokoľvek, kvôli ďalšej dávke.

Našťastie aj on trpel podobnou závislosťou. Rozlietané pracovné záväzky nám veľmi nepriali, no obaja sme ochotne cestovali hore dole po svete kvôli pár hodinám spoločného času. Každá taká chvíľka bol výlet do raja. Vtedy nič a nikto ne existoval. Iba naše vlastné telá rozpustené v rozkoši bez konca. Ten divný pocit, že moja temer dokonalá tvár a postava je tu iba náhodou a tak trochu zbytočne sa mi rýchlo vytratil z hlavy. Bola som predsa krásna iba kvôli nemu.

Nič nenasvedčovalo tomu, že by náš spôsob života potreboval zmenu. Je zbytočné rozmýšľať nad budúcnosťou, ak je prítomnosť tisíc krát krajšia, ako ste si vôbec niekedy vedeli predstaviť!

laska par mladych ludi
Foto: pixabay

Po rýchlom vzlete môže prísť pád

Prešlo pár mesiacov a dobré duše okolo mi nenápadne pripomínali, že treba začať brzdiť lebo pád nevyhnutne príde. Nepočula som, nevidela, necítila. Všetky bunky môjho tela sa zbláznili. Jediný podnet, na ktorý reagovali bol iba ON. A pritom stačilo trochu pozornosti a hneď by som zbadala zmenu kurzu. Lenže je to podobné, ako keď sa na mori otáča loď. Čím je väčšia, tým máte menšiu šancu si to všimnúť. A moja láska bola obrovská, ako ten najväčší zaoceánsky parník pod slnkom.

Keď začal odmietať kvôli jednej noci tráviť celý deň na cestách bez mihnutia oka som zrušila fotenie a bežala za ním. No stačilo párkrát použiť túto stratégiu a v agentúre mi ani telefón nezdvihli. Napodiv ma to netrápilo. Peniaze boli a ja som mala konečne dosť času na svoju lásku. Zo začiatku nič nenamietal. Bez väčších problémov odbehol zo stretnutia, stihol večeru alebo divadlo. No neskôr, priamo úmerne mojim požiadavkám, rástla jeho nechuť byť stále k dispozícii. Bolo jasné, že on na rozdiel odo mňa zo svojej kariéry nechce zľaviť ani o milimeter.

Na druhej strane

Tak som sa prispôsobila. No žiaľbohu opačným smerom ako bolo treba. Miesto rozumnej otočky naspäť k vlastnému životu som chcela iba jeho. Netrvalo dlho a vyrástla zo mňa trápna čakanka. Atraktívna a sebavedomá žena premenená na nervóznu osôbku večne prilepenú na mobile. Značkovú garderóbu a oslnivý make-up nahradili veci tzv. praktické. Veď keby náhodou…

Pripravená prísť kdekoľvek a kedykoľvek, presne podľa návodu ako sa stať neznesiteľnou. Marek najprv trpezlivo znášal moju pozornosť. Veď, ktorému mužovi by nelichotil ten nekonečný prúd obdivu a uznania. Aký je skvelý a najlepší z najlepších. Ale postupne čaro vyprchalo. Presne ako tá drahá voňavka v kúpeľni. Najprv úžasná, potom bežná a nakoniec je celá príliš. Príliš silná, príliš vtieravá. A začnete mať pocit, že práve z nej vás bolí hlava.

Práve tak aj ja som začala prekážať. Spoločné noci nahradilo milovanie v pokluse. Na nič iné nezostávalo miesto. Žiadne večere a pokojné raňajky. Lebo práca, povinnosti a biznis. Jednoducho trápne výhovorky na všetky strany, ktoré som tvrdohlavo ignorovala. Veď myšlienka na koniec nášho vzťahu bol pre mňa hotový rozsudok smrti. Začala som bojovať ako o život. Prosila, dobiedzala o kúsok pozornosti, štipku lásky, ktorá dávno odišla. Nič nepomáhalo. Telefón nedostupný, príjem vypnutý.

Koniec s prehľadom

Jedného dňa mi jeho asistentka, ktorá už nemala nervy na moje večné otázky poslala krátku správu. Miesto a čas. Naša obľúbená luxusná reštaurácia večer o siedmej. Bez vysvetlenia. V tom svojom zúfalom stave ma vôbec nenapadlo rozmýšľať čo vlastne tá pozvánka znamená. Utekala som tam s pomýlenou nádejou, že aspoň niečo sa zmení. Samozrejme, k lepšiemu.

No miesto toho som opäť dostala zásah bleskom. No tentoraz to nebola láska, ale čistá bolesť. Marek mal totiž rande. Moja reakcia bola najhoršia zo všetkých zlých. Krik, plač, rozbité poháre a hysterické scény, znovu akoby vystrihnuté z tých ružových románov.

Za to on sa správal prekvapivo racionálne. Vyprevadil vystrašenú slečnu, zaplatil škodu a objednal taxík. Prv ako zabuchol dvere, mi s kamennou tvárou oznámil, že už ma nikdy, ale že naozaj nikdy nechce vidieť.

Na druhý deň som skončila s výplachom žalúdku v nemocnici. Zachránila ma jeho asistentka, ktorá vždy vynikala v krízovom manažmente a vedela presne čo jej správa spôsobí. Prešiel rok a ja pomaly začínam fungovať. Trochu ako vyliečený závislý pacient. Lásku zatiaľ iba opatrne obchádzam z bezpečnej vzdialenosti. Dnes už totiž viem, že existuje aj taká, pre ktorú sa nedá žiť, ale iba umrieť.

Prečítajte si aj príbeh o žene, ktorá sa zľakla svojho veku a faktu, že ešte nie je vydatá

Pripravila: Katarína Gregorová

Pozrite si aj jej blog.

Foto: pixabay.com

žiadne príspevky na zobrazenie