Skutočný príbeh: Pocit, že mi tridsiatka klope na dvere a ja som stále bez manžela ma začal dosť znervózňovať

0
Skutočný príbeh: Pocit, že mi tridsiatka klope na dvere a ja som stále bez manžela ma začal dosť znervózňovať
unsplash.com

Volám sa Zdena. V našom malom mestečku patrila moja rodina medzi tie, ako sa hovorí lepšie situované.

Otec podedil veľa pozemkov, ktoré výhodne predal a tak napriek jeho biedneho platu štátneho úradníka sme viedli bezstarostný život v prečačkanej vilke so záhradou. Mama, hoci jej bolo najlepšie doma v kuchyni, chodila poctivo na drahé dovolenky a kúpeľné pobyty v snahe zapadnúť do miestnej smotánky.

Predpísaný život

Ja so sestrou sme mali predpísanú životnú dráhu. Vysoká škola, podľa možností nie príliš náročná blízko domu, ktorá nám zabezpečí pohodlné kancelárske miestečko. Neskôr primerane bohatý manžel a pekný dom s utešenými detičkami.

Žiaľbohu, jednotne navrhnutý strih nebol dobrý nápad. Staršia Jana veľmi rýchlo zistila, že predpísaný model jej ani trochu nesedí, a odišla do sveta. Sem tam sa ozvala, vždy z iného miesta, inej roboty a samozrejme s iným chlapom. Mama najprv zúrila, no neskôr spokojne skonštatovala, že aj tak dobre, aspoň nerobí doma hanbu.

Zostala som iba ja, tá dokonalá. Pekná, poslušná, poriadna a ešte kopu skvelých prívlastkov navyše. Ešte aj dnes, sa iba ťažko ubránim smiešnej pýche, keď náhodou naďabím na staré fotky s rozkošným modrookým dievčatkom a zlatými kučeravými vláskami.

Výnimočná, ale sama

No mamine neustále lichôtky a pochvaly spôsobili, že zo mňa vyrástla namyslená do seba zahľadená baba, hlúpo presvedčená o vlastnej výnimočnosti. Výsledok prišiel rýchlo. Napriek výzoru modelky z časopisu som žila viac menej sama. Napodiv, vôbec mi to neprekážalo. Láska k vlastnej osobe dostatočne napĺňala moje emocionálne potreby. No pocit, že mi tridsiatka klope na dvere a ja som stále bez manžela ma začal dosť znervózňovať.

Pomohla náhoda. Svadba vzdialenej sesternice. Veľkolepá, v zámku s hŕbou hostí a hromadou skvelého jedla. V rámci všeobecného zoznamovania som natrafila na Vlada. Vyzeral fakt skvele. Bezchybný oblek, účes, vystupovanie. A čo bolo najdôležitejšie, nemal so sebou žiadnu miestnu krásavicu. Mame stačilo zaregistrovať náš spoločný tanec a hneď urobila súkromný prieskum trhu.

S výsledkom bola nadmieru spokojná. Môj vyhliadnutý nápadník zabodoval. Slušný majetok, dom, isté zamestnanie, dobrá povesť bez nevhodných známostí. Proste bezchybný tovar.

Sladká predstava

Už pár dní po našom stretnutí som bola zamilovaná. Veľmi. Ani nie tak do neho samotného, ale hlavne, do sladkej predstavy o našom budúcom skvelom živote. Pracoval v neďalekom meste a preto som mohla bez väčšej námahy zinscenovať pár, akože náhodných, stretnutí. Všetko išlo hladko. Príjemné kávičky, kino, luxusné večere.

A hlavne nákupy. Miloval ich rovnako ako ja. Mal prehľad v móde, poznal limitované série najlepších značiek. Na nejaké vyznania si veľmi nepotrpel, no mne stačilo zazrieť vo výklade náš spoločný obraz vyparádenej dvojice a bola som v siedmom nebi!

Keď ubehlo pár mesiacov, svadba nám obom prišla, ako celkom fajn nápad. Sex mi zatiaľ nechýbal. Veď predstava, že ma prvýkrát pomiluje až po tom sviatočnom obrade bola nesmierne romantická.

Hostina pripomínala kópiu amerického presladeného filmu. Stoly, kvety, družičky, balóniky, výzdoba. Vôbec ma netrápilo, že po tej veľkej sláve sme svadobnú noc jednoducho prespali. Veď ten budúci život, v hlave vyšperkovaný do posledného detailu mi všetko vynahradí.

 

svadba nevesta
Foto: pixabay.com

Čierne noci

No čierne noci utekali jedna za druhou a v našej nádhernej spálni ma čakala iba bratská pusa na dobrú noc. Nepomáhala krásna bielizeň, rafinované zvádzanie. Nič. Skutočnosť ďaleko predbehla zlé sny.

Za to v iných ohľadoch naše manželstvo fungovalo ako dobre nastavený stroj. Mali sme rovnaký názor na svet, milovali pekné veci , zbytočné ambície nám nekazili domácu pohodu. Viedli sme síce bezpohlavný, ale o to viac spokojný život.

No hormóny neoklameš. Telo potrebuje sex rovnako ako jedlo a spánok. Samozrejme, že človek znesie toho veľa. Vydrží hladný, bez oddychu. Sám a opustený. No ja rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí vedia pokorne prijať zlý osud. Práve naopak. Vždy chcem mať všetko a hneď!

A tak netrvalo dlho a jeden večer som z baru vytiahla ten najlepší koňak s nádejou, že mi Vlado naleje do pohára, okrem toho skvelého nápoja aj vysvetlenie, prečo práve ja mám byť odkázaná na tie trochu divné veci z erotických obchodov. No on iba mávol rukou s ironickým úsmevom. Vraj nech pred ním nehrám hlúpu chuderu. Samozrejme, že je gej. Veď sme spolu nespali pred svadbou, tak hádam naivne nečakám, že po nej to bude ináč?!

A vôbec, podľa neho je naše manželstvo obojstranne výhodný obchod. On získal bezpečnú nálepku ženatého muža a ja vytúžený status vydatej ženy. Keď som začala zmätene bľabotať niečo o láske, len sa pousmial. Vraj tá vyzerá celkom ináč a ja o nej
nič ani len netuším. V ten večer ma koňak zachránil. Aspoň na chvíľu otupil zmysly a hlavu. Ráno sme prvýkrát privítali každý sám, bez spoločnej kávy.

Napodiv skutočnosť , že mám teplého manžela som prijala celkom racionálne, ako holý fakt, s ktorým nič neurobím. Oveľa viac ma trápila vlastná hlúposť. Predstava, že patrím medzi naivné kozy čo netušia, kde je sever, ma úplne zničila. Akoby som práve ja bola tá smiešna opica z ikonického obrázku, čo naschvál necíti, nevidí, nepočuje!

Začali mi v hlave naskakovať situácie, maličkosti, útržky viet. Jeho správanie, slová nenápadne stratené medzi riadkami. Všetko začalo do seba zapadať a tá naša spoločná minulosť zrazu vyzerala celkom ináč. Akoby ju niekto premaľoval. Ružovou farbou.

Staré zvyky a bezpečné vody

Vlado sa pár dní držal v bezpečnej vzdialenosti. Presťahovaný na poschodie bol viac menej neviditeľným hosťom vo vlastnom dome. Naša vilka pripomínala divný penzión pre dvoch. Netrvalo dlho a mne začali chýbať spoločné posedenia pri vínku, dobroty v kuchyni, veselé nákupy.

Postupne mi dochádzalo, že je dosť nerozumné dovoliť nesplneným snom o sladkej budúcnosti kaziť prítomnosť. Obzvlášť, ak ich realita zomelie na prach.

A tak som objednala skvelé mäsko a nachystala voňavú večeru. Dosť vyľakaný prijal pozvanie k stolu. Po chvíli slastného prežúvania, napätie medzi nami trochu povolilo a začali sme sa baviť o normálnych veciach. Rozbité kachličky na terase, nové hodvábne obliečky na periny, dobre zaúdená šunka. Témy, ktoré spoľahlivo zavedú rozhovor do bezpečných vôd. Stačilo ešte prežiť pár váhavých dní a obaja sme sa vrátili k starým, tak príjemným zvykom.

Už rok sama

Dnes pozerám prekvapene do kalendára. Je to už skoro rok čo trávim noci sama a stále neviem, ako ďalej. Jasné, niekedy ma tá moja manželská prítomnosť zavalí, ako ťažký kameň, pod ktorým ledva dýcham. No vďaka Vladovým peniazom môžem byť, nešťastná veľmi príjemným spôsobom. Dopraje mi luxus, čo moja pohodlná duša vie oceniť.

Jednoducho nemám dosť sily na radikálne kroky. A tak zatiaľ iba opatrne našľapujem, nasilu vyliečená z predstavy o svojej dokonalosti. Prekvapene zisťujem, že nielen moje vlastné ego stojí za pozornosť. Začínam okolo seba vidieť ľudí, ktorí ma potrebujú.

Suseda potlačiť auto, kolegyňa pomôcť s novou aplikáciou, teta objednať najlepší matrac na boľavé kríže. Hlúpe maličkosti, ale pre mňa znamenajú nový svet, ktorý pomaly objavujem a tajne snívam, že po čase možno v ňom nájdem aj lásku, o ktorej zatiaľ vraj nič netuším.

Prečítajte si aj skutočný príbeh o vďačnosti za druhú šancu

Pripravila: Katarína Gregorová

Pozrite si aj jej blog.

Foto: unsplash.com

žiadne príspevky na zobrazenie