Slávne ženy – Indira Gándhiová začala s politikou už ako dvanásťročná

Indira Gándhiová, železná lady Indie, mala už v mladosti kontakt s vysokou politikou. Pôsobil v nej jej otec aj starý otec. Bola prvou indickou političkou, ktorá získala post premiéra, a to dokonca tri po sebe nasledujúce obdobia. A málokto vie, že svojho budúceho manžela spoznala už v 16 rokoch!

Mladosť a začiatky politickej kariéry

Indira Nehru sa narodila v roku 1917 v Allahabade a bola jediným dieťaťom Jawaharlala Nehrua, ktorý bol jedným z hlavných predstaviteľov indického boja za dosiahnutie nezávislosti od Británie, bol lídrom mocného a dlho dominantného indického národného kongresu (Kongresová strana) a bol prvým premiérom nezávislej Indie. Jej starý otec Motilal Nehru bol jedným z priekopníkov hnutia za nezávislosť a bol blízkym spoločníkom Mahatma Gándhího.

Už ako 12-ročná sa zaujímala o politiku a pôsobila v detskej skupine, ktorá podporovala opozíciu v boji proti Britskej nadvláde. Ako jej predsedníčka tiež prednášala prejavy. Indira neskôr navštevovala univerzitu v Shantiniketane (teraz Bolpur), kde sa naučila tvrdej disciplíne, a potom Oxfordskú univerzitu v Anglicku. Vysokoškolský titul nezískala.

Zakázaná láska

Keď mala Indira len 16 rokov, zamilovala sa do Feroze Khana, ktorý mal 21 rokov. Feroze bol známy jej matky, Kamaly Nehru. V roku 1930 Kamala Nehru demonštrovala proti Britom a keďže bolo horko, omdlela. Feroze jej vtedy pomohol. Feroze bol tak ovplyvnený jej vlastenectvom, že odišiel zo štúdia, aby sa pripojil k hnutiu nezávislosti. Začal sa aktívne zúčastňovať na akciách Kongresu a bol aj uväznený. Počas týchto rokov Feroze stretol mladú Indiru. Navzájom sa do seba zamilovali. Prvýkrát jej navrhol manželstvo v roku 1933, keď mala 16 rokov. Indira a jej matka však túto žiadosť o ruku odmietli kvôli nízkemu Indirinmu veku a jeho moslimskému náboženstvu.

Medzitým mal osud svoj vlastný plán, Feroze sa ešte viac zblížil s rodinou Nehru, najmä s Kamalou. Keď bola Kamala chorá a jej zdravotný stav sa zhoršil, Feroze sa o ňu postaral a bol pri nej aj vtedy, keď zomrela vo februári 1936. Počas liečby matky Indiry táto láska mladého páru ešte vzrástla.

Indirin otec bol vtedy na vrchole svojej kariéry ako najvyšší vodca v Indii a nebol spokojný s povesťou svojej dcéry. Napriek jeho silnému odporu sa však rozhodli uzavrieť manželstvo. Svoju poslednú snahu ukončiť milostný príbeh, otec Nehru si vzal na pomoc Mahatma Gandhího, ktorý sa ich lásky údajne zastal. Jedna teória vraví, že Feroz sa premenoval podľa neho na znak obdivu, ďalšia teória hovorí, že si Ghándí Ferozeho dokonca adoptoval. 

Ako hovorí príslovie, nič nemôže zastaviť pravú lásku, láska páru nakoniec dosiahla víťazstvo a 26. marca 1942 sa vzali podľa hinduistických rituálov. Spočiatku sa ich životy vyvíjali dobre. Spoločne bojovali proti britskej nadvláde. Pár bol zatknutý a uväznený v auguste 1942. Nasledujúcich 5 rokov sa tešili pohodlnému rodinnému životu a mali dvoch synov, Sanjaya a Rajiva.

Trhliny v manželstve

Čoskoro potom, ako India získala svoju nezávislosť v roku 1947, sa Nehru stal prvým premiérom Indie a Feroze si vybral inú politickú líniu. Počas svojej žurnalistickej kariéry začal Feroze písať proti korupčným politikám vlády Nehru. Jeho odvážny prístup proti Indirinmu otcovi vytvoril nepríjemné napätie medzi Indirou a Ferozom. Keď sa trhlina medzi Nehru a Feroze rozšírila, Indira odišla do domu svojho otca v Dillí a starala sa o jeho domácnosť. Pôsobila v jeho dome ako hostiteľka a sprevádzala ho na cestách.

V roku 1958 utrpel Feroze infarkt a ona sa vrátila, aby sa o neho postarala. Po druhom infarkte v roku 1960 zomrel. Po jeho smrti, Indira išla do politiky a neskôr sa stala premiérkou Indie.

Prečítajte si aj článok o Diane, princeznej z Walesu

Kariéra vo vysokej politike

Keď Indirin otec Nehru nastúpil do úradu v roku 1947, bola pri moci Kongresová strana. Indira bola členkou hornej komory indického parlamentu, keď ju v roku 1964 zasiahla smrť jej otca. Na poste premiéra vystriedal jej otca Lal Bahadur Shastri a vymenoval ju za ministerku informácií a vysielania vo svojej vláde. Keďže v Indii bolo veľa ľudí negramotných, hlavným zdrojom informácií boli rádiá. Indira presadzovala, aby boli lacné a ľahko dostupné.

Predsedníčka strany ako prvá žena v histórii Indie

Po náhlej smrti Shastriho v januári 1966 bola Gándhiová menovaná za predsedníčku Kongresovej strany – a stala sa aj premiérkou – bola akýmsi kompromisom medzi pravými a ľavými krídlami strany. Jej vedenie sa však dostalo pod neustálu kritiku z pravého krídla strany, ktorú viedol bývalý minister financií Morarji Desai. V roku 1967 vyhrala vo voľbách ich strana a Indira sa dostala do dolnej komory indického parlamentu (Lok Sabha). Kongresová strana dokázala obsadiť len malú väčšinu miest, a Gándhiová musela prijať Desaia ako podpredsedu vlády.

V rámci strany rástlo napätie a v roku 1969 bol z nej vylúčený Desai a ďalší členovia. Gándhiová sa spojila s väčšinou členov strany a vytvorila novú frakciu, nazvali ju „Nová“ Kongresová strana. V voľbách v roku 1971 táto strana získala víťazstvo nad koalíciou konzervatívnych strán. Gándhiová silne podporovala východný Pakistan (teraz Bangladéš). Pri konflikte s Pakistanom koncom roku 1971 indické ozbrojené sily dosiahli rýchle a rozhodujúce víťazstvo nad Pakistanom, ktoré viedlo k vytvoreniu Bangladéša. Stala sa prvým vládnym lídrom, ktorý uznal novú krajinu.

Námietky proti výsledkom volieb

V marci 1972, podporená úspechom krajiny vo vojne proti Pakistanu, Gándhiová opäť viedla Novú kongresovú stranu k víťazstvu vo voľbách. Protivníci tvrdili, že vo voľbách vyhrala nečestne a že porušila volebné zákony a použila počas svojej kampane nelegálne praktiky. V roku 1975 rozhodol súd, že bude zbavená svojho kresla v parlamente počas šiestich rokov. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolala na Najvyšší súd,

Odmietla rezignovať a na radu svojho syna vyhlásila výnimočný stav v celej Indii. Opozícia bola uväznená a zaviedla sa cenzúra tlače. V novembri Najvyšší súd zamietol jej potrestanie. Bolo prijatých mnoho nových zákonov, ktoré obmedzovali osobné slobody. Počas tohto obdobia tiež realizovala niekoľko nepopulárnych politík, vrátane rozsiahlej sterilizácie ako formy kontroly pôrodnosti. Za to bola kritizovaná nielen svojimi prívržencami, ale aj opozíciou.

Porážka a dočasný ústup z politiky

V roku 1977 bola jej frakcia vo voľbách porazená a ona bola odvolaná zo svojej funkcie. Strana Janata prevzala vládu s novozvoleným členom Desaiom ako premiérom.

Začiatkom roku 1978 Gándhiová a jej stúpenci dokončili rozdelenie Kongresovej strany tým, že vytvorili Kongresovú (I) stranu – „I“, ktorá označovala Indiru. Indira bola na rok uväznená na základe obvinení z korupcie. Napriek týmto prekážkam získala v novembri 1978 miesto v Lok Sabha a jej strana začala zbierať sily. Rozpad v rámci vládnucej strany Janata viedol k pádu vlády v auguste 1979.

Druhé obdobie vlády

Keď sa v januári 1980 konali nové voľby do Lok Sabha, Gándhiová opätovne získala moc. Jej syn Sanjay, ktorý sa stal jej hlavným politickým poradcom, tiež získal miesto v snemovni. Všetky právne spory proti Indire, ako aj proti Sanjayovi, boli stiahnuté.

Nečakanou smrťou Sanjaya Gándhího pri havárii lietadla v júni 1980 prišla Indira nielen o syna, ale aj o spojenca. Po jeho smrti Indira pripravila svojho druhého syna, Rajiva, na vedenie strany. Držala sa socialistickej politiky priemyselného rozvoja, ktorú začal jej otec. Nadviazala užšie vzťahy so Sovietskym zväzom na podporu dlhodobého konfliktu Indie s Pakistanom.

V osemdesiatych rokoch sa Indira Gándhiová stretla s hrozbami za politickú integritu Indie. Niekoľko štátov chcelo dosiahnuť nezávislosť a Sikhskí separatisti v štáte Pandžáb používali násilie na presadzovanie svojich požiadaviek. V roku 1982 veľké množstvo Sikhov obsadilo Zlatý chrám v Amritsare, najsvätejšej svätyni Sikhov.

Spor so Sikhmi a atentát

Indira dlho váhala, či má proti separatistom zakročiť, ale nakoniec sa rozhodla, že pošle armádu a povstanie sa skončilo krvavými jatkami. Niektoré budovy v svätyni boli v bojoch ťažko poškodené a najmenej 450 Sikhov bolo zabitých (Sikhské odhady počtu obetí boli podstatne vyššie).

O päť mesiacov neskôr bola Indira zabitá vo svojej záhrade v Novom Dillí guľkami vystrelenými zo zbraní jej dvoch vlastných strážcov ako pomsta za útok v Amritsare. Jej nástupkyňou bola jej syn Rajiv, ktorý slúžil až do roku 1989. V roku 1991 sa aj on stal obeťou atentátu.

Deň úmrtia Indiry Ghándiovej je v Indii sviatkom na jej počesť a pamiatku. India počas jej vlády vyslala svoj prvý satelit do vesmíru a v oblasti ekonomiky sa stala krajinou, ktorá mala jednu z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík vo svete.

Zdroj: britannica.com, www.freepressjournal.in

Zdroj foto: commons.wikimedia.org, Indira-Gandhi-in-Finland-1983.jpg

Indira Gandhi Kansallismuseon “Kädentaitoa Intiasta” -näyttelyn avajaisissa. Vasemmalla opetusministeri Kaarina Suonio. Foto: Ritva Bäckman