Päť rokov po uzavretí manželstva sa prejavila nezlučiteľnosť a vekový rozdiel páru, ktorý bol takmer 13 rokov. Charles podvádzal Dianu so svojou bývalou priateľkou, vydatou Camillou Parker Bowlesovou. V roku 1989 sa Diana na narodeninovej párty stretla s Camillou a dozvedela sa o Charlesovom mimomanželskom vzťahu. Táto aféra bola neskôr spomenutá v knihe Andrewa Mortona, Diana: Jej pravdivý príbeh. Kniha, ktorá odhalila aj údajné samovražedné úmysly princeznej, spôsobila v roku 1992 mediálnu búrku.

Diana si okolo roku 1986 začala aféru s majorom Jamesom Hewittom, bývalým inštruktorom jazdy na koni, ktorá trvala 5 rokov. Médiá špekulovali, že Hewitt bol Harryho otcom, pretože sa na neho ponášal oveľa viac ako na Charlesa. Harry sa však narodil predtým, ako sa začala táto aféra. Hewitt nakoniec zradil Dianu tým, že sa podieľal na vydaní knihy Princess in love, kde rozoberal ich vzťah.

Neskôr chcel vraj spáchať sebevraždu, pretože sa nedokázal zmieriť s koncom ich vzťahu. Vrcholom jeho podlosti bolo, že sa v roku 2003 pokúsil predať svojich 64 osobných listov od Diany za 10 miliónov libier. Akt predaja listov bol považovaný za zradu dôvery a aj Sarah, vojvodkyňa z Yorku, tento pokus jednoznačne odsúdila.

Kráľovná a Philip, vojvoda z Edinburghu, usporiadali stretnutie Charlesa a Diany a neúspešne sa pokúšali o zmierenie. Philip napísal Diane a vyjadril sklamanie nad ich mimomanželskými aférami jej a požiadal ju, aby prehodnotila ich správanie. V decembri 1992 premiér John Major oznámil, že pár bude žiť oddelene.

Medzi rokmi 1992 a 1993 si Diana najala hlasového trénera Petra Settelena, aby jej pomohol rozvíjať jej hlas. Vo videopáske, ktorú nahral, Diana priznala, že v rokoch 1984 až 1986 bola „zamilovaná do niekoho, kto pracoval v tomto prostredí.“ Vzniklo podozrenie, že hovorila o Barrym Mannakeem, ktorý pracoval ako jej bodyguard.

V roku 1986 preložený, po tom, čo jeho nadriadení označili jeho vzťah s Dianou ako nevhodný. V neskoršie vydaných páskach Diana opísala dotyčného ako „najväčšieho priateľa, aký kedy mala“, hoci s ním odmietla akýkoľvek sexuálny vzťah. Tiež hovorila o svojom manželovi, že ju ponižoval.

Charlesova teta, princezná Margaret, spálila osobné listy, ktoré Diana napísala kráľovnej matke v roku 1993. Mnohí považujú Margaretin čin za pochopiteľný, pretože chránila svoju matku a iných členov rodiny, ale zároveň by listy pomohli z historického hľadiska mnohé objasniť. Barry Mannakee zomrel o rok neskôr pri dopravnej nehode.

Mimomanželské aféry Charlesa a Diany

Hoci Diana obviňovala Camillu Parker Bowles za ich manželské problémy, postupne začala veriť, že sa Charles zaplietol aj s inými ženami. V októbri 1993 princezná napísala svojmu komorníkovi Paulovi Burrellovi, že si myslí, že jej manžel je zamilovaný do svojej osobnej asistentky Tiggy Legge-Bourke, ktorá bola bývalou opatrovateľkou ich synov.

Princ Charles sa snažil nakloniť si verejnosť prostredníctvom televízneho rozhovoru 29. júna 1994. V rozhovore povedal, že znovu nadviazal svoj vzťah s Camillou v roku 1986, teda až potom, čo sa jeho manželstvo s princeznou „nenávratne rozpadlo.“

Pošuškáva sa, že princ mal aféru aj so speváčkou Barbrou Streisand. Charles ju vždy uznával a počas vysokej školy mal na stene jej plagát. Charles sa prvý raz stretol s Barbrou pri natáčaní filmu Funny Lady v roku 1974. A v roku 1994 sa opäť v Los Angeles, kde mali tajné stretnutie v hoteli Bel-Air.

Magazín News of the World o Diane napísal, že v roku 1992 uskutočnila viac ako 300 telefonických rozhovorov so ženatým predajcom umeleckým diel, Oliverom Hoarem. O hovoroch bolo preukázané, že boli uskutočnené z jej bytu v Kensingtonskom paláci a z telefónnej búdky tesne pred palácom. Princezná však poprela akýkoľvek romantický vzťah s Hoarem, ktorého opísala ako priateľa.Oliver sa vraj nechcel so svojou ženou rozísť, a tak ho Diana bombardovala telefonátmi.

Tiež bola spájaná s kapitánom anglického ragbyového tímu Willom Carlingom, s hercom Jamesom Gilbeyom a súkromným investorom Theodorom J. Forstmannom, ale tieto tvrdenia neboli nikdy potvrdené.

Bod zlomu a Dianine choroby

V novembri 1995 princezná poskytla rozhovor do relácie pre BBC. Princezná sa v ňom vyjadrila k ich manželstvu. S odkazom na vzťah Charlesa s Camillou povedala: „V tomto manželstve sme boli traja, takže to bolo trochu preplnené.“ Vyjadrila tiež pochybnosti o vhodnosti svojho manžela pre kráľovský zväzok.

Diana v zázname potvrdzuje mnohé problémy s bulímiou a duševným zdravím, vrátane toho, že mala „zranené ruky a nohy“ kvôli sebapoškodzovaniu. Kombinácia chorôb, o ktorých sama Diana povedala, že nimi trpí, viedla k tomu, že si niektorí z jej životopiscov myslia, že mala hraničnú poruchu osobnosti. Rozhovor sa ukázal ako bod zlomu. Dňa 20. decembra, Buckinghamský palác oznámil, že kráľovná poslala listy princovi a princeznej z Walesu, radiac im, aby sa rozviedli.

Rozvod a Dianina straty titulu

Charles formálne súhlasil s rozvodom a v júli 1996 sa manželia dohodli na podmienkach rozvodu. Toto nasledovalo krátko po tom, čo princezná obvinila princovu osobnú asistentku Tiggy Legge-Bourke, že išla na potrat s princovým dieťaťom. Tiggy Legge-Bourke žiadala o ospravedlnenie.

Rozviedli sa koncom augusta 1996. Diana dostala sumu vo výške 17 miliónov libier a 400 000 libier ročne. Pár podpísal dohodu o mlčanlivosti, ktorá im zakázala diskutovať o podrobnostiach rozvodu alebo o ich manželskom živote. Diana stratila titul „Jej kráľovská výsosť“ a namiesto toho bola oslovovaná Diana, princezná z Walesu.

Kráľovná údajne chcela nechať Dianu naďalej používať titul kráľovskej výsosti aj po ich rozvode, ale Charles trval na jeho odstránení. Princ William vraj upokojil svoju matku slovami: „Neboj sa, mami, jedného dňa ti ho vrátim, keď sa stanem kráľom.“

Očakávalo sa, že William jedného dňa nastúpi na trón, takže ako jeho matka bola naďalej považovaná za člena kráľovskej rodiny.

Charitatívna činnosť

Od polovice osemdesiatych rokov sa spájala s mnohými charitatívnymi organizáciami. Mala intenzívny záujem o vážne choroby a zdravotné záležitosti mimo rámca tradičného kráľovského zapojenia, vrátane AIDS a lepry.

Stephen Lee, riaditeľ britského Inštitútu pre charitatívny fundraising, uznal jej vplyv ako filantropky, povedal: „Jej celkový vplyv na charitu je pravdepodobne významnejší ako akéhokoľvek iného človeka v 20. storočí.“ 

Rozsiahla charitatívna práca Diany zahŕňala aj kampaň za ochranu zvierat a boj proti používaniu nášľapných mín.Bola patrónkou charitatívnych organizácií a organizácií, ktoré spolupracovali s bezdomovcami, mládežou, drogovo závislými a staršími ľuďmi. Od roku 1989 bola prezidentkou Great Ormond Street Hospital pre deti. Bola patrónkou Prírodovedného múzea a prezidentkou Kráľovskej akadémie hudby. V roku 1988 sa stala patrónkou britského Červeného kríža.

Každý týždeň absolvovala niekoľko dlhých návštev v nemocnici Royal Brompton Hospital, kde pracovala na zmiernení bolestí ťažko chorých alebo umierajúcich pacientov. Charita, ktorá je pomenovaná po jednom z kráľovských titulov Diany, s jej pomocou získala viac ako 1 milión libier. V roku 1994 pomohla jej priateľke Julii Samuelovej, aby založila charitatívnu organizáciu Child Bereavement UK, ktorá podporuje deti „vojenských rodín, samovražedných obetí, a nevyliečiteľne chorých rodičov,“ a stala sa jej patrónkou. Prince William neskôr nahradil svoju matku ako kráľovský patrón charity.

V Moskve získala Medzinárodnú cenu Leonarda, ktorá je udelená „najvýznamnejším patrónom a ľuďom v umení, medicíne a športe“. V decembri 1995 získala Diana za svoje filantropické úsilie ocenenie United Cerebral Palsy Humanitarian of the Year v New Yorku.

Charita po rozvode

Deň po svojom rozvode oznámila svoje odstúpenie z viac ako 100 charitatívnych organizácií, nemohla si dovoliť finančne náročné cestovanie. 

Ponechala si záštitu len šiestich: Centrepoint, anglický národný balet, nemocnicu Great Ormond Street Hospital, misiu malomocenstva, národnú dôveru AIDS a nemocnicu Royal Marsden. Vo svojej práci pokračovala v kampani britského Červeného kríža proti nášľapným mínam, ale už nebola uvedená ako patrónka.

V júni 1997 sa jej šaty a oblečenie predávali v aukčných domoch v Londýne a New Yorku a výnosy z týchto podujatí boli darované charitatívnym organizáciám. Jej poslednou oficiálnou angažovanosťou bola návšteva nemocnice Northwick Park Hospital v Londýne 21. júla 1997.

V januári 1997 sa na celom svete objavili fotografie Diany v balistickej prilbe a veste počas návštevy Angoly v blízkosti mínového poľa.

Život po rozvode

Po rozvode v roku 1996 si Diana ponechala apartmán na severnej strane Kensingtonského paláca, ktorý od prvého roku manželstva zdieľala s princom z Walesu.

Okrem toho mala naďalej prístup k šperkom, ktoré dostala počas manželstva, mala možnosť používať leteckú dopravu britskej kráľovskej rodiny a vlády. V knihe publikovanej v roku 2003 jej komorník Paul Burrell tvrdil, že jej brat, Lord Spencer, jej nedovolil žiť v Althorpe napriek jej žiadosti.

Pán Úžasný

Diana sa schádzala s britsko-pakistanským srdcovým chirurgom Hasnatom Khanom, ktorého mnohí jej najbližší priatelia po jej smrti nazvali „láskou jej života“. Hovorí sa, že ho opísala ako „Mr. Wonderful“. Vzťah k Khanovi bol súkromný a uchovávali ho v tajnosti. Diana dokonca oklamala novinárov, ktorí sa jej na to pýtali. Ich vzťah trval takmer dva roky a dodnes sa vedú polemiky o tom, kto ho ukončil. Hovorí sa, že smutne spomenula, že „on“ ukončil ich vzťah. Avšak podľa Khanovho svedectva pri vyšetrovaní jej smrti to bola Diana, ktorá ukončila svoj vzťah v lete 1997.

Vraj Dianina matka Frances nesúhlasila so vzťahom svojej dcéry s moslimským mužom. Paradoxne, s vlastnou mamou si prestala rozumieť, a s nevlastnou udržiavala priateľský vzťah.

Do mesiaca Diana začala vzťah s Dodim Fayedom, synom svojho letného hostiteľa, Mohamedom Al-Fayedom. Al-Fayed kúpil Jonikal, 60 metrov dlhú jachtu, na ktorú pozval okrem Diany aj jej synov. Celé leto prežila s ním. Diana a Dodi sa plavili sa cez Stredozemné more pozdĺž talianskej riviéry, pričom nespozorovali fotografov, ktorí ich konečne objavili.

Nečakaná smrť v Paríži

Dňa 31. augusta 1997 zomrela Diana pri autonehode v tuneli Pont de l’Alma v Paríži. Chyba sa pripisuje nebezpečne rýchlej jazde vodiča, ktorému namerali v krvi alkohol. Auto unikalo pred paparazzmi z hotela Ritz.

Pri havárii zomrel aj jej spoločník Dodi Fayeda, vodič Henry Paul, ktorý bol bezpečnostným manažérom hotela Ritz. Dianin bodyguard, Trevor Rees-Jones, ako jediný prežil haváriu, vraj vďaka bezpečnostnému pásu. Televízny pohreb dňa 6. septembra sledovalo 32 miliónov britských divákov. Ďalšie milióny sledovali túto udalosť v domácnostiach po celom svete.

Pohreb

Náhla a neočakávaná smrť mimoriadne populárnej kráľovskej postavy priniesla vyhlásenia vyšších osobností po celom svete a mnohé pocty zo strany verejnosti. Ľudia nechávali pri Kensingtonskom paláci množstvo kvetov, sviečok, kariet a osobných správ mnoho mesiacov.

Jej rakva, zahalená kráľovskou vlajkou, bola dovezená z Paríža do Londýna. Umiestnili ju v kaplnke v paláci sv. Jakuba. Dianin pohreb sa konal vo Westminsterskom opátstve. Jej synovia kráčali v pohrebnom sprievode za jej rakvou, spolu s bývalým manželom princom z Walesu, vojvodom z Edinburghu, bratom Diany Lordom Spencerom a zástupcami niektorých jej charitatívnych organizácií.

Lord Spencer povedal o svojej sestre: „V uplynulom roku dokázala, že nepotrebuje žiadny kráľovský titul, aby mohla naďalej vytvárať svoju jedinečnú čarovnú značku“. Prepísanú pieseň Candle in the Wind zaspieval na jej počesť jej kamarát Elton John. Bol to jediný raz, kedy sa pieseň hrala naživo.

Diana bola pochovaná v dlhých čiernych šatách s ružencom od Matky Terezy v rukách. Matka Tereza zomrela v ten istý týždeň ako Diana. Dianin hrob sa nachádza na ostrove v areáli Althorp parku, ktorého vlastníkom je rodina Spencerovcov.

Charles sa po prvý raz officiálne ukázal na verejnosti s Camillou v roku 1999 a vzal si ju za manželku v roku 2005.

Foto na titulke: wikipedia.org