Niekedy netreba veľké plánovanie ani týždne dovolenky. Stačí dobrý let, kamarátka, auto a chuť objavovať. Presne viem, o čom hovorím. A teraz sa už len usmievam nad tým, ako dostal niekoľkoročný plán reálne kontúry do pár hodín.
Roky letujeme v Chorvátsku a s mnohými ľudmi sme si tu vytvorili mimoriadne silné priateľské vzťahy. Tak slovo dalo slovo a po rôznych výletoch prišla na rad aj vysnívaná Apúlia. Áno, áno. Je to tiež Jadran, ale z opačnej strany, tak prečo nezistiť, či je rovnako krásny, nie?
Zaplatili sme letenky, objednali ubytko, pripravili itinerár cesty a vyrazili sme za dobrodružstvom. Dve ženy, Slovenka a Chorvátka, odlet zo Zadaru, prílet do Bari. Štyri intenzívne dni v talianskej Apúlii stáli za to.
Un viaggio perfetto alebo jednoducho perfektný výlet
Kým začnem so superlatívami, ešte spomeniem jednu celkom zaujímavú jazykovú výzvu. Neustále som hovorila po chorvátsky, teda snažila som sa. (Smiech.) V Taliansku som zas lovila zo seba všetko, čo som si pamätala z tejto krásnej reči a keď už nebolo jasné vôbec nič, nastúpila angličtina. Hoci povedzme si úprimne – talianska angličtina je niekedy samostatná jazyková disciplína. (Smiech.) Po návrate som sa cítila, akoby som zdolala jazykový Mount Everest a skladám klobúk pred všetkými polyglotmi. Ale poďme radšej na začiatok našej príjemne bláznivej cesty.
Apúlia je úžasná
Let zo Zadaru do Bari bol pre nás ideálnou vstupnou bránou do Apúlie. Z letiska sme mali zabezpečený odvoz do požičovne áut a práve prenájom auta som si pred cestou poctivo preverovala. Prešla som množstvo požičovní, recenzie aj podmienky a rezerváciu som napokon vybavila vopred mailom. A bola to skvelá voľba. Pretože ak chcete Apúliu naozaj spoznať, auto je podľa mňa obrovská výhoda. Nie ste odkázané na jeden vlak či autobus a môžete sa zastaviť presne tam, kde sa vám zapáči.
Samozrejme, má to jeden malý háčik. Taliani za volantom. (Smiech.)
Ak ste zvyknuté na slovenský poriadok na cestách, pripravte sa na kultúrny zážitok. Alebo skôr šok? Z Chorvátska som vycvičená, u nás doma to tiež nie je vždy výhra, ale Taliansko je unikát a naozaj je na tom Slovensko ešte veľmi dobre. Rýchlosť je v Taliansku skôr orientačný údaj, predbiehanie cez plnú čiaru niečo, nad čím sa netreba príliš zamýšľať, a odstup medzi autami je zjavne vecou osobného názoru. Hlavná cesta nie je vždy hlavnou, a označenú sme ju nikdy nikde ani nevideli, a pravidlo pravej ruky sme občas radšej nechali na osud.
Po pár kilometroch sme pochopili jedno: v Apúlii sa vôbec nejazdí podľa značiek. Jazdí sa podľa intuície. A prežili sme. (Smiech.)
Santo Spirito – prvý večer pri mori
Po prílete sme sa presunuli len pár kilometrov od letiska do príjemného ubytovania. Na prvý večer sme si nechali Santo Spirito. Krásna promenáda, milí domáci, úžasná hudba, super koktejly. Ideálny oddych pred náročným programom, ktorý sme si dosť dobre naplánovali, aj keď detaily sme ponechali na náhodu, chuť a pocit.
Polignano a Mare – mesto nad morom
Prebudili sme sa do horúceho rána, ale to nás ani na chvíľu neodradilo od toho, aby sme nasadli do našej novučkej „pandičky” a vyrazili smer Polignano a Mare, do jedného z najfotogenickejších miest Apúlie.
Mesto stojí na vápencových útesoch nad Jadranom a jeho historické centrum je spleťou bielych domov, úzkych uličiek a terás s výhľadmi na more. Polignano je zároveň rodiskom Domenica Modugna, autora legendárnej piesne Volare. My sme si však Polignano pozreli aj z úplne inej perspektívy – z lode. Ja, ako rodená „suchozemka”, ktorá ani po rokoch na Jadrane nedokázala prekonať obavy z plavby, som kričala pri každej vlnke, do ktorej loď narazila. Zábavu tak mali nielen členovia posádky, ale aj moja „spolupútnička” Marina. (Smiech.)
Ošľahané vetrom a morom sme si plavbu popri pobreží a jaskyniach neskutočne užili. Ak zvažujete, ako spoznať tento prekrásny kút Apúlie, plavba loďou je to pravé. Z mora totiž vyzerá celé mesto úplne inak. Lama Monachile je dokonale krásne.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Monopoli – mestečko s čarovnou atmosférou
Tu sme sa len tak potúlali a asi práve preto sa mi Monopoli tak páčilo. Historické centrum, malé uličky, prístav, more, domy, reštaurácie a každodenný život.
Monopoli je staré rybárske mesto, kde sa historické centrum stretáva s morom a za mestom začína krajina olivovníkov a kopcov. Očarila nás kamenná pevnosť Castello Carlo V, ale aj katedrála Madonna della Madia.
Ostuni – biele mesto
Na konci dňa sme zamierili do Ostuni. Mesto, ktoré už z diaľky vyzerá ako obrovská biela škvrna na kopci, si vyslúžilo prezývku La Città Bianca – Biele mesto. Tu nás zachytil dážď, ale ani ten nám neprekážal. Pár kvapiek nás sprevádzalo historickým centrom a na Piazza della Libertà sme si posedeli pri chutnom obede a palacinkách. A pri túlačkách nekonečnými uličkami sme obdivovali olivové háje a výhľad na vzdialený Jadran.
Alberobello – keď sa ocitnete v rozprávke
Na noc sme sa presunuli do Alberobella a na druhý deň sme si ho poriadne prezreli. Ak ste tu ešte neboli, tak práve trulli sú azda najznámejším symbolom Valle d’Itria. Ide o tradičné kamenné stavby s charakteristickými kužeľovitými strechami a Alberobello ich má zachované celé štvrte. Mesto je od roku 1996 na zozname UNESCO.
A áno – je to turistické. Ale zároveň je to jedno z miest, kde si poviete, že toto ste naozaj ešte nikdy nevideli. Vyberte sa do Rione Monti, mrknite kostol Sant’Antonio, ale najmä sa len tak poprechádzajte pomedzi trulli domčeky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Locorotondo – biele uličky a malé balkóny
Locorotondo sme pôvodne nestihli. A tak sme sa preň jednoducho vrátili. Asi to je tá najväčšia výhoda roadtripu. Itinerár viete zmeniť, prispôsobiť. Presne tak, ako sme to urobili aj my. A neľutujeme, pretože Locorotondo patrí medzi najkrajšie mestečká údolia. Typické sú biele domy, úzke uličky, kvety, malé balkóny a výhľady na krajinu. Mesto je známe aj vlastným vínom Locorotondo DOC, ale to sme ochutnať nestihli. Niečo si musíme predsa nechať v zálohe nabudúce. (Smiech.)
A potom prišla na rad Matera
Matera je úplne iný svet. Mesto vytesané do skaly, slávne svojimi štvrťami Sassi, kamennými domami a jaskynnými obydliami. Ak máte možnosť, nechajte si tento skvost na večer. Večerná Matera je dokonalá. Keď sa rozsvietia kamenné domy, celé mesto dostane úplne inú atmosféru.
Zistili sme, že práve v uliciach mesta sa natáčalo niekoľko slávnych filmov a koniec jednej filmovačky sme zažili aj my. No zažili sme aj to, ako sa po poriadnej dažďovej nádielke toto mesto pasuje s odčerpávaním vody. A tiež to, že v tradičných reštauráciách sú rodinné väzby a majitelia obdarení schopnosťou prilákať na večeru každého okoloidúceho. Vôbec nám to neprekážalo. Malo to svoje čaro… A že chutilo…
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Bari na záver – a potom už len let do Dubrovníka
Na posledný deň sme si nechali Bari. A po všetkých malých mestečkách, útesoch, trulli a bielych uličkách sme sa ponorili do Bari Vecchia – starého mesta, kde sa oplatí chodiť bez presného cieľa. Spievali sme si na každom rohu s pouličnými muzikantami a pozorovali miestne ženy, ako pripravujú pravé domáce talianske cestoviny.
A opäť sme sa veľa smiali. Aj keď už poriadne unavené, ale šťastné.
Praktické roadtrip tipy – Rent a car: Požičajte si auto od kvalitnej spoločnosti. Poriadne si prečítajte recenzie, pýtajte sa na kauciu. Stačí vám malé autíčko, je ideálne aj na parkovanie. Parkovanie: V Taliansku platí jednoduché pravidlo – modré čiary = platené parkovanie, biele = bezplatné (ak značka neurčuje inak) a žlté = vyhradené miesta, na ktorých bez oprávnenia neparkujte. Pozor aj na zóny ZTL v historických centrách, kde je vjazd bez povolenia zakázaný. Benzínky: Na samoobslužných stojanoch (Self/Fai da te) býva palivo lacnejšie. Pri platbe kartou môže terminál dočasne zablokovať vyššiu sumu (napríklad 100 €), no po natankovaní sa zaúčtuje len skutočná cena a zvyšok vám banka automaticky uvoľní. Mimochodom, na našom okruhu sme minuli ledva polku nádrže. Obišli sme mnoho krásneho a precestovali zhruba 270 km.
Prečo sa do Apúlie rada vrátim?
Lebo je to skvelá kombinácia. More a skaly, biele mestá, olivovníky, trulli, jednoduché jedlo, staré kamenné domy, život v uliciach a pocit, že aj keď ste turistka, stále sa môžete na chvíľu stať súčasťou miestneho života.
Ak teda máte pár dní voľna a premýšľate, kam vyraziť, Apúlia je podľa mňa super výber. Nie je to dovolenka, na ktorej budete celý čas ležať na pláži. Je to dovolenka, počas ktorej budete chodiť, šoférovať, jesť, objavovať, fotiť a pravdepodobne aj niekoľkokrát otvárať ústa od úžasu. A to môže byť molto bello ba až bellissimo, nie?