Vedkyňa Sofia Trommlerová: U nás o sebe ani ženy nechcú povedať, že sú feministky

“Sexistické vtipy alebo narážky na výzor ženy sú v pracovnom prostredí vo všeobecnosti neakceptovateľné,” hovorí o skúsenostiach z Nemecka a Holandska vedkyňa a odborníčka na demografickú ekonómiu Sofia Trommlerová.

Sofia Trommlerová je výskumníčkou v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského, je spoluzakladateľkou Slovenskej asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA), vyštudovala medzinárodnú ekonómiu na Univerzite Georga-Augusta v Göttingene v Nemecku, získala doktorát z ekonómie rozvojových krajín v Ženeve a pôsobila aj na ďalších prestížnych univerzitách v Miláne, v Rotterdame či v Barcelone.

V rozhovore nám prezradila:

• čo znamená pokuta za materstvo,
• aké faktory ovplyvňujú rodovú rovnosť,
• aká je situácia s rodovou rovnosťou v iných krajinách,
• aký vplyv na ženy má pokles pôrodnosti a starnutie populácie,
• ako sa vyhnúť rodovým stereotypom už pri výchove detí,
• aký je podiel žien vo výskume a kde vzniká najväčšia nerovnosť.

Čo vás priviedlo k výskumu na prieniku ekonómie a demografie? Vidíte v týchto disciplínach priestor na posilnenie rodovej rovnosti?

Študovala som ekonómiu rozvojových krajín a keďže ma vždy zaujímali sociálne problémy, zamerala som sa na podvýživu a úmrtnosť detí, čo je v týchto regiónoch sveta asi najväčší sociálny problém. S tým spojená je aj vysoká pôrodnosť, ktorá ale prakticky vo všetkých regiónoch okrem subsaharskej Afriky už výrazne klesla. A práve vysoká úmrtnosť detí a s ňou prepojená vysoká pôrodnosť v skromných podmienkach je niečo, čo dramaticky ovplyvňuje a ohrozuje životy žien.

V kontexte Európy čelíme naopak nízkej pôrodnosti a pokusy o jej zvýšenie sa už neobmedzujú len na finančné stimuly, ale smerujú k zrovnoprávneniu žien a mužov v starostlivosti o rodinu. V ekonómii je totiž v posledných rokoch už ustáleným faktom takzvaná pokuta za materstvo, kedy príjem žien po narodení dieťaťa dramaticky klesne a už nikdy sa nevráti na pôvodnú úroveň (v priemere za celú populáciu, nie bezpodmienečne pre každú individuálnu ženu). Ak by sa muži starali o (malé) deti v rovnakej miere ako ženy, nemali by ani zamestnávatelia motiváciu diskriminovať pri prijímaní do práce ženy v reprodukčnom veku tak, ako sa to deje teraz.