„Emócia je prchavá esencia života, ktorá dokáže do žíl vliať nesmiernu energiu a tvorivosť. Stačí len mierne pričuchnúť a odrazu sa cítite ako pod vplyvom omamnej látky,“ hovorí spisovateľ Michal Škombár.

Vydal šesť kníh a na tú siedmu práve končí úspešná kampaň na platforme Donio. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale Michal trpí spinálnou svalovou atrofiou a každý pohyb je pre neho nesmierne namáhavý. Napriek tomu má mnoho snov, ktoré si dokáže postupne plniť.

Pre Akčné ženy prezradil:

• akým spôsobom dokáže písať a tvoriť dlhé texty,
• aké knihy doteraz napísal a čo ho pri tvorbe inšpiruje,
• aké má plány do budúcnosti a čo ho teší.

Trpíš zriedkavým ochorením, spinálnou svalovou atrofiou, ale napriek tomu z teba vyžaruje optimizmus. Čo stojí za týmto pozitívnym mindsetom?

Celý život sa snažím pozerať na život pozitívne a je to niečo, čo je mojou pevnou
súčasťou. Možno to má niečo spoločné aj s tým, že rád snívam a neustále si v mysli
vytváram nové svety.

Ako začala tvoja spisovateľská dráha? Čo ťa inšpirovalo k tomu, že si sa rozhodol písať?

Myslím, že pre každého autora je prvotná inšpirácia, tvorba niekoho iného. Aj u mňa spisovateľskú iskru zapálila jedna knižná trilógia. Vtedy som si so zapálením povedal, že chcem aj ja niečo podobné vytvoriť.

Prezradíš našim čitateľkám, akým spôsobom píšeš knihy?

Je to namáhavý proces, ktorý som si dlho cibril. Myšku mám blízko brady a obidve ruky položené na nej. Jemne ovládam iba dva palce a pomocou nich stláčam ľavé tlačidlo, ktorým vyťukávam písmená na klávesnici na obrazovke. No a keď chcem s myškou pohnúť, musím do tohto nevšedného procesu zapojiť aj svoju sánku, ktorou jemne do nej ťukám.

Si autorom neuveriteľných šiestich románov a siedma kniha je práve na Doniu. O čom sú?

Druhá šanca a Pravá tvár tvoria dvojdielnu sériu. Hlavná postava má rovnaké ochorenie ako ja a jedného dňa dostane ponuku, že môže vyzdravieť, no bude musieť pre to niečo obetovať. V príbehu Na rozhraní dvoch svetov som sa snažil opísať ťažkosti sveta, v ktorom nepoznajú spánok a starobu. Kniha Štyria chlapci je o priateľstve chlapcov, ktoré sa
odohráva na pozadí pochmúrnych udalostí. A kniha Kto si? je o strachu skrytom v nás, ktorý často môže mať aj hmotnú podobu. Ida a jej neznáma cesta zachytáva príbeh priateľstva malého dievčaťa a sršňa, ktorí prežijú na svojej ceste dobrodružstvá. Je určená pre všetky vekové kategórie.

Pripravovaná kniha Môj život: Ako posúvať vlastné limity je mojou autobiografiou. Táto v poradí siedma kniha je zbierka mojich zážitkov, pocitov a myšlienok. Je podaná v netradičnom prevedení, pretože o to sa snažím v každej mojej knihe.

Akým spôsobom boli vydané – zvolil si samovydávanie alebo si oslovil vydavateľstvá?

Prvých päť kníh mi vydali menšie vydavateľstvé, lebo naše veľké vydavateľstvá o mňa nikdy neprejavili záujem. Idu a chystanú autobiografiu som vydal už pod vlastným vydavateľstvom.

Najnovšie vychádza tvoja siedma kniha s názvom Môj život – ako posúvať limity. Je to tvoja autobiografia? Ako dlho si ju písal? Ako posúvaš svoje limity?

Áno, je to kniha o mne. Hovorím tam o rôznych životných situáciach, pocitoch a písal som ju niekoľko rokov. Bolo ťažké prísť na to, akým štýlom ju písať a ako ju správne ukončiť. Už teraz môžem naznačiť, že bude iná, než ostatné autobiografie. A ako posúvam svoje limity? To sa čitatelia dočítajú v mojej pripravovanej knihe.

Prečítajte si aj: Vždy ma zaujímali ľudia, ktorí boli iní, hovorí Uršuľa Kovalyk, zakladateľka divadla pre ľudí bez domova

Nedávno si navštívil Bibliotéku, čo ťa tam najviac zaujalo?

Na Bibliotéke ma zakaždým očarí tá atmosféra, ktorá tam panuje, a pre mňa je to doslova iný svet. Krajší a bohatší.

Máš svojho obľúbeného spisovateľa? Aký žáner kníh rád čítaš?

Rád čítam našich autorov a autorky, pretože píšu naozaj kvalitne. Taká pridaná hodnota je to, že človek ich potom môže stretnúť aj osobne. Úprimne ma teší, že slovenskí čitatelia začínajú čoraz viac podporovať domácu tvorbu.

Je známe, že máš rád cestovanie, bol si už v Prahe, Krakove či v Budapešti. Kam sa chystáš najbližšie?

Mňa musí dané miesto najprv osloviť svojou dušou a až keď to dokáže, začnem si o ňom zistovať viac. Uvidíme, kam ma v lete vietor zaveje.

Čo alebo kto ťa najviac v poslednej dobe potešil?

Dôležité je v dnešnej dobe dokázať potešiť sám seba. Pre dospelého človeka je náročnejšie sám seba niečim potešiť. No keď si človek neuspokojí svoje potreby okamžite, prebudí v sebe stratenú detskú radosť. Raz za čas si plním svoje túžby, akoby to bola moja odmena. Naposledy som sa obdaroval tak, že som si kúpil hru football manager.

Aké sú tvoje najbližšie ciele a plány?

Chcel by som dopísať ďalšiu knihu, ktorú odkladám už minimálne štyri roky. Popritom sa túžim neustále učiť nové veci, ktoré ma svojim spôsobom posúvajú dopredu.

Zdroj foto: https://www.instagram.com/michalskombar/