Príjemná, usmievavá a veľmi talentovaná. Taká je slovenská rodáčka žijúca v Rakúsku, spisovateľka Susanne Gregor, ktorá sa narodila v roku 1981 v Žiline a v roku 1990 sa presťahovala s rodinou do Rakúska. Vyštudovala germanistiku a žurnalistiku na univerzite v Salzburgu a svoje jedinečné romány píše v nemčine. Jej román Voľným pádom však vyšiel aj v slovenčine vďaka banskobystrickému vydavateľstvu Literárna bašta a v skvelom preklade prekladateľky z Banskej Bystrice Paulíny Čuhovej.
Romány Susanne Gregor často skúmajú medziľudské vzťahy, rodinné väzby a otázky identity. Zameriavajú sa na rodinnú dynamiku, traumy a odlišné perspektívy a prelínajú sa z minulosti do súčasnosti. Knihy Susanne Gregor sú oceňované kritikou za citlivé prevedenie a vykreslenie postáv a v mnohých prípadoch v nich nájdeme slovenské korene.
Spisovateľka Susanne Gregor navštívila na konci leta Slovensko, aby svoju v poradí piatu knihu predstavila čitateľom. Našla si chvíľku, aby nám odpovedala na pár otázok. Príjemný rozhovor prinášame aj vám.
Zo Slovenska za hranice Voľným pádom
Narodili ste sa v Žiline. Po koľkých rokoch ste sa do rodného mesta vrátili?
Do Žiliny som sa vrátila prvý raz po 30-tich rokoch. A bol to naozaj krásny návrat.
Do Banskej Bystrice sa však vraciate, a aj ste sa vracali, pomerne často. Prečo?
V Bystrici sme asi tak štyrikrát do roka. Máme tu rodinu a moji rodičia sú si s touto rodinou veľmi blízki. Chodím do tohto mesta veľmi rada. Je tu vždy veľká pohoda. Vnímam tu taký príjemný rodinný pocit, aj keď som tu nikdy nebývala. Banskú Bystricu považujem za také akoby požičané mesto.
V roku 1990 ste sa presťahovali do Rakúska. Asi to nebolo rozhodnutie zo dňa na deň…
Nie, to teda nebolo. Môj otec pracoval už pred rokom 1989 s rakúskymi firmami, aj keď robil pre firmu slovenskú. Mal dobré kontakty a keď režim skončil, kontakty zaktivoval a začal tam pracovať. Pol roka dochádzal každý víkend domov a potom nás vzal so sebou do Horného Rakúska na vidiek. Zo Žiliny, z mesta, na typický rakúsky vidiek. (Smiech)
Prečítajte si: Červené nosy, veľké srdcia: Zdravotní klauni menia nemocničné dni na chvíle plné radosti
Vtedy vám asi do smiechu nebolo, ale už nebolo cesty späť. Občas rodičia jednoducho rozhodnú za nás. Ale to by bolo na inú debatu… Kedy ste začali s písaním?
Vždy som predovšetkým veľmi rada čítala a písala som si denník. Keď som mala asi 14 rokov, zápisky v denníku sa začali vzďaľovať od reality. Tak som si neskôr písala básničky a kadečo iné, čo mi napadlo. Mala som 25 rokov, keď som prišla na to, že som napísala román. Bez toho, aby som to plánovala. Tak nejako sa mi to prihodilo.
O čom je vaša kniha Voľným pádom?
Je to príbeh dvoch súrodencov o dospievaní v socialistickom Československu počas pádu komunistického režimu a zároveň o ťažkých začiatkoch na Západe. Alan a Miša majú medzi 20 až 30-timi rokmi, sú zo Žiliny a svoj život si budujú rozdielne. Alan sa chce veľmi integrovať, má veľké ambície a definuje ho túžba nebyť typickým imigrantom. Na druhej strane je Miša, ktorú trápia feministické otázky a domov pre ňu až taký veľký význam nemá. Cíti sa doma všade a súčasne nikde. V knihe riešim témy emigrácie, domova, identity, rodiny…
Je to vaša piata kniha v poradí. O čom boli tie predošlé?
V prvej (Kein eigener Ort, 2011) som sa venovala príbehu Slovenky v Rakúsku a otázkam kultúrnej identity a prijatia v novej zemi. V druhej (Territorien, 2015) skúmam vzťahy medzi ľuďmi a spôsob, ako nás prostredie, kde žijeme, formuje. Tretí príbeh (Das letzte rote Jahr, 2019) je posadený do obdobia tesne pred pádom komunizmu na Slovensku a je o ľuďoch, ktorí sa musia vyrovnať so zmenami v politickom aj osobnom živote.
A čo štvrtá kniha?
Unter Wasser, z roku 2021, je zbierka poviedok z každodenného života, o takých banálnych momentoch, z ktorých vznikajú hlboké emócie.
Je Voľným pádom aj o zmene pohľadu na Slovensko?
Vlastne áno. Túžba po domove a ten pohľad je iný, keď žijete za hranicami. Taký kritickejší. Je to taká vnútorná analýza ľudí, ktorí sa odsťahujú. Možno sa chcú vrátiť, možno nie, možno sa im to už nepodarí. Je to ale aj rodinný román. Téma migrácie sa dá z neho úplne vybrať. A potom je román o takej úplne priemernej rodine. Lebo niekedy je to tak, že od migrantov očakávame, že buď nezvládnu vôbec nič alebo dosiahnu rekord.
Preklad a vydanie pod banskobystrickou taktovkou
Na preklade knihy má zásluhu Paulína Čuhová. Ako ste sa stretli?
Paulínka bola najlepšia kamarátka mojej sesternice. Spolu vyrastali a potom, keď boli tínedžerky, spoznala aj moju sestru. No a moja teta nás už roky chcela spojiť, ale stalo sa to až nedávno. Paulínka si prečítala moju knihu a napísala mi. Myslím, že to bol po tých rokoch osud. Ako povedala Paulínka, obiehali sme sa ako planéty, míňali sme sa. No spolu s nápadom Slava Sochora z Literárnej bašty, vydať knihu pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie, prišiel aj návrh, aby preklad napísala práve Paulínka, ktorej sa kniha veľmi páčila.
Máte v pláne ďalšiu knihu?
V Nemecku vychádza už v januári, ale teda v nemčine.
Aká je téma?
Je to niečo, čo som v literatúre doteraz ešte nenašla. Ide o slovenské ošetrovateľky, ktoré chodia opatrovať starších alebo chorých do Rakúska. Budem rada, ak sa táto kniha dostane v preklade aj na Slovensko, pretože tu bude ten pohľad na príbeh určite iný ako v Rakúsku. V každom prípade si myslím, že je dôležité túto tému otvoriť.
Slavo Sochor o knihe Voľným pádom
Rakúska spisovateľka Susanne Gregor je slovenská rodáčka, s vrúcnym vzťahom k Banskej Bystrici. O preklad knihy Voľným pádom sa postarala Banskobystričanka Paulína Čuhová a vydalo ju banskobystrické vydavateľstvo Literárna bašta. Spojil sa trojlístok, vďaka ktorému uzrel svetlo sveta skvelý príbeh. Ako tento zhluk náhod, „nenáhod“ hodnotí vydavateľ Slavo Sochor?
Príbehy píše sám život… Ako to bolo s Voľným pádom?
Hovorí sa, že každá kniha má viac príbehov, nielen ten, ktorý sa ukrýva v jej vnútri. Aj samotné písanie kníh, ich vydávanie a všetko, čo s tým súvisí, prináša veľa – povedal by som – literárnych príhod. Keďže ako vydavateľstvo sme vznikli a fungujeme v Banskej Bystrici, snažíme sa zaoberať aj témami, ktoré súvisia s naším mestom. Možno aj práve preto sme sa rozhodli pre vydanie knihy Susanne Gregor Voľným pádom, keďže táto kniha beletristicky spracúva príbehy ľudí, ktorých životy súvisia s Banskou Bystricou.
Ale tento príbeh nie je len pre Banskobystričanov…
Samozrejme, tento príbeh je prenosný a myslím si, že každý, kto si ho v slovenskom preklade prečíta, bude mať silný zážitok, pretože kniha hovorí o spoločnej skúsenosti, historickej, generačnej.
Prečítajte si: Alexandra Kárová: Búrame mýty o ľuďoch bez domova, že si za to môžu sami
Ako sa knihe darí v Rakúsku?
Knižka Voľným pádom bola nominovaná na Rakúsku knižnú cenu, čo je veľký úspech, vzhľadom na to, že knihu napísala prisťahovalkyňa a rozpráva o cudzineckej skúsenosti v danej krajine. Zároveň má Susanne na svojom konte niekoľko ďalších kníh, preto je tamojšiemu publiku dobre známa. Navyše, v tomto prípade nehovoríme iba o rakúskom trhu, pretože jej román si môžu prečítať aj v Nemecku či vo Švajčiarsku.
A ako sa kniha páči slovenským čitateľom?
Reakcie veľmi súvisia s tým, o čom som hovoril pred chvíľou. Kniha Voľným pádom je o osudoch ľudí s určitou generačnou skúsenosťou a veľmi prirodzene evokuje niečo, čo môže čitateľstvo poznať z vlastných životov. Často sú to drobnosti – napríklad starý babičkin byt a jeho vôňa – ale aj pocity ako smútok za domovinou a nutkanie vrátiť sa. Navyše, Susanne vie skvele a vierohodne vystihnúť a opísať aj reálie či špécie, ktoré nepatria do našej každodennosti, a to si na jej literárnom písaní veľmi cením. Aj preto sú jej knihy vždy iné a ja sa teším, že čoskoro budeme opäť spolupracovať na preklade jej ďalšieho románu.
Zdroj foto: Susanne Gregor, Literárna bašta
