„Nevidíme veci také, aké sú, vidíme ich tak, akí sme my,“ napísala slávna Anaïs Nin.
Psychologický výskum súhlasí s touto myšlienkou, najmä pokiaľ ide o sociálny úsudok. Spôsob, akým hodnotíme ostatných, nie je iba objektívnou charakteristikou. Ovplyvňuje to aj náš východiskový bod, ktorý je formovaný našimi životnými skúsenosťami, cieľmi a hodnotami, ako aj našimi skrytými túžbami a strachmi.
To, čo najviac kritizujeme a chválime u iných, nám prezrádza veľa nielen o nich, ale aj o nás.
Tu sú štyri zistenia, ktoré objasňujú súvislosti medzi našim úsudkom a vlastným ja.
1. Ak máte tendenciu vidieť ľudí cez ružové okuliare…
…možno by ste mali byť veľmi príjemní, osobnosť charakterizovaná teplom, láskavosťou a empatiou. Možno nie je prekvapujúce, že príjemní ľudia budú s pravdepodobne vnímať ostatných pozitívne, zameriavajúc sa na ich dobré vlastnosti. Vedci však nedávno napadli myšlienku, že príjemní ľudia sú oslepení svojím pozitívnym vnímaním. Príjemní ľudia v skutočnosti nemajú problém rozpoznať a neschváliť škodlivé správanie, najmä ak ide o sebectvo alebo chlad. Je však menej pravdepodobné, že to ukážu aj navonok.
Snaha o to, aby ľudia videli to najlepšie u druhých, sa spája s množstvom výhod. Pravdepodobne je to jeden z dôvodov, prečo sú príjemní ľudia vo svojich vzťahoch šťastnejší a spokojnejší so životom.
Vedci však varujú, že ružové vnímanie môže mať aj nevýhody, napríklad neochota vyjadriť obavy týkajúce sa problémového správania zo strachu, že niekoho zrania, alebo stres vyplývajúci z rozporu medzi osobnými pocitmi a prejavom na verejnosti. Ak sa s touto situáciou stotožníte, stojí za zváženie, že skutočná láskavosť si niekedy vyžaduje správanie spôsobom, ktorý sa na ich povrchu nejaví ako láskavý, ale ktorý je v konečnom dôsledku lepší predovšetkým pre ostatných.
2. Ak nemôžete vystáť narcistov…
… je dosť nepravdepodobné, že budete sami narcisti. Ale ak vám však narcisti vôbec nevadia, je pravdepodobné, že vy sami budete mať určité narcistické vlastnosti.
V jednej štúdii boli účastníci, ktorí dosiahli vyššie hodnotenie pri testoch narcisistickej osobnosti, menej kritickí na facebookovské profily, ktoré vykazovali narcistické tendencie, ako napríklad časté aktualizácie stavu, výmena profilových fotiek a príspevky ako „Mám sa rád“. Namiesto toho narcistickí účastníci kritizovali profily, ktoré sa prejavovali skromnosť a pokoru, vykazovali menej časté príspevky, ktoré vyjadrujovali pochybnosti.
Jedna interpretácia týchto zistení pochádza z prieskumov naznačujúcich, že máme radi ľudí, ktorí sú nám podobní. Narcisti, ktorí podľa všetkého poznajú svoj vlastný narcizmus, môžu vnímať iných narcistov ako „spriaznené duše“, hovoria vedci. Alebo môžu rešpektovať ich dominantné osobnosti. Ak však kolega narcista predstavuje hrozbu vo fungovaní firmy, môže to byť celkom iný príbeh.
3. Ak niekoho iracionálne nemáte radi…
…mohlo by to byť preto, že cítite závisť alebo ste ohrození ich úspechom.
Existuje veľa dôvodov, prečo nie sme niekoho fanúšikmi, ale keď sa zdá, že úroveň opovrhnutia nie je úmerná jeho správaniu, znamená to, že môže byť aj chyba v našej osobnosti.
Aj keď to možno nebudeme chcieť pripustiť, tieto pocity môžu prameniť zo závidenia úspechov alebo šťastia. Napríklad, ak váš spolupracovník získa ocenenie, ktoré ste chceli dostať vy, možno zistíte, že si zrazu viac uvedomujete jeho negatívne vlastnosti. Podľa modelu samohodnotenia sa ľudia často cítia ohrození úspechom blízkych ľudí a niekedy reagujú tak, že sa od tejto osoby dištancujú alebo sa pokúšajú zvrhnúť – ak nie doslovne, potom aspoň vo svojich mysliach.
Nie sú to však len blízki ostatní, ktorých úspech váš môže ohrozovať. Celebrity sú často terčom nevysvetliteľného nepriateľstva, napríklad keď Anne Hathaway inšpirovala hashtag „hathahaters“ po prednesení príliš nadšenej reči pri preberaní Oscara. Štúdie navyše ukazujú, že ľudia negatívne hodnotia úspešných členov predovšetkým mimo skupiny, keď je ohrozená ich sebaúcta, a samotný akt negatívneho hodnotenia môže dočasne zvýšiť ich sebaúctu.
4. Ak ste kritický voči niekomu, kto má iný životný štýl…
…môže to naznačovať, že máte základné pochybnosti o svojom vlastnom životnom štýle.
Všetci sa chceme cítiť dobre, keď žijeme. Takže keď vidíme, že niekto prosperuje v inej situácii, môže to vyvolať nepríjemný pocit kognitívnej disonancie. Jedným zo spôsobov, ako sa naše mysle vyrovnajú s týmto pocitom, je proces nazývaný normatívna idealizácia, ktorý spočíva v tom, že sa pozeráme na náš vlastný stav ako na ideál pre všetkých ľudí a na tých, ktorí nevyhovujú ideálu, hľadíme v negatívnom svetle.
Jedna štúdia zistila, že ľudia majú tendenciu idealizovať si svoj vlastný vzťahový stav, najmä ak ho považujú za trvalejší (napr. dlhodobý vzťah). Napríklad účastníci dlhodobých vzťahov s väčšou pravdepodobnosťou súhlasili aspoň s tým, že jednotlivci, ktorú majú partnera, sú „všeobecne hodnotnejšími členmi spoločnosti“ a „vo všeobecnosti majú zmysluplnejší a napĺňajúci život“.
Vedci tiež zistili, že normatívna idealizácia môže ovplyvniť správanie. Keď si zadaní účastníci mali vybrať hypotetického kandidáta na starostu, ktorý bol buď slobodný alebo vo vzťahu (opisy boli takmer identické a zahŕňali silné aj slabé stránky), účastníci s väčšou pravdepodobnosťou hlasovali za kandidáta vo vzťahu.
Kognitívna disonancia môže mať okrem vzťahu vo vzťahu k sociálnemu úsudku vplyv aj na rôzne životné podmienky vrátane rodičovského stavu, kariérnych rozhodnutí a výberu stravy.
Keď sa naše hodnotenia týkajú aj ostatných, mali by sme porozmýšľať aj o tom, či sme k sebe úplne úprimní.
Toto je len niekoľko z mnohých príkladov, ako je úsudok formovaný našimi individuálnymi charakteristikami. Zoznámenie sa s týmito súvislosťami nám môže pomôcť odhaliť potenciálne zaujatosti a podľa toho upraviť naše úsudky. Aspoň by sme mohli občas zapochybovať, keď sa ľudia nesprávajú podľa našich očakávaní a nevynášať hneď súdy.
Zdroj: psychologytoday.com, Foto: pixabay.com