Švédsko patrilo medzi krajiny, ktoré verili, že budúcnosť vzdelávania je digitálna. Tablety, notebooky, aplikácie, digitálne učebnice. Čím viac technológií v triedach, tým modernejšie školy.
Dnes však krajina začína brzdiť. Do škôl vracia papierové knihy, podporuje písanie rukou a chce obmedziť čas, ktorý deti trávia pred obrazovkami. Zistilo sa, že moderné automaticky neznamená lepšie.
Škola budúcnosti
Deti sedia v laviciach. Pred každým z nich je tablet alebo notebook. Učebnice sú digitálne, úlohy sa zadávajú cez aplikácie, poznámky vznikajú na klávesnici a učiteľ je skôr sprievodca digitálnym svetom než človek, ktorý stojí pred tabuľou s kriedou v ruke.
Takto nejako vyzerala vízia moderného školstva, ktorú si osvojili mnohé krajiny a Švédsko patrilo v tomto smere medzi priekopníkov. Dnes však robí niečo, čo by ešte pred pár rokmi pôsobilo takmer nemysliteľne.
Začína sa vracať k papieru.
Technológia sa automaticky nerovná pokroku
Švédska vláda už niekoľko rokov mení svoj prístup k digitalizácii vzdelávania. Namiesto predstavy, že každé dieťa potrebuje čo najskôr vlastný digitálny prístroj, začína hovoriť o návrate k základom – k čítaniu, písaniu, počítaniu a práci s klasickými učebnicami.
Oficiálna politika krajiny hovorí jasne: digitálne pomôcky by sa mali do vyučovania zavádzať vtedy, keď učenie podporujú, nie vtedy, keď ho môžu brzdiť. Švédsko zároveň investuje do tlačených učebníc a posilňuje školské knižnice.
Od júla 2025 platia v predškolskom vzdelávaní nové pravidlá
Pre deti mladšie ako dva roky sa majú používať iba analógové učebné pomôcky, napríklad knihy, a používanie digitálnych pomôcok má byť výrazne obmedzené aj u starších detí. A od začiatku školského roka 2026/2027 má Švédsko zaviesť celonárodný režim bez mobilných telefónov počas školského dňa na povinných školách.
Nie je to teda návrat do minulosti, skôr prehodnotenie toho, čo presne má technológia v škole robiť.
Švédsko najprv digitalizovalo. Teraz zisťuje, čo to prinieslo
Na tomto príbehu je fascinujúce práve to, že Švédsko nebolo krajinou, ktorá by technológie v školách odmietala. Bolo to presne naopak. Digitálne technológie sa do švédskeho vzdelávania dostávali intenzívne už desaťročia. V mnohých školách sa stalo bežným, že žiaci pracovali s notebookmi či tabletmi a digitálne vzdelávacie nástroje sa stali prirodzenou súčasťou vyučovania.
Lenže postupne sa začali objavovať otázky: Zlepšili sa vďaka tomu deti v čítaní? Pamätajú si učivo viac alebo menej? Dokážu sa dlhšie sústrediť? A čo sa stane s ich schopnosťou písať perom, keď už takmer všetko môžu napísať na klávesnici?
Odpovede neboli také jednoznačné, ako sa pôvodne očakávalo.
UNESCO v analýze švédskeho obratu uvádza, že krajina dnes prehodnocuje svoju dlhoročnú politiku digitalizácie škôl. Podľa analýzy medzinárodné dáta vrátane výsledkov PISA naznačujú, že masové zavedenie zariadení „jeden žiak – jeden počítač” neprinieslo očakávané zlepšenie výsledkov a v niektorých oblastiach sa objavili aj negatívne súvislosti.
A tak sa stalo niečo, čo by sme určite nečakali. Krajina, ktorá bola technologickým lídrom, začala hovoriť o tom, že deti potrebujú viac kníh.
Ak chcete čítať viac článkov v angličtine, nájdete ich tu: https://www.womeninaction.eu/
Prečo sa deti vracajú k perám?
Pretože písanie rukou je pomalšia verzia písania na klávesnici. Ale to ani zďaleka nie je všetko. Keď píšeme rukou, náš mozog pracuje inak. Musíme vyberať, čo si zapíšeme. Nemôžeme bezmyšlienkovito prepísať každé slovo učiteľa. Musíme informáciu spracovať, zjednodušiť a rozhodnúť sa, čo je dôležité. Práve preto sa písanie rukou spája s lepším spracovaním a zapamätaním si informácií.
Je teda klávesnica nepriateľom?
Nie tak celkom, je predsa rýchlejšia a praktickejšia. Pre mnohé deti so špecifickými vzdelávacími potrebami môže byť dokonca veľkou pomocou. A v dospelom živote budú digitálne zručnosti tak či tak nevyhnutné. Problém teda nevznikol pri porovnávaní papier verzus počítač. Skutočným problémom je, keď si myslíme, že počítač automaticky nahradí učiteľa, knihu, sústredenie alebo vlastné premýšľanie.
Rozptýlenie vyhráva
Švédska vláda však upozorňuje aj na ďalší fenomén: deti sa v škole nerozptyľujú iba mobilnými telefónmi, ale aj navzájom.
Podľa švédskeho ministerstva školstva sa približne 30 percent žiakov stretáva počas vyučovania s rozptyľovaním spôsobeným mobilnými telefónmi alebo inými digitálnymi zariadeniami. Švédsko pritom podľa vládnych údajov patrilo medzi krajiny nad priemerom OECD v tejto oblasti.
Technológie v žiadnom prípade odstrániť nechce, ale chce ich dostať pod kontrolu.
Pre malé dieťa nie je predsa obrazovka jediným spôsobom, ako sa môže učiť. Môže držať ceruzku aj si prelistovať knihu. Je prirodzené, že bude kresliť, skladať stavebnicu alebo sa len rozprávať, nudiť sa či sa hrať s inými deťmi. Všetky tieto „staré” aktivity sú v skutočnosti veľmi dôležité pre rozvoj motoriky, jazyka, pozornosti aj sociálnych zručností.
Švédska vláda preto explicitne podporuje viac čítania a menej času pred obrazovkami, najmä v ranom veku. Súčasťou tejto politiky je aj investovanie do fyzických kníh a školských knižníc.
Čo ak sme sa v snahe pripraviť deti na budúcnosť príliš ponáhľali?
Deti budú žiť v digitálnom svete. O to viac potrebujú analógové detstvo? Toto je ten paradox, nad ktorým je dobré sa zamyslieť. Pretože deti, ktoré dnes chodia do školy, budú pravdepodobne pracovať s umelou inteligenciou, robotmi a technológiami, ktoré si ešte nevieme ani predstaviť. No musíme ich učiť používať tablet už v škôlke? Alebo ich máme najprv naučiť niečo, čo im žiadna technológia nevezme? A teda sústrediť sa, čítať s porozumením, premýšľať, písať vlastnými slovami, vydržať pri jednej veci alebo sa rozprávať s človekom oproti sebe.
Tieto schopnosti budú v budúcnosti ešte cennejšie, lebo technológia nám môže dať odpoveď, ale stále potrebujeme človeka, ktorý vie položiť správnu otázku.
Robí Švédsko krok späť?
Ak hovoríme o švédskom návrate k papieru a perám, môže to znieť ako technologický krok späť. Ale je to presný opak. Skutočný pokrok totiž neznamená používať najnovšiu technológiu pri každej príležitosti. Dôležitejšie je vedieť, kedy ju použiť, ale aj to, kedy ju odložiť.