Koľko pravidiel ešte musí žena splniť, aby mala pocit, že robí všetko správne?
Dnes už nestačí len zdravo jesť či občas si zacvičiť. Máme správne spať, správne dýchať, mať stabilný cukor, optimálny kortizol, desaťtisíc krokov denne a ideálne aj rannú rutinu pred šiestou.
Zo zdravého životného štýlu sa pomaly stáva výkon
V poslednom čase sa vo verejnom priestore roztrhlo vrece s ľuďmi, ktorí presne vedia, ako by sme mali žiť. Sledujeme podcasty, rozhovory a videá o tom, čo jesť, kedy nejesť, čo si odoprieť a čo všetko robiť, aby sme boli „lepšou verziou seba”. Niektoré rady môžu byť inšpiratívne a užitočné. Problém nastáva vtedy, keď sa z nich stane ďalší tlak.
Najmä ženy veľmi ľahko podľahnú pocitu, že ak niečo nezvládajú dokonale, zlyhávajú. Že ak nemajú disciplínu, pevnú vôľu alebo telo v ideálnej forme, nie sú dostatočne dobré. A práve tu sa zo starostlivosti o zdravie môže stať niečo nebezpečné.
Často totiž začneme svoje telo vnímať len ako projekt. Ako niečo, čo treba opravovať, zlepšovať a neustále kontrolovať. Lenže telo nie je projekt na zlepšenie. Je to náš domov.
Domov sa neopravuje bičom
Nepotrebuje neustálu kritiku ani tvrdosť. Potrebuje starostlivosť, trpezlivosť a bezpečie. A presne to potrebuje aj naše telo.
Sú dni, keď sa necítime dobre. Keď sme unavené, nafúknuté, bez energie alebo jednoducho samy sebe cudzie. V takých chvíľach nepotrebujeme ďalší zoznam pravidiel ani ďalší pocit zlyhania. Nepotrebujeme počuť, že by sme mali byť ešte výkonnejšie, disciplinovanejšie…
Potrebujeme sa naučiť byť k sebe normálne. Ľudské.
Pravda je, že telo nie je stroj. Mení sa, reaguje, starne, unaví sa. A nie všetko sa dá vyriešiť väčšou kontrolou. Niekedy je oveľa zdravšie dať si pokojné raňajky bez výčitiek než ďalšiu dokonalú rutinu, ktorá v nás vyvoláva úzkosť.
Keď dnes počúvame rôznych expertov na dlhovekosť či chudnutie, mali by sme si zachovať odstup. Nie každá rada je zlá, ale nie každá rada je vhodná pre každého. A hlavne… Nie každá rada nám pomáha budovať zdravší vzťah k sebe samým.
Ak nás snaha o „dokonalé zdravie” či konfekčné čísla oberá o pokoj, spontánnosť a radosť zo života, niečo nie je v poriadku. Zdravie predsa nemá vyzerať ako neustály boj so sebou.
Možno by sme sa namiesto večného zlepšovania mali viac sústrediť na to, ako sa vo vlastnom tele cítime. Či v ňom vieme oddychovať. Či sa v ňom cítime bezpečne. A či sa k sebe správame s rešpektom aj v dňoch, keď nie sme práve vo svojej koži.
Pretože telo, ktoré neustále kritizujeme, sa nikdy nebude cítiť ako domov.