Tokijská metropolitná vláda sa rozhodla urobiť výrazný krok v boji proti jednej z najvážnejších demografických výziev Japonska – klesajúcej pôrodnosti. Zaviedla štvordňový pracovný týždeň, ktorý má pomôcť pracujúcim rodičom lepšie skĺbiť starostlivosť o deti s kariérou a vytvoriť tak priaznivejšie podmienky pre založenie či rozšírenie rodiny.
Japonsko čelí dlhodobo nízkej pôrodnosti, pričom celkový počet detí, ktoré žena porodí počas života, bol v roku 2023 len 1,2 a v samotnom Tokiu dokonca iba 0,99. Teda výrazne pod 2,1 hranicou, ktorá je podľa OECD potrebná na udržanie stabilnej populácie. Medzi januárom a júnom tohto roka klesol počet narodených detí o 5,7 % oproti minulému roku a mediánový vek Japoncov sa blíži k 50.
Čo má priniesť nová politika?
Cieľom novej politiky je umožniť ženám neobetovať svoju kariéru pre materstvo alebo starostlivosť o deti. Súčasťou opatrení je aj takzvané čiastočné rodičovské voľno, ktoré umožní oprávneným zamestnancom skrátiť si pracovný deň o dve hodiny.
Napriek dlhoročným snahám Japonska, ktoré spočívajú v povinných rodičovských dovolenkách či finančných príspevkoch, pôrodnosť stále klesá. Situáciu sťažuje aj veľká nerovnosť v rozdelení domácich prác. Ženy v Japonsku trávia podľa Medzinárodného menového fondu päťkrát viac času neplatenou prácou, čiže starostlivosťou o deti a starších, než muži.
Práve skrátený pracovný týždeň môže pomôcť túto nerovnováhu zmeniť. Štúdia 4 Day Week Global ukázala, že muži počas testovacích období v šiestich krajinách trávili o 22 % viac času starostlivosťou o deti a o 23 % viac domácimi prácami. Mnohí oceňujú, že kratší pracovný týždeň vedie k menšiemu stresu, lepšiemu spánku, vyššej produktivite a väčšej lojalite zamestnancov.
Nájdu sa aj odporcovia tohto kroku
Odborníci však varujú, že štvordňový pracovný týždeň nie je univerzálnym riešením: „Neexistuje jeden model pre všetkých. Flexibilita je kľúčová, no treba si uvedomiť, že to, čo funguje v jednom sektore či krajine, nemusí platiť všade.”
Tokio však napriek obavám a nedôvere kráča odvážnym krokom k vytvoreniu pracovného prostredia, ktoré by mohlo výrazne zlepšiť rodinný život a pomôcť zastaviť demografický pokles. Otázkou však zostáva, či sa táto inovácia rozšíri aj do ďalších častí Japonska a sveta.
Čo na to Slovensko?
Na Slovensku sa zatiaľ plošné zavedenie 4‑dňového pracovného týždňa nekoná. Niekoľko firiem ho však testuje a výsledky sú pozitívne, najmä z hľadiska psychickej pohody zamestnancov. Štát však zatiaľ neprepojil túto tému s demografickými politikami, hoci by mohla byť perspektívna. Pôrodnosť na Slovensku totiž tiež klesá.
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR a analýz demografov:
- V roku 2024 sa narodilo len 46 241 detí, zatiaľ čo zomrelo približne 54 000 ľudí, čo vyústilo do prirodzeného poklesu populácie o cca 7 600 osôb.
- Už štvrtý rok po sebe klesá celkový počet obyvateľov, ktorý k 31. decembru 2024 dosiahol 5 419 451 osôb.
- Hrubá miera pôrodnosti, teda počet živonarodených na 100 000 obyvateľov, poklesla v roku 2024 na 853, čo je najnižšia hodnota za posledných sto rokov.
- Celková plodnosť bola v roku 2023 na úrovni 1,49 dieťaťa na ženu, čo je síce nad priemerom EÚ, ale stále pod 2,1 hranicou, ktorá zabezpečuje stabilnú populáciu. Tento údaj je štvrtý najvyšší v rámci krajín V4.
Množstvo výhod a šťastnejšie rodiny
Zavedenie 4-dňového pracovného týždňa prináša rodinám s deťmi viacero významných výhod, ktoré presahujú samotný cieľ zvýšiť pôrodnosť. Predovšetkým ide o viac spoločného času, ktorý rodičia môžu tráviť so svojimi deťmi bez stresu a časového tlaku. Jeden voľný deň navyše im umožňuje lepšie si organizovať víkendy, školské aktivity, návštevy lekára či voľnočasové výlety bez nutnosti čerpať dovolenku.
Skrátený pracovný týždeň zároveň znižuje potrebu zabezpečovať externé opatrovanie detí, čo môže byť finančne i logisticky náročné. Rodičia sa v starostlivosti o deti môžu lepšie striedať, čo zas zvyšuje flexibilitu a odbremeňuje predovšetkým matky, ktoré dnes často nesú väčšinu domácich povinností na svojich pleciach. Výskumy totiž ukazujú, že ak majú muži voľnejší pracovný režim, venujú viac času deťom aj domácim prácam – v niektorých prípadoch až o pätinu viac.
Viac energie a motivácie
Takýto model zároveň znižuje stres a riziko vyhorenia. A zlepšuje celkovú psychickú pohodu, čo sa premieta aj do kvalitnejších vzťahov v rodine. Oddýchnutí rodičia majú viac energie na výchovu a každodenný kontakt s deťmi. A nemenej dôležitým efektom je aj znižovanie rodovej nerovnosti. Skrátený pracovný týždeň motivuje oboch partnerov, aby sa spravodlivejšie podelili o starostlivosť o deti aj domácnosť.
K tomu všetkému treba pripočítať nižšie výdavky domácností na dopravu, jedlo mimo domu či platené opatrovateľky. V prípade modelu, pri ktorom zostáva mzda zachovaná na 100 %, hoci sa odpracuje len 80 % času, ide o výhodu aj z ekonomického hľadiska. Ak sa k tomu pridajú aj systémové opatrenia ako kvalitná predškolská starostlivosť, flexibilné úväzky a rovnomerne dostupná rodičovská dovolenka pre oboch partnerov, môže byť 4-dňový pracovný týždeň reálnym krokom k tomu, aby sa rodičovstvo nestalo kariérnou alebo ekonomickou prekážkou.
Zdroj: https://www.israelhayom.com/2024/12/08/tokyo-introduces-4-day-workweek-to-combat-lowest-birth-rate/
Zdroj titulná foto: Pexels_Subhash Suryawanshi