Nová štúdia z Brazílie spája skorý aj oneskorený nástup prvej menštruácie so zvýšeným rizikom obezity, cukrovky či srdcových chorôb.
Menštruácia ako zrkadlo budúceho zdravia
Väčšina žien si pamätá, kedy dostala svoju prvú menštruáciu. No máloktorá tuší, že tento moment môže byť ukazovateľom zdravotných rizík v dospelosti.
Nová štúdia brazílskych vedcov prináša zaujímavé zistenie. Vedci totiž zistili, že príliš skorý alebo príliš neskorý nástup menštruácie môže súvisieť s vážnymi diagnózami v dospelosti, od obezity až po problémy so srdcom.
Do výskumu sa zapojilo viac než 7 600 žien
Tím vedený doktorkou Fláviou Rezende Tinano z Univerzity v São Paule analyzoval údaje od vyše 7 600 žien vo veku 35 až 74 rokov. Účastníčky boli rozdelené do troch skupín:
-
Skorý nástup menštruácie – pred 10. rokom života
-
Typický nástup – medzi 10. až 15. rokom
-
Neskorý nástup – po 15. roku
Výsledky boli hodnotené prostredníctvom rozhovorov, lekárskych vyšetrení, laboratórnych testov a ultrazvuku.
Skorá menštruácia: Viac estrogénu, viac problémov
Ženy, ktoré začali menštruovať pred 10. rokom života, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť vzniku obezity, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu, srdcových ochorení a komplikácií v tehotenstve, napríklad preeklampsie.
Odborníci to vysvetľujú dlhodobejším vystavením estrogénu, ktorý ovplyvňuje metabolizmus, rast prsného tkaniva a hormonálnu rovnováhu.
Skorý nástup puberty sa spája aj s vyšším výskytom úzkosti a depresie.
Neskorá menštruácia: Menej estrogénu, slabšie kosti
Na druhej strane, ženy, ktoré dostali prvú menštruáciu až po 15. roku, mali síce nižšie riziko obezity, ale častejšie sa u nich vyskytovali nepravidelné cykly, poruchy plodnosti a niektoré kardiovaskulárne ochorenia.
Neskorý nástup menštruácie zároveň znamená neskôr začínajúcu ochrannú funkciu estrogénu, čo zvyšuje riziko osteoporózy, zlomenín či dokonca Alzheimerovej choroby v starobe.
Čo ovplyvňuje nástup menštruácie?
Vedci ešte presne nevedia, prečo dnešné dievčatá dospievajú skôr než generácie pred nimi. V 50. a 60. rokoch bola priemerná veková hranica pre prvú menštruáciu približne 12,5 roka. Dnes je to okolo 11,9 roka.
Možné dôvody skoršieho nástupu puberty podľa výskumníkov zahŕňajú:
-
vyššiu mieru detskej obezity,
-
vystavenie chemikáliám narúšajúcim hormonálny systém (napr. BPA),
-
zvýšenú stresovú záťaž v detstve.
Prečo na tom záleží?
„Pochopenie týchto súvislostí nám môže pomôcť lepšie predchádzať chronickým chorobám ako cukrovka, hypertenzia či srdcové ochorenia,” uviedla autorka štúdie Tinano na výročnom kongrese Endokrinologickej spoločnosti v San Franciscu.
Podľa nej by ženy mali venovať pozornosť nielen tomu, kedy menštruácia prišla, ale aj tomu, čo to môže znamenať pre ich dlhodobé zdravie a o svojom menštruačnom vývoji by mali hovoriť otvorene s lekármi.
Telo si pamätá viac, než si myslíme
Menštruácia je prirodzenou súčasťou ženského zdravia. No to, kedy sa začne, môže byť prvým signálom zdravotných problémov, ktoré prídu o desaťročia neskôr.
Nie je to dôvod na paniku, ale na väčšiu informovanosť a preventívnu starostlivosť. Pretože v zdraví, rovnako ako v puberte, záleží na načasovaní.