Urológ Ján Švihra: Mužské aj ženské telo sú v mnohých oblastiach natoľko odlišné, že vzájomné pochopenie chce veľkú dávku predstavivosti

MUDr. Ján Švihra ml., Ph.D. patrí medzi najznámejších slovenských urológov. Denne rieši témy, o ktorých sa väčšina ľudí hanbí hovoriť, no on o nich rozpráva s humorom, empatiou a nadhľadom. Pracuje ako odborný asistent na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine, ako lekár v Univerzitnej nemocnici Martin a na klinike Váš lekár v Bratislave. 

V rozhovore Ján Švihra prezradí, prečo urológia nie je len o mužoch, ako sa rozprávať o intímnych veciach bez červenania, aké mýty o erekcii či ženskom orgazme stále prežívajú a prečo sa o svoj močový mechúr oplatí starať rovnako dobre ako o srdce.

Prečo práve urológia? Väčšina ľudí si pri nej predstaví niečo, čomu sa radšej vyhne. Čo vás na nej zaujalo a baví dodnes?

Urológia je pre mňa stále zaujímavá, lebo je to odbor, ktorý stojí na pomedzí chirurgie a internej medicíny. To znamená, že môžem aj operovať aj vyšetrovať pacientky a pacientov ultrazvukom v ambulancii. Zároveň ma fascinuje, že tento odbor je tak veľmi tabuizovaný. Preto je pre mňa veľkou výzvou robiť osvetu. Je to na Slovensku také neprebádané územie. Chcem, aby tá osveta ľudí bavila, aby sa povedomie o urológií zlepšovalo. V mojej novej knihe Urostorky som sa o to pokúsil a podľa prvých recenzií sa zdá, že to vyšlo.

Vaša práca je často veľmi intímna. Bola to pre vás od začiatku prirodzená téma, alebo ste si museli zvyknúť?

Mladý lekár sa po škole ocitne na nejakom oddelení a musí sa naučiť všetko – celý manažment pacienta od prijatia až po prepustenie, k tomu pridružené byrokratické úkony a, samozrejme, samotný proces liečby v bežnej praxi. Niekedy nemá ani čas sa poriadne nadýchnuť. Tým chcem povedať – informácií je taký pretlak, že sa do toho ponoríte a postupne sa v tom učíte plávať. Intimita pacientov je súčasť toho všetkého a skrátka ju beriete úplne prirodzene. Aspoň ja som to tak mal.

Denne sa pýtate ľudí otázky, z ktorých by sa iní červenali. Ako to robíte, že vám pacienti neutekajú z ambulancie?

Samozrejme, pohľad pacienta je úplne iný. Každá pacientka či pacient sú jedineční, každý jeden intimitu prežíva inak. Naučiť sa správne komunikovať tieto témy chce dlhé roky praxe. Aj ja sa určite ešte mám v čom zlepšovať. Z môjho pohľadu je dôležité dať pacientom najavo, že to robíme pre nich. Že sa tie otázky pýtam, pretože odpovede ma nasmerujú k vhodnej liečbe. A že všetko, čo mi povedia, ostane za dverami ordinácie. V knihe Urostorky sú všetky príbehy anonymizované, poskladané z rôznych situácií. Dával som si veľký pozor, aby som neporušil lekárske tajomstvo, aby sa nikto v príbehoch nespoznal.

Hovorí sa, že urológ sa o ľuďoch dozvie viac než psychológ. Je to pravda?

To si nemyslím. Na konci dňa ide o to, čo je človek ochotný danému odborníkovi prezradiť. Ako v psychológií, tak aj v urológii máme momenty, keď z vyšetrenia zistíme, čo nám pacienti zamlčali. Občas sa stane, že pacienti tvrdia, že problém im vznikol úplne náhodne, z ničoho nič. A my, napríklad rozborom moču, zistíme pestrú zmes užitých drog.

Aký je podľa vás najväčší mýtus o mužskej potencii alebo penise, s ktorým sa stretávate najčastejšie?

Asi to bude tá populárna téma dĺžky. Že dlhý penis je vždy lepší. To je mýtus. Vždy ide o kompatibilitu medzi partnermi. Ak má partnerka užšiu vagínu, hrubší a dlhší penis jej môže prekážať. Väčšina žien dosahuje orgazmus vonkajšou stimuláciou klitorisu, na to dlhý penis netreba. Na druhej strane, dlhší penis môže byť výhodou pre rôzne polohy. Preto opakujem – vždy ide o kompatibilitu medzi partnermi.