NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ TIPY INŠPIRÁCIE MAGAZÍN OSOBNÝ ROZVOJ PODNIKANIE

Uvedomujeme si, aké sme úspešné?

Alexandra Vrábelová
Share
manazerka, zena v biznise

“Hľadajú sa úspešné ženy – podnikateľky, ktoré majú rýchlo rastúce firmy“. Asi by ste predpokladali, že na túto výzvu by zareagovalo množstvo žien, nie? V skutočnosti to tak nefunguje. Ženy si o sebe totiž väčšinou myslia, že nie sú až také úspešné, a často sa podceňujú.

Pred niekoľkými rokmi sa koučka a motivátorka Sue Stockdale zapojila do iniciatívy, ktorej cieľovou skupinou boli ženy podnikajúce v rýchlo rastúcich spoločnostiach vo Veľkej Británii. Jej úlohou bolo nájsť tieto úspešné podniky, aby im ukázala, ako by mohli byť podporované pri získavaní kapitálu a mentorov.

Problémom však bolo, že nemohli nájsť dostatočný počet žien –  podnikateliek, ktoré by sa s týmto opisom stotožnili. Tradičné reklamné cesty nefungovali, a tak sa Sue rozhodla zistiť, či nedostatok záujmu neznamenal náhodou to, že v skutočnosti takéto firmy ani neexistovali. To, čo zistila, ju nesmierne prekvapilo. Bolo veľa žien, ktoré mali ambiciózne plány rastu a ktorých podniky generovali ročné príjmy vo výške viac ako 250 000 libier, ale neklasifikovali sa ako „spoločnosti s rýchlym rastom“. V skutočnosti to trvalo dlhší čas, aby si počas rozhovorov tieto podnikateľky uvedomili, aké sú úspešné.

Sue Stockdale

Foto: Sue Stockdale, zdroj: YouTube

Na konci týchto rozhovorov si Sue uvedomila, že vo všetkých prípadoch sa podniky mohli kvalifikovať ako rýchlo rastúce a že vlastník podniku bol zameraný na dosiahnutie ďalšieho úspechu. Zistila však, že ženy sa jednoducho nedokázali identifikovať s týmto “honosným” označením, a v dôsledku toho sa neprihlásili a neprejavili. Tak sa zdalo, že pri ženách záležalo na tom, akou formou sa veci nazvú.

Ženy a ich vnímanie rizika

Sue Stockdale nedávno zorganizovala sériu prednášok na tému riziko. Chcela ukázať spôsob, ako pomôcť vedúcim pracovníkom firiem, aby si uvedomili, že riskovanie môže vyzerať úplne odlišne v závislosti od ich dispozície, ako vnímajú riziko. Pre tých, ktorí sú opatrnejší, alebo pociťujú k riskovaniu averziu, môže byť veľmi nepríjemné stanoviť ambiciózne plány rastu pre svoju spoločnosť. Hoci sú dokonale schopní tento výsledok dosiahnuť, spôsob, ako vyjadrujú svoje ambície, môže byť trochu odlišný od toho, ako ho vyjadrujú tí, ktorí sú odvážnejší a ľahšie sa im riskuje.

Príbeh o horolezectve

Tieto rozdiely opísala pomocou príbehu o lezení na horu. Ak by požiadala ženu, ktorá sa viac vyhýba riziku, aby vystúpila na horu, jej okamžitá reakcia by pravdepodobne znela: „Nie, je to príliš ťažké, nemôžem to urobiť – mali by ste sa opýtať mojej kamarátky, tá má rada dobrodružstvo“.

Ak by však povedala: „Vydajme sa na prechádzku a vychutnajme si čerstvý vzduch, môžeme si cestou pokecať, len to bude trochu nerovnomerné pod nohami, takže sa na to pripravte“, pravdepodobne sa žena s nadšením objaví v dobrej obuvi, a predtým, ako by zistila, kam sa v skutočnosti ide, bola by už v polovici cesty hore.

Dva spôsoby, ako dosiahnuť podobný výsledok, ale s použitím iného jazyka na motiváciu jednotlivca v závislosti na tom, aké slová s ním rezonujú.

Prečítajte si aj článok o motivácii ľudí v tíme

horolezkyna, hora, lezenie

Foto: pixabay.com

Vplyv komunikácie na jednanie

Spíkerka zo známej konferencie pre ženy TED, Amy Cuddy, taktiež hovorí o tom, ako môže mať jazyk vplyv na konanie v jej nedávnej knihe Prítomnosť. Spomínala tam svoju túžbu stať sa bežkyňou. Amy vo svojom novoročnom predsavzatí opakovane zlyhala, pretože každý beh, ktorý absolvovala, cítila ako neúspech oproti svojmu ideálu – v jej predstavách to bol niekto, kto bol sebadisciplinovaný, rýchly a schopný dokončiť maratóny.

Nakoniec zaujala iný prístup. Rozhodla sa opäť bežať. Znížila svoje dlhodobé ciele a sústredila sa na to, aby sa jej podarilo dosiahnuť pozitívny zážitok. Namiesto toho, aby sa zamerala na to, čo nedokáže urobiť, sa zamerala na to, čo mohla urobiť, a prepojila to s tým, čo mala rada, a to bolo cestovanie. Takže teraz, keď niekam cestuje za prácou, vždy si v meste spraví krátky beh, aby objavila trochu viac zo svojho nového okolia a pozrela si ho iným spôsobom.

Amy, aby opísala tento prístup, používa termín „self-nudging“ (seba-priblíženie). Spolu s kolegyňou z Harvardu, Alison Wood Brooks, usporiadali na túto tému seminár. Cieľom bolo zistiť viac o psychologických prekážkach, ktoré bránia ľuďom v tom, aby sa dobre prezentovali. To, čo sa dozvedeli, bolo, že keď vymeníme úzkosť za vzrušenie, tým lepšie sa nám bude dariť.

Self-nudging je o zameraní sa na každý okamih pred vami, aby ste sa pomaly posúvali smerom k cieľu, a aby ste boli odvážnejší. Je to o tom, aby ste sa nezamerali na konečný výsledok, ale na jednotlivé kroky, ktoré vás k nemu priblížia.

Podpora žien a vhodne zvolená motivácia

Čo to znamená pre tých, ktorí pracujú v oblasti podpory žien? Myslím si, že je dôležité, aká formu jazyka a motivácie sa použije. Sme priveľmi zvyknutí rozprávať o veľkých cieľoch – o rýchlom raste, expandovaní v obchode, zarábaní miliónov… Možno by sme mali uvažovať o tom, či nie je lepšie rozmýšľať napríklad takto: “čo je to najlepšie, čo dnes môžem spraviť pre svoj biznis?”

Prostriedkom motivácie a povzbudenia je to, keď si uvedomíme prítomnosť “čo je” a nie “čo by mohlo byť”. Nemali by sme byť nútení definovať, aký by mal byť konečný výsledok.

Zdroj: theguardian.com

Tagy
Alexandra Vrábelová
Alexandra Vrábelová

Môžete ma sledovať na stránke stylist.sk, kde ponúkam svoje služby (osobný styling, spoločné nákupy) alebo nahliadnuť do mojich e-shopov mamimo.sk a sperkyalexandra.sk - budem sa tešiť :-)

  • 1

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X