Váženie detí nie je povinnou súčasťou vyučovania. Napriek tomu sa s ním žiaci podľa skúseností rodičov, detí aj zamestnancov škôl stále stretávajú. Prieskum Centra Chuť žiť ukázal, že problémom nemusí byť samotné odváženie, ale najmä spôsob, akým prebieha.
Pred triedou, so zverejneným výsledkom alebo dokonca s nahlasovaním hmotnosti či BMI pred spolužiakmi. Aj takéto skúsenosti opísali účastníci prieskumu, ktorý zisťoval, ako v slovenských školách prebieha váženie detí a ako ho samotní žiaci a ich rodičia vnímajú.
Do prieskumu Centra Chuť žiť sa zapojilo 125 respondentov a respondentiek – rodičov školopovinných detí, žiactva s vlastnou skúsenosťou aj zamestnancov škôl. Až 97 z nich uviedlo, že sa za posledné tri roky stretli s vážením detí v rámci vyučovania.
Treba však dodať, že nejde o reprezentatívny prieskum a jeho výsledky nemožno zovšeobecniť na všetky slovenské školy. Ponúka však pohľad na konkrétne skúsenosti ľudí, ktorí sa s vážením v školskom prostredí stretli.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Sedem z desiatich respondentov opisuje negatívny vplyv
Váženie sa podľa odpovedí najčastejšie uskutočňuje raz ročne, u časti respondentov aj viackrát počas školského roka. Prevažovali pritom skúsenosti so skupinovým alebo verejným vážením. V praxi to znamenalo napríklad váženie pred celou triedou, hlasné oznamovanie hmotnosti alebo BMI či verejné zapisovanie výsledkov. A to aj v prípadoch, keď samotné váženie prebehlo individuálne.
Len menšia časť respondentov mala skúsenosť s diskrétnym vážením, pri ktorom bol prítomný iba žiak alebo žiačka a osoba, ktorá meranie vykonávala. Výsledok zároveň nebol sprístupnený nikomu ďalšiemu.
Práve spôsob váženia sa ukázal ako dôležitý. Až 7 z 10 respondentov uviedlo, že váženie malo na nich alebo ich dieťa negatívny vplyv. Pri verejnom či skupinovom vážení to bolo približne u štyroch z piatich respondentov. Pri individuálnom a diskrétnom vážení negatívny vplyv opísala výrazne menšia časť.
Na prežívanie celej situácie pritom môžu vplývať aj predchádzajúce skúsenosti dieťaťa, jeho vzťah k vlastnému telu či prípadná porucha príjmu potravy. Pre deti, ktoré sú v tejto oblasti zraniteľnejšie, tak môže byť váženie výrazne stresujúcou skúsenosťou.
Hanba, porovnávanie aj obmedzovanie jedla
V otvorených odpovediach sa opakovane objavovali podobné situácie. Dieťa sa dozvedelo svoju hmotnosť pred spolužiakmi, výsledok sa stal predmetom porovnávania alebo posmeškov a objavila sa hanba či strach z ďalšieho váženia. Niektorí rodičia uviedli, že ich dieťa po vážení začalo intenzívnejšie sledovať svoju hmotnosť alebo obmedzovať jedlo. U detí s poruchou príjmu potravy sa podľa výpovedí objavil aj návrat reštriktívneho správania.
Negatívne skúsenosti pritom nemali iba deti s vyššou hmotnosťou. Respondenti spomínali aj vyššie alebo svalnatejšie deti, ktoré mali v porovnaní so spolužiakmi vyššie číslo na váhe a vysvetlili si ho ako dôkaz, že sú „tučné”. Samotné číslo na váhe však bez znalosti výšky, telesnej stavby či veku nevypovedá o tom, či má dieťa nadváhu alebo obezitu.
Deti často nevedeli, prečo sa vlastne vážia
Ďalším opakujúcim sa problémom bol nedostatok informácií. Deti ani rodičia podľa odpovedí často nedostali vysvetlenie, prečo sa váženie uskutočňuje, na čo sa získané údaje použijú a kto k nim bude mať prístup. Niektorí rodičia sa o vážení dozvedeli až spätne od svojho dieťaťa. Objavili sa aj prípady, keď išlo o deti s poruchou príjmu potravy alebo inou citlivosťou súvisiacou s hmotnosťou. Respondenti zároveň opisovali situácie, v ktorých dieťa nemalo reálnu možnosť váženie odmietnuť alebo jeho nesúhlas nebol rešpektovaný.
Podobné riziká opisuje aj zahraničný výskum
Na možné negatívne dôsledky váženia detí v školách upozorňuje aj zahraničný výskum. Štúdie a odborné odporúčania ukazujú, že intervencie a preventívne programy zamerané na BMI či znižovanie hmotnosti nevedú k zlepšeniu hmotnostných ukazovateľov. Výskum zároveň ukázal, že samotné informovanie rodičov o BMI dieťaťa nevedie k zmenám jeho hmotnosti. U detí, ktorým bolo BMI merané, sa však môže znižovať spokojnosť s vlastnou hmotnosťou a môžu pribudnúť rozhovory medzi rovesníkmi o váhe.
Najväčším problémom je najmä verejný charakter váženia. Sprístupnenie výsledku spolužiakom alebo komentovanie hmotnosti vytvára priestor na porovnávanie, hanbu, posmešky a stigmatizáciu.
Odborné odporúčania preto hovoria o potrebe vytvárať v školách prostredie, ktoré podporuje zdravie všetkých detí – napríklad dostupným a pestrým stravovaním, primeraným pohybom, dostatkom odpočinku, psychickou pohodou, rešpektom k telesnej rozmanitosti a bezpečnými vzťahmi.
Ak je váženie potrebné, má prebiehať v súkromí
Centrum Chuť žiť spolu s Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže odporúča od rutinného váženia bez jasného a odborne odôvodneného účelu upustiť.
Ak je meranie skutočne potrebné, napríklad v rámci verejno-zdravotného výskumu, malo by podľa odporúčaní prebiehať individuálne a v súkromí. Dieťa aj rodič by mali byť vopred informovaní o tom, prečo sa meranie uskutočňuje a ako sa s výsledkom naloží. Výsledok by sa nemal verejne oznamovať, porovnávať ani komentovať. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúžia deti s poruchou príjmu potravy alebo s iným citlivým vzťahom k vlastnému telu.
Kompletné výsledky prieskumu: Váženie detí v školách – čo ukázal prieskum Chuť žiť
Odporúčania pre školy: Ministerstvo školstva – odporúčania pre školy
Odporúčania pre rodičov: Ministerstvo školstva – odporúčania pre rodičov
Kde hľadať pomoc
Centrum Chuť žiť poskytuje odbornú pomoc ľuďom s poruchami príjmu potravy a narušeným vzťahom k jedlu či vlastnému telu. Venuje sa aj prevencii, osvete a vzdelávaniu.
Linka pomoci Chuť žiť: 0800 221 080, každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 h
Pre volania z Českej republiky alebo zo zahraničia: +421 222 113 112
E-mailová poradňa: poradna@chutzit.sk
Odpovede poskytujú do 48 hodín v pracovných dňoch.
Četová poradňa: chutzit.sk
Chat funguje každý pracovný deň od 14.00 do 18.00 h.