Po internete kolujú články, podľa ktorých si ženské telo údajne „ukladá” živú DNA každého sexuálneho partnera, a tá potom desiatky rokov prebýva v mozgu. Znie to ako z hororu? Zrejme presne o to šlo.
Realita? Síce menej dramatická, ale o nič menej fascinujúca.
Nepravdivý mýtus
Tvrdenie znie približne takto: pri sexe sa spermie dostávajú do krvného obehu ženy, odtiaľ „doplávajú” až do mozgu a tam zostávajú nažive celé desiatky rokov. Každý muž, s ktorým mala žena intímny styk, sa tak má stať „trvalou súčasťou” jej tela.
Toto tvrdenie je biologicky nezmyselné. Spermie sa nedostávajú do krvného obehu cez sliznice nosa, ucha či ústnej dutiny a nemajú žiadny mechanizmus, ktorým by „preplávali” do mozgu. Ide o populárnu dezinformáciu, ktorá vznikla skreslením skutočnej vedeckej štúdie.
Čo vedci skutočne zistili
Reálny vedecký objav sa volá mikrochimérizmus. Je to jav, pri ktorom sa v tele jedného človeka nachádzajú bunky alebo DNA inej osoby.
Výskumníčka Lee Nelsonová z Fred Hutchinson Cancer Research Center v Seattli so svojím tímom zistila, že mužská DNA sa bežne vyskytuje v mozgu žien, a to často vo viacerých oblastiach naraz. Tieto bunky tam môžu pretrvávať veľmi dlho – v jednom prípade ju našli aj u ženy, ktorá zomrela vo veku 94 rokov.
Odkiaľ sa táto DNA berie? Hlavným vysvetlením je tehotenstvo – bunky plodu (vrátane tých od synov) prechádzajú cez placentu do tela matky a môžu si v ňom „zabudovať” trvalé miesto. Vedci však spomínajú aj ďalšie možnosti:
- staršie, možno aj nespozorované tehotenstvo (napríklad raný potrat),
- staršieho brata, ktorý zanechal pár buniek v matke ešte počas vlastného vnútromaternicového vývoja,
- transplantáciu orgánu od mužského darcu.
Sex medzi vysvetleniami, s ktorými vedci v tejto štúdii pracovali, nefiguruje.
Prečo je to aj tak zaujímavé
Mikrochimérizmus nie je len kuriozita. Vedci ho skúmajú v súvislosti s niektorými autoimunitnými ochoreniami a aj s rizikom rakoviny. Pri rakovine prsníka sa zdá, že prítomnosť cudzích buniek ženu skôr chráni, pri kolorektálnom karcinóme to môže byť naopak. Ide teda o oblasť, kde sa ešte stále veľa skúma a vedecké poznanie sa postupne dopĺňa.
Takže pravda je…
Tvrdenie, že žena „v sebe nosí kus” každého muža, s ktorým mala sex, je mýtus postavený na skresľujúcej interpretácii reálnej štúdie. Pravda je, že ženské telo si môže po tehotenstve (alebo aj inými cestami) „ponechať” cudziu DNA na celý život, no s počtom sexuálnych partnerov to nemá nič spoločné. Škoda len, že takéto senzáciechtivé polopravdy sa šíria rýchlejšie než samotná veda, ktorá za nimi stojí.