Nová česká komédia si berie na paškál kriminálne príbehy, aké poznáme z televíznych obrazoviek. Slovným humorom i absurdným gradovaním situácií im dáva celkom nový rozmer. Presne to je paródia na krimi seriály s názvom Prípad mŕtveho nebožtíka. Nechýbali sme na slávnostnej premiére filmu, ktorú uvádzal Continental film 19. februára 2020.
Pre koho je film určený?
“Film je určený pre všetkých, ktorí majú radi komédie ako Horúce strely alebo Ružový panter. Kto je divákom týchto filmov, tak tomu by sa mohol páčiť aj Prípad mŕtveho nebožtíka. Od prvého okamžiku už pri obsadzovaní filmu som vedel, že to nie je pre všetkých. Je to ten druh filmu, ktorý diváci buď milujú alebo neznášajú“, hovorí režisér Miroslav Šmídmajer.
“Keďže násilia je na obrazovkách až príliš, bol najvyšší čas prísť s niečím na odľahčenie.”
“Čo sa týka násilia vo filme, šetríme krvou”, priznáva Šmídmajer. Podľa neho sú všetky scény také, že ich môžu pozerať aj deti. A čo hovorí na hercov, ktorých obsadil do filmu? „Myslím, že sa veľmi vydarili. Bola s nimi úžasná práca, chodili s nápadmi, užívali si to. Hrali to s chuťou a bolo to vidno”, bolo cítiť v týchto slovách patričnú hrdosť na svoj tím.
Špeciálne triky
Veľmi zaujímavo sa natáčala scéna sekery v hlave ženy. Podľa režiséra išlo o veľmi nevďačnú rolu. Kým ostatní si išli zajesť alebo zapáliť, herečka, ktorá stvárnila túto ženu, musela ležať. Inak by jej sekera vypadla z hlavy. A v momente, keď potrebuje ísť na toaletu, tak ďalšie dve osoby idú s ňou a držia sekeru. Aj pád z mrakodrapu je vlastne trik, nič tam nie je vidno. Netreba sa obávať. Je to scéna bez zvuku, kde je následne zobrazená len diera v zemi.
Na slovíčko s hercom Lukášom Příkazkým
Akú postavu ste hrali vo filme?
Hral som chlapíka, ktorý je presvedčený o tom, že je vynikajúci policajt. Aby to bolo naozaj vtipné, musel som ho hrať vážne. Postava žije s maminkou, myslí si, že má úspech u žien, ale skôr opak je pravdou. Je to taký srdciar, ctí svojho šéfa.
Prečítajte si aj rozhovor s hematologičkou o tom, že krvi nikdy nie je dostatok
Keď vás oslovil režisér s ponukou do filmu, bolo to okamžité rozhodnutie ísť do toho alebo ste si nechávali čas na premyslenie?
S režisérom a zároveň producentom Šmídmajerom som sa predtým nepoznal. Nespolupracovali sme spolu. Ale keď mi poslal scenár, so záujmom som ho prečítal a rozhodol sa ísť do toho. Bola to pre mňa poriadna výzva, keďže komédia je jeden z najťažších žánrov.
Keďže som vedel, kto budú moji hereckí kolegovia, tak som do toho bez váhania išiel. Dokázali sme si predstaviť, že budeme hrať spolu. Je to fajn, keď si za replikou postavy viete predstaviť konkrétneho človeka. Všetci, čo hráme vo filme, sme hrali predtým v nejakom kriminálnom seriáli policajta, asi to bola podmienka (úsmev).
Hrali ste v krimi seriáli Rapl. Boli natočené 2 série po 13 častí. Čo sa vám hralo ťažšie? Paródia na krimi alebo samotné krimi?
Rapl bol veľmi dobre napísaný krimi seriál. Každá postava mala osobnú líniu, ktorá sa prelínala. Hrá sa to jednoduchšie, lebo postavy sú akoby reálnejšie. Kdežto v tomto prípade je to totálne prestrelené. No pritom by to malo byť brané normálne. Keď to hráte, musíte veriť tomu, že to vyjde tak, ako má a diváci sa budú smiať vtedy, keď to predpokladáte.
Prečítajte si aj šesť krokov k správnej psychohygiene
Ako Lukáš vníma Slovensko?
Lukáš nám prezradil, že pochádza pár kilometerov od Skalice, zo „slováckeho“ regiónu. Na Slovensku ho poznáme aj vďaka rozprávke Sedem zhavranených bratov. „Na Slovensku je táto rozprávka dabovaná. Neuvedomil som si to, až kým som počas Vianoc nezbadal seba na televíznej obrazovke a k tomu iný hlas, ktorému som ešte k tomu aj rozumel. Musel som si na seba zvykať“, hovorí herec.
„Pri točení Sedem zhavranených bratov som videl veľmi veľa miest, napr. Zuberec, Bielovodskú dolinu. Páčilo sa mi aj to, keď sme cestovali lôžkovým vlakom Poprad – Tatry, malo to svoje čaro. Čo som bol naposledy na Slovensku na viac dní, išlo o divadelný festival v Banskej Štiavnici. Bolo to veľmi výživné. Ani som netušil, že také miesto vôbec existuje. Hrali sme v starom rozpadnutom gymnáziu, v triede… Bolo to krásne, ocitli sme sa uprostred hôr.”
