Kým niektoré vedné disciplíny sú v centre pozornosti vedcov dlhodobo, iné prichádzajú na chvíľu, aby formovali aktuálny vývoj. K pokroku v tomto storočí prehovorí niekoľko „nových“ oborov. Niektoré už zaznamenávajú boom, ďalšie si na vzostup ešte pár rokov počkajú.
Genetika
Počiatky genetiky sa datujú do 19. storočia. K priekopníkom disciplíny súvisiacej s biológiou patril český mních G. J. Mendel, ktorý sformuloval zákony dedičnosti. Genetika sa následne vyvíjala v tichosti bez väčšej pozornosti vedeckej elity. Na vzostup čakala až do 21. storočia. Poznatky genetikov hrajú a v budúcnosti zohrajú ešte dôležitejšiu úlohu pri rýchlom rozvoji biotechnológií. Uplatnenie si nájdu aj v medicíne. Klinická genetika má potenciál pomôcť pri diagnostikovaní a liečbe rôznych ochorení.
Foto: www.pixabay.com – Vika_Glitter
Environmentalistika
Ochrana prírody, vplyv človeka na ekosystém, boj proti znečisťovaniu životného prostredia, skúmanie dôsledkov klimatickej zmeny. Nielen to sú kľúčové oblasti, ktorými sa zaoberajú environmentalisti. Vedná disciplína čerpajúca z biológie, ekológie, meteorológie a ďalších blízkych oborov získava stále viac pozornosti. V súčasnosti zohráva dôležitú úlohu najmä vo vzťahu k skúmaniu ekonomickej a ekologickej efektívnosti energetických zdrojov. Zvýšený dôraz kladie aj na dopady správania populácie na životné prostredie.
Najväčšie mýty o životnom prostredí a jeho ochrane
Astronómia
Veda o vesmíre a telesách, ktoré sa v ňom nachádzajú, sa po vesmírnych pretekoch medzi USA a ZSSR v 60. rokoch utiahla do úzadia. V uplynulej dekáde si znova získala zvýšenú pozornosť vedcov, politikov aj podnikateľov. Do výskumu sa zapája viac krajín, čo viedlo k nárastu počtu kozmických letov. Stúpajúci záujem o spoznávanie vesmíru aj o skúmanie možností života na iných planétach veští astronómii veľký vzostup.
Foto: www.pixabay.com – WikiImages
Astrobiológia
Vzostup astronómie praje aj rozvoju astrobiológie. Aj keď náuka skúmajúca podmienky pre život a jeho expanziu na cudzích vesmírnych telesách nie je novinkou, do širšieho povedomia sa začala dostávať len v posledných 20-30 rokoch. Činnosť astrobiológov spočíva v skúmaní pôvodu života na planétach a ich mesiacoch. Ich poznatky sú kľúčové pre spustenie projektov osídľovania mimozemských telies.
Futorológia
Naša budúcnosť nie je vo hviezdach, ale v nás. Parafráza Shakespearovho výroku môže byť hybnou silou futurológie, ktorá má za cieľ skúmať budúci ekonomický aj spoločenský vývoj na lokálnej či celosvetovej úrovni. V čase kríz a z nich vyplývajúcich globálnych zmien môže byť jednou z kľúčových disciplín. Výskumy futurológov môžu vystríhať kompetentných pred krokmi, ktoré ohrozia ľudskú populáciu, životné prostredie či prírodné zdroje. Význam vedy spočíva v integrácii jej poznatkov do viacerých oborov, do náboženstiev aj do politiky.
Kybernetika
Schopnosťou integrácie naprieč viacerými vednými disciplínami disponuje aj kybernetika. Prvý výraznejší rozmach zaznamenala krátko po 2. svetovej vojne. S rozvojom digitálnych technológií a umelej inteligencie nadobúda ešte väčší význam. Jej dôraz na riadenie prírody, výroby či aktivity ľudskej populácie na základe systematizácie a matematického modelovania budúceho vývoja si nachádza čoraz väčšie uplatnenie v rôznych oboroch. V budúcnosti môžu byť kľúčové všetky 3 odvetvia – teoretická, experimentálna aj aplikovaná kybernetika.
Foto: www.pixabay.com – geralt
Nadchádzajúce dekády 21. storočia môžu patriť aj ďalším vedným disciplínam. Vo východnej Ázii sa vynakladajú masívne investície do robotiky a vývoja robotických zariadení. Európski vedci naďalej vytrvalo pracujú na odhaľovaní tajomstiev kvantovej fyziky. Udalosti z rokov 2020-2021 viedli k vzostupu mikrobiológie. Transformácia energetického trhu na „zelenší“ podporuje rozvoj energetiky. Vedou budúcnosti môže byť aj toxikológia, ktorá má výrobcom pomôcť zbavovať potraviny a hnojivá škodlivých látok. Klimatické zmeny zas môžu dostať do popredia seizmológiu a vulkanológiu.
Foto na titulke: www.pixabay.com – geralt
