Viera Labudová: „Ženy nie sú zvyknuté mať sny“

0
Viera Labudová: „Ženy nie sú zvyknuté mať sny“
Foto: Viera Labudová

Vyštudovaná inžinierka ekonómie s ukončeným odborom kvantitatívny management a informatika mala na tú dobu celkom dobrú prácu a víziu kariérneho rastu. Po narodení tretieho dieťaťa a túžbe po vysnívanom dome sa rozhodla ešte počas materskej dať výpoveď a tvrdo makať na vlastnom podnikaní. Vyplatilo sa.

Máte troch synov, no na podnikateľskú cestu ste sa vydali až po narodení sa toho tretieho. V čom nastala tá zmena, ktorá vás primäla k tomuto rozhodnutiu?

To bol postupný vývoj. Postupne som si uvedomovala, že mám inú predstavu o živote – ako by mal vyzerať, že mám iné očakávania, ako má vyzerať môj bežný deň, že chcem sama rozhodovať o tom, kedy a koľko sa budem venovať deťom a tráviť s nimi čas, a nakoniec aj peniaze. V bežnom zamestnaní u nás žena nezarobí toľko, koľko by chcela. A v  tom čase  nám s manželom náhodou padol do oka jeden veľmi starý velikánsky dom s charizmou a vlastnou históriu, ktorý sme sa rozhodli kúpiť. Bol veľmi drahý a môj príjem na materskej dovolenke, ale aj po návrate do práce, by nestačil na to, aby sme to spolu zvládli. Takže bolo rozhodnuté. Ešte počas materskej dovolenky (pretože mi držali miesto) som dala výpoveď  a pustila sa do práce. Doteraz náš dom prerábame a opravujeme, ale už pomaly 80% máme za sebou. To nás stále poháňa dopredu, aby sme nepoľavili, ale sme v ňom šťastní. Máme nádherný dom a cítime sa v ňom veľmi dobre.

Malo to ale postupný nábeh, ako poradkyňa ste sa zaregistrovali už po narodení sa druhého syna. Prečo?

To je jednoduché. Ja som mala vždy veľmi pozitívny vzťah ku kozmetike a kráse. Ale až neskôr som si  uvedomila, ako to život celé krásne zariadil a že vlastne toto je moja cesta.

V 18-tich rokoch sa mi podarilo po úspechu na regionálnej súťaži Miss dostať na celoslovenskú súťaž Miss Slovensko až do finále. Dá sa povedať, že ma to poznačilo na celý život (v tom dobrom slova zmysle). Doteraz sa mi stáva, že mi to ľudia pripomenú a spomíname. Žijem v malom meste a tu sa to roznesie a hlavne, ak je to ešte aj v telke. Takže  odvtedy som mala “nálepku na čele”. No a s tým potom súviselo, že som sa trochu začala venovať modelingu a foteniu. Netrvalo to dlho, ale bola to výborná skúsenosť. Čiže krása, starostlivosť o seba a kozmetika sa stali už neoddeliteľnou súčasťou môjho života. V každom ohľade. A preto, akonáhle som zistila, že ak je možnosť mať poruke stále nejaké voňavé vecičky, môcť si ich kedykoľvek dopriať, prípadne ich mať dokonca zadarmo, tak som, samozrejme, neváhala. Aj keď som mala čo robiť, aby som vtedajší registračný poplatok (cca. 500 korún) dala dokopy.

Prečítajte si aj rozhovor so spisovateľkou a copywriterkou Katarínou Mayer.

Foto: Viera Labudová

Ako rýchlo potom vaša kariéra napredovala?

Keďže nebola možnosť urobiť krok späť, vzhľadom k celej našej situácii, cieľ som mala jasný – dosiahnuť titul direktor čo najskôr. Takže od rozhodnutia, čiže od nulového bodu až po obhájenie titulu, to trvalo 3 roky. Išlo to hneď zo začiatku veľmi dobre, rýchlo som pochopila “cestu k úspechu”.  Čo bolo veľmi dôležité, a v našej práci, dá sa povedať, aj kľúčové, je podpora okolia. Ak vám a tomuto biznisu ľudia okolo vás neveria a nerozumejú, je to vtedy veľmi ťažké a často sa stáva, že to nakoniec vzdáte. Ja som mala a stále mám veľkú výhodu, pretože mám maximálnu podporu manžela. Veľa sa rozprávame aj o práci. Často sa s ním radím, ak mám nejaké problémy, a myslím si, že aj on je na mňa hrdý.

Rozbiehať podnikanie s troma – vlastne stále malými – deťmi, zrejme nebola úplná malina. Ako na to s odstupom času spomínate?

Rozbiehať práve túto formu podnikania s troma malými deťmi je možné. Pretože o svojom čase rozhodujem sama a viem si prispôsobiť schôdzky, veľa práce môžem robiť z domu. Takže ak podnikať s deťmi, tak s Oriflame. Často sa mi aj teraz stáva, že ak rozprávam s mamkami napr. na materskej dovolenke o budovaní kariéry a majú aj len jedno dieťa, tak mi argumentujú, že na to nemajú čas. Samozrejme, že nikoho nepresviedčam, ale viem, že to tak nie je. Problém je v tom, že ľudia nie sú zvyknutí plánovať si organizovať svoj čas. Niekedy mi povedia, že vôbec nevedia, čo bude zajtra či nedajbože o týždeň, a preto si so mnou nemôžu ani dohodnúť stretnutie. Ľudia žijú iba zo dňa na deň a to je škoda, prichádzajú o veľa a ich život je potom hektický a plný stresu. Ak začínam pracovať s novým potenciálnym biznis partnerom, tak jeho prvou úlohou je zabezpečiť si diár a učíme sa plánovať si deň, týždeň, kampaň a aj svoj úspech a dosiahnutie cieľov. Ak sa náhodou dostaví neúspech, alebo človek to vzdá, tak si dovolím tvrdiť, že z 90% je to zlyhaním plánovania a organizovania si času. Priznávam však, že spočiatku to ani u mňa nebolo také ideálne. Pomáhali aj starí rodičia, ale to je tak vždy. No napriek tomu som sa zúčastnila každej porady, školenia, konferencie. Ak sa chce, všetko sa dá. Tiež som sa učila plánovať si čas a teraz viem, aké je to dôležité a aké výhody mi to do života prinieslo.

Dopracovať sa k prvému väčšiemu výsledku vám teda trvalo približne 3 roky, čo nie je až tak veľa. Aké boli tie ďalšie roky?

Po prvom výsledku – direktorskom titule – som si, samozrejme, naplánovala ďalší – vyšší titul a opäť čím skôr. To je úžasné na tejto práci, že kariéra sa nikdy nemusí zastaviť, a ak chceme, môžeme sa neustále posúvať vyššie a vyššie. Do mojej práce som počas ďalších rokov pridala online systém. Dovolím si tvrdiť, že som bola medzi prvými lídrami na Slovensku, ktorí sa pustili touto cestou, čo mi prinieslo zároveň zaradenie do medzinárodného projektu digital leaders.

Čo to znamená?

Digital leaders bol medzinárodný projekt – skupina, ktorá pozostávala cca z 30 lídrov z celého sveta, ktorí majú už skúsenosti s prácou v digitálnom svete. Čiže to zaradenie nebolo ani tak úplne o pracovných výsledkoch, ale dôležitými podmienkami boli znalosť anglického jazyka a skúsenosti v oblasti online práce. A v neposlednom rade aj zručnosti v oblasti informačných technológií.

Počas jedného roka sme sa stretávali na webinároch každý mesiac a všetci sme postupne prezentovali svoje skúsenosti a prácu.

Čo pre vás tento úspech znamenal?

Bola to vynikajúca skúsenosť, získala som väčší prehľad o tom, ako pracovať online. Veď najlepšie je učiť sa od iných. V tejto dobe sa o online práci veľa rozpráva. Každý sa snaží dostať do tohto sveta, pretože to vraj zaručuje úspech. Ja som zistila, že to nie je až taká úplná pravda. Ak nemáme vedomosti a zručnosti, vie to byť z dlhodobého hľadiska aj kontraproduktívne. Nedá sa len tak vrhnúť na online a čakať, že úspech príde zo dňa na deň. Chce to čas a trpezlivosť. Každopádne už viem, čo to obnáša, čo je možné dosiahnuť, aké prostriedky v IT oblasti vieme využívať v našej branži a hlavne, že to nie je iba o Facebooku a sociálnych sieťach. Tam sa robia asi najväčšie chyby a prešľapy. Online práca musí byť komplexná. Čiže nie len naháňať ľudí na sieťach, ale aj vytvorenie systému práce, online školení a komunikácie.

A práve toto je pre mňa veľká výzva. Tu som sa dostala vďaka projektu “Digital”.

Foto: Viera Labudová

Ako rada oddychujete?

Rada čítam. Mám obdobia, kedy bez toho, aby som prečítala aspoň pár strán, ani nezaspím. Zistila  som, že na knihy viem minúť niekoľko sto eur ročne.  Mám rada, keď máme čas s manželom posedieť si, či už doma, alebo niekde vonku pri dobrom víne a rozprávať sa. Skvelým relaxom sú pre mňa aj výlety s rodinou niekde, kde nie je signál a ideálne je, ak máme so sebou aj bicykle. Posledné roky sme sa pustili do spoznávania južnej Moravy.

Ktorý zatiaľ splnený sen je pre vás tým najvzácnejším?

Asi ten o práci a životnom štýle podľa vlastných predstáv.

A ktorý je nesplnený?

Cestovanie. Niežeby som necestovala na dovolenky, ale to je iné. Ja by som chcela spoznávať nových ľudí, rôzne kultúry, históriu. Ísť na miesta, ktoré majú nejaký význam pre ľudstvo, historický, kultúrny a podobne.

Ak by ste mali dať tri rady ženám, ktoré by ich tiež viedli k plneniu vlastných slov, aké rady by to boli?

Ženy nie sú zvyknuté mať sny a životné ciele, resp. nie sú vôbec navyknuté o nich aspoň rozmýšľať. Stretávam sa s tým veľmi často, je to až pravidlo.

  • Nájdite si chvíľku pre seba a začnite snívať a potom si 3 svoje sny  napíšte, kdekoľvek, aj do mobilu,
  • rozprávajte sa o svojich snoch s kamarátkami, priateľmi, manželom – zverejnite ich,
  • uverte svojim snom a urobte aj maličký prvý krok k ich naplneniu (to je aj to, že ich napíšete a zverejníte), a tak sa stanú cieľom. Iba tak sa môžu začať plniť. Niekto raz povedal: Každá – aj tá najdlhšia – cesta sa začína prvým krokom.

žiadne príspevky na zobrazenie