Víťazka ocenenia Best Fashion Talent 2025 Vanda Hauptvogelová patrí k dizajnérkam, ktoré idú vlastnou cestou. Namiesto rýchlych efektov volí sústredený proces, namiesto trendov hľadá dlhodobý význam. Jej tvorba balansuje medzi remeslom a technológiou, medzi telom a priestorom, medzi osobnou skúsenosťou a širším kontextom.
V rozhovore hovorí Vanda Hauptvogelová o momentoch, keď sa dizajnér stáva pozorovateľom vlastnej práce, o pomalosti ako vedomom postoji, ale aj o tom, prečo sú pre ňu ocenenia skôr impulzom než cieľom.
Získali ste titul Best Fashion Talent 2025 aj ocenenie Corwin Sustainable Fashion Talent. Ako ste tento moment prežívali? Bolo to potvrdenie, že to, čo robíte, má zmysel, alebo skôr nový záväzok?
Bol to pre mňa veľmi silný a intenzívny moment. Nevnímala som ho ako bod, v ktorom by sa niečo uzatváralo, ale ako potvrdenie, že spôsob, akým dlhodobo pracujem, má zmysel aj mimo môjho vlastného prostredia. Zároveň som v tom cítila aj určitú zodpovednosť – uvedomenie si, že moja práca už nie je len osobným experimentom, ale vstupuje do širšieho kontextu.
Ocenenia pre mňa nepredstavovali cieľ, skôr impulz pokračovať ďalej a zostať verná vlastnému prístupu.
Čo pre vás znamená byť autorkou ucelenej kolekcie?
Kolekcia je pre mňa výsledkom dlhodobého procesu, v ktorom sa postupne skladajú rozhodnutia, pochybnosti aj návraty k pôvodným ideám. Nie je to len súbor jednotlivých modelov, ale celok, ktorý má vlastnú logiku a rytmus.
Aké je to vidieť ju na móle?
Je to moment, keď sa proces náhle uzavrie a ja sa dostávam do pozície pozorovateľky. Odevy začnú fungovať v pohybe, v konkrétnom tempe a v reakcii publika. Je to určité vyvrcholenie práce dizajnéra, a zároveň veľmi vzrušujúci moment, keď už veci prestávajú byť úplne pod mojou kontrolou.
Prečítajte si: Česká modelka Tereza Maxová: Vyhodili ma tromi dverami, vošla som štvrtými
Ako sa volá kolekcia, s ktorou ste v súťaži uspeli? Čo pre vás tento názov symbolizuje a aký svet otvára?
Bakalárska kolekcia nesie názov HYBRID a zameriava sa na tému prieniku človeka a prírody. Názov odkazuje na stav „medzi”, kde sa ľudské a prírodné charakteristiky navzájom prelínajú a ovplyvňujú.
Inšpiráciou boli moje osobné spomienky z detstva stráveného na Záhorí, v prostredí lesov, lúk a jazier. Kolekcia kombinuje ručné pletenie s technológiou laserovania a pracuje s voľnými, splývavými strihmi, ktoré reagujú na pohyb tela. Základnou otázkou bolo, či môže odev sprostredkovať atmosféru miesta a osobnú pamäť prostredníctvom materiálu a formy.
Poďme ale kdesi na začiatok… Aké bolo vaše detstvo?
Vyrastala som v Bratislave, no veľkú časť detstva som trávila aj na Záhorí, v prírode. Tento kontrast medzi mestským prostredím a pokojom lesov ma výrazne formoval. Už odmalička som mala potrebu neustále niečo vytvárať – kresliť, vyrábať si veci, pracovať rukami. Bola som skôr introvertné dieťa a veľa času som trávila pozorovaním okolia, čo sa neskôr prirodzene premietlo aj do môjho spôsobu tvorby.
Ako to bolo so štúdiom? Vedeli ste od začiatku, že chcete smerovať k móde?
Móda pre mňa nebola od začiatku jednoznačne daným cieľom. Dlhodobo ma však priťahovala vizuálna tvorba a remeselné techniky. Počas štúdia na osemročnom gymnáziu som začala experimentovať s úpravami oblečenia, šitím a textilom. Postupne som si uvedomila, že odev je médium, ktoré mi umožňuje prepájať prácu rukami, materiál a priestor. Rozhodnutie študovať na VŠVU tak prišlo prirodzene ako vyústenie tohto záujmu.
Ako by ste opísali samu seba? To, že ste skôr pozorovateľka, už vieme, ale potrebujete svet aj aktívne prežívať?
Áno, som skôr pozorovateľka. Veľa podnetov tak ku mne prichádza nenápadne – cez materiály, pohyb v priestore alebo každodenné situácie. Potrebujem čas na spracovanie a premýšľanie. A tento spôsob fungovania sa potom odráža aj v mojej tvorbe, ktorá je postupná, procesná a založená na vrstvení významov, nie na rýchlych gestách.
Máte remeslo v rukách, a to doslova. Vaša tvorba je spojená s ručným pletením. Čo vás práve na pletení tak priťahuje?
Ručné pletenie mi vyhovuje najmä preto, že umožňuje priamu kontrolu nad materiálom a tvarom. Ide o techniku, pri ktorej vidím výsledok každého kroku okamžite a môžem naň priamo reagovať. Pletenie mi dáva možnosť upravovať štruktúru počas procesu, meniť hustotu, objem alebo smerovanie materiálu bez potreby zložitej prípravy. Z praktického hľadiska mi poskytuje veľkú flexibilitu pri práci s formou.
Pletenie je pomalý, sústredený proces. Je to pre vás výzva alebo skôr protiváha k dnešnej rýchlosti?
Vnímam ho skôr ako protiváhu. Pomalosť pletenia mi umožňuje pracovať systematicky a premyslene, bez tlaku na rýchly výsledok. Tento spôsob práce mi vyhovuje aj preto, že podporuje dôslednosť a dlhodobosť – vlastnosti, ktoré považujem za dôležité pri tvorbe odevu aj pri uvažovaní o jeho životnosti.
Ako najradšej experimentujete? Čo s čím spájate? Rôzne technológie, materiály?
Najradšej experimentujem vo výskumnej fáze vývoja kolekcie, ešte pred samotným navrhovaním konkrétnych odevov. Pracujem s materiálovými skúškami, kde testujem nové spôsoby použitia rôznych materiálov – často aj takých, ktoré pôvodne nie sú určené pre odev. Zaujíma ma, ako sa materiál správa, keď je vystavený napätiu, pohybu alebo zmene mierky. Experiment v tejto fáze považujem za kľúčovú súčasť kreatívneho hľadania, z ktorej následne vychádzajú konkrétne techniky a riešenia použité v samotnej kolekcii.
Prečítajte si: Keď staré kúsky dostanú nový život: Tieto zázraky upcyklácie musíte vidieť
Ako by ste charakterizovali svoju tvorbu?
Ako procesnú, materiálovo orientovanú a založenú na postupnom vývoji. Nejde mi o rýchly vizuálny efekt, ale o hľadanie rovnováhy medzi formou, funkciou a významom.
Ale dôležitú úlohu v nej zohráva aj remeslo, ktoré vnímam ako aktívny nástroj myslenia, nielen ako výrobný postup. Výsledné odevy sú často záznamom procesu, ktorý im predchádzal.
Myslíte pri navrhovaní viac na telo, alebo na emóciu, ktorú má odev vyvolať?
Pri navrhovaní nemyslím striktne ani na telo, ani na emóciu. Skôr ma zaujíma, ako odev funguje v reálnych situáciách – v pohybe, v rôznych momentoch dňa a v kontakte s telom. Sledujem, ako sa materiál správa, ako reaguje na pohyb a ako sa v ňom človek cíti počas nosenia.
Emócia pre mňa nevzniká ako zámer, ale prirodzene, ako dôsledok toho, že odev funguje s telom a neobmedzuje ho.
Čím vás móda fascinuje?
Tým, že je súčasťou každodenného života a zároveň dokáže niesť veľmi osobné aj kultúrne významy. Funguje v bezprostrednej blízkosti tela, čím sa prirodzene dotýka identity, pamäti aj sebavyjadrenia. Zároveň je neustále v pohybe – reaguje na spoločenské zmeny, technológie aj individuálne príbehy. Práve táto kombinácia praktickosti a symbolickej roviny robí z módy silné médium.
V dobe, ktorú žijeme sa stále viac pridáva zmysel a hodnota udržateľnosti. Ako túto tému vnímate a prenášate do tvorby? Majú vaše modely sociálny alebo environmentálny presah?
Udržateľnosť pre mňa nie je samostatná téma, ale súčasť celého procesu rozhodovania. Prejavuje sa vo výbere materiálov, v spôsobe práce aj v množstve vytvorených kusov. Zaujíma ma najmä dlhodobosť – či už ide o životnosť materiálu, variabilitu odevu alebo jeho schopnosť fungovať v čase. Snažím sa vytvárať veci, ktoré majú potenciál byť používané a prežívané opakovane, nie jednorazovo.
Myslíte si, že má dnes remeselná, pomalá móda šancu obstáť aj mimo galérií a školských prehliadok?
Myslím si, že áno, hoci v inom meradle než masová produkcia. Jej sila spočíva v kvalite, v osobnom prístupe a v silnejšom vzťahu medzi tvorcom a nositeľom. Takáto móda nemusí byť všadeprítomná, aby bola relevantná. Práve jej schopnosť ponúknuť alternatívu k rýchlej spotrebe vnímam ako jej veľkú hodnotu.
Čo by ste chceli, aby sme cítili, keď si oblečieme váš model?
Nechcela by som vopred definovať konkrétnu emóciu. Skôr by som chcela, aby si človek viac uvedomil vlastné telo, pohyb a prítomnosť. Odev by mal podporovať vnímanie seba samého, nie ho prekrývať alebo obmedzovať. Ide mi o pocit prirodzenosti a vedomého bytia v odeve.
A čo budúcnosť? Kde sa vidíte o pár rokov? Čo by ste chceli dosiahnuť? Alebo sa nechávate len tak unášať?
Nemám presne definovaný plán ani konkrétnu predstavu jednej cesty. Zaujíma ma pokračovanie v materiálovom výskume a ďalšie prepájanie remesla s novými technológiami. Chcela by som pracovať na projektoch, ktoré majú čas dozrieť a umožňujú hlbší vývoj, nie len rýchlu reakciu na aktuálne trendy. Dôležité je pre mňa zachovať si slobodu v tvorbe a možnosť dlhodobo sa posúvať.
Vanda Hauptvogelová je víťazkou ocenenia Best Fashion Talent 2025, ktoré spoločne vyhlasujú Slovak Fashion Council & Mercedes-Benz Fashion Live! a držiteľka ocenenia Corwin Sustainable Fashion Talent.
