Tohtoročné ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska sa blíži do finále. Organizátori zverejnili TOP 10 osobností, ktoré vybrala odborná porota z užšieho výberu 30 výnimočných pedagogičiek a pedagógov. Vo finálovej desiatke sú dvaja muži a osem žien s originálnym príbehom. Spája ich, že okrem odovzdávania vedomostí im záleží na vytváraní bezpečného a podnetného prostredia, v ktorom budú môcť deti rásť.
Ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska poukazuje už šiesty rok na pedagógov a pedagogičky, ktorí sa snažia učiť inovatívne, s nadšením a láskou.
„Veľmi ma potešilo, že všetci finalisti sa prostredníctvom svojich predmetov snažia u detí rozvíjať kritické myslenie, ale aj súcit a empatiu. Myslím si, že škola 21. storočia nemôže zostávať pri frontálnom odovzdávaní a memorovaní vedomostí. Ešte dôležitejšie ako to, či deti dokonale zvládnu učivo podľa mňa je, akých ľudí z nich škola vychová. A toto si uvedomujú všetci finalisti – aj tí, ktorí učia celkom malých žiačikov na prvom stupni základných škôl a aj tí, ktorí učia stredoškolákov,“ uviedla jedna z organizátoriek ocenenia, manažérka Komenského inštitútu a výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Živica Zuzana Labašová.
Kritéria na výber do finále boli prísne
Cieľom odbornej poroty bolo mať vo finálovej desiatke rôznorodú skupinu osobností zo všetkých kútov Slovenska. „Záležalo nám na tom, aby sme mali zastúpené rôzne typy škôl. Hľadali sme učiteľov a učiteľky, ktorí pracujú s rôznymi typmi skupín, či už sú to marginalizované skupiny, alebo deti cudzincov, či utečencov, aby sme otvárali tému inklúzie a zisťovali, či sú učitelia uzrozumení s tým, čo to vlastne znamená inklúzia v praxi,“ vyjadrila sa porotkyňa a Učiteľka Slovenska 2020 Iveta Barková.
Hlavným kritériom výberu finalistov bolo podľa ďalšej porotkyne a zároveň riaditeľky neziskovej organizácie FinQ Centrum Jany Kovaľovej to, ako dokáže učiteľ alebo učiteľka podporovať úspech každého žiaka v triede a aké inovatívne metódy využíva vo svojom výchovno-vzdelávacom procese.
„Zaujímalo nás tiež, ako môžu byť tieto metódy aplikovateľné aj ich kolegami, či na ďalších školách. Bolo pre nás dôležité vidieť, či sa venujú spolupráci s ďalšími vzdelávacími organizáciami doma aj v zahraničí. Sledovali sme aj to, do akej miery sú aktívni v mimoškolskej činnosti a aký vplyv majú vybraní učitelia a učiteľky v samotnej profesionálnej komunite,“ poznamenala Kovaľová.
„Pre mňa bolo najpodstatnejšie vidieť, ako dokáže učiteľ, či učiteľka pracovať s deťmi priamo na vyučovacích hodinách. Pozorovali sme, aký je priebeh hodiny, ako je hodina vystavaná z hľadiska didaktických princípov a postupov a ako učiteľ/ka zapája do výučby deti,“ doplnil porotca a analytik v Centre vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Medzi finalistami sú učiteľky a učitelia z celého Slovenska – od Bratislavy až po Bardejov. Učia prvákov na základných školách aj takmer dospelých študentov na stredných školách. Ich doménou sú humanitné a prírodovedné predmety.
„Aj tento rok sa ukázalo, že výnimočné učiteľské osobnosti nájdeme rovnako medzi začínajúcimi učiteľmi, ako aj medzi učiteľkami s desiatkami rokov praxe. Čo ich odlišuje je ich autenticita, neustála chuť profesijne sa rozvíjať a srdečný vzťah ku svojim zverencom. Veľkou témou vo vzdelávaní je nepochybne aj duševné zdravie a pohoda žiakov a učiteliek, preto sme sa tento rok zamerali aj na atmosféru v triedach a wellbeing učiteliek a učiteľov,“ uzatvára Zuzana Labašová.
Príkladom je aj finalistka a učiteľka na prvom stupni základnej školy Michaela Babejová z Budimíra, ktorá sa riadi heslom „srdcom zažité a rozumom prefiltrované.“ Žiakov vyučuje podľa princípov Montessori pedagogiky a v rámci týždňa si vyhradila každé ráno pre deti špeciálny čas, ktorý venuje ich potrebám v rámci ranných komunitných kruhov. Jej snahou je nájsť si cestu ku každému dieťaťu a vytvoriť v škole prostredie, v ktorom sa budú žiaci cítiť dobre a bezpečne. Snaží sa deti povzbudiť, aby sa učili s radosťou.
Známkovanie podľa nej deti nemotivuje, a tak deti hodnotí slovne, rozvojovou spätnou väzbou.
„Záleží mi na tom, aby každé dieťa v triede zažilo úspech, aby malo samo zo seba dobrý pocit, aby rástla jeho sebadôvera. Mojím cieľom je nájsť, v čom jednotlivé deti vynikajú a ukázať to aj im samotným. Dieťa si zvnútorňuje to, čo často počúva. A to stmeľuje i kolektív. Ak sa dieťa cíti prijaté, prijíma i ostatných,“ dodáva. Táto mladá pedagogička zároveň vedie s deťmi denník emócií a píše blog o svojich skúsenostiach, ktoré sa snaží odovzdávať aj iným pedagógom a pedagogičkám.
Ivan Gábriš učí chémiu na Gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave. Svojimi inovatívnymi metódami sa snaží u svojich študentiek a študentov rozvíjať vášeň pre tento odbor, ale chémia je preňho aj príležitosťou na budovanie ich kritického myslenia. Neraz na svojich hodinách experimentuje a počas jeho prednášky niečo horí. Zapaľuje tak aj zvedavosť svojich žiakov, ktorých otázky sa snaží vždy zodpovedať a učivo zrozumiteľne vysvetliť.
„Pre zlepšenie výkonu žiakov, ktorým ide chémie horšie, som implementoval individuálne korekcie a podporné opatrenia. Organizujem konzultácie a ponúkam dodatočné materiály na zlepšenie pochopenia učiva,“ hovorí.
Popularizácia vedy na sociálnych sieťach podľa neho tiež pomáha k zvýšeniu záujmu žiakov o štúdium chémie. „Vzhľadom na 21. storočie sa snažím rozvíjať rôzne pracovné zručnosti, ako je digitálna gramotnosť, tímová spolupráca a bádateľská činnosť,“ dopĺňa mladý pedagóg, ktorý moderné technológie využíva ako nástroj na zaujatie žiakov. Vedu sa snaží popularizovať na rôznych chemických predstaveniach, učiteľských konferenciách a workshopoch a minulý rok publikoval knihu Vedecké okienko.
Ďalším z dvoch mužských finalistov je Slavomír Haberajter, ktorý učí dejepis, občiansku náuku, anglický jazyk a telesnú výchovu na druhom stupni Základnej školy Fándlyho v Seredi. Tento mladý učiteľ je presvedčený, že ak správne uchopíme sociálne siete, dajú sa výborne využiť na výučbu.
„Robíme so žiakmi návody, ako nepodľahnúť hoaxom a propagande, ako sa brániť kyberšikane, ako nezdieľať svoje osobné údaje a podobne. Tieto videá sú reálne použiteľné a spracované do tiktokových trendov, aby presne vedeli osloviť našu cieľovku, teda žiakov základných škôl,“ poznamenal.
Počas hodín dejepisu vytvára spolu so žiakmi profily slávnych historických osobností na Instagrame a Facebooku. „Žiaci tak môžu zapojiť svoju kreativitu, ale najmä schopnosť vyhľadať a overiť relevantné informácie a tie následne použiť pri tvorbe. Takto napríklad vznikli profily pre Juraja Fándlyho či Svätopluka,“ vraví Haberajter.
Sociálne siete využíva aj na šírenie povedomia o učiteľskom povolaní, ktoré je preňho síce náročné, no aj krásne a poskytujúce zadosťučinenie. Slavo Haberajter študoval a prednášal v zahraničí, ale vrátil sa do rodného mesta, lebo je presvedčený, že práve tam dokáže urobiť naozajstný rozdiel vo vzdelávaní.
Zuzana Hornáčková učí na prvom stupni základnej školy v Jaslovských Bohuniciach, predovšetkým prvákov. Uvedomuje si, že práve prvá učiteľka je tá, ktorá môže deti nadchnúť pre vzdelávanie.
„Prechod z materskej škôlky je pre deti veľakrát náročný a nerada im beriem možnosť hrať sa. Naopak, snažím sa ukázať, že aj hrou sa dá naučiť niečo nové a k tomu chodiť s radosťou a úsmevom do školy. Tiež spoločne zvládame prvé neúspechy, sklamania a prehry, ktoré sú pre deti v tomto veku veľmi náročné,“ vraví.
Momentálne učí v triede aj dievčatko s Downovým syndrómom. Deti učí zodpovednosti a empatii rôznymi technikami. Využíva k tomu aj prvky tvorivej dramatiky. Pracuje s rôznymi pomôckami, ktoré si deti môžu chytiť, ochutnať, vyskúšať, ovoňať, pokaziť, opraviť, hrá na hudobných nástrojoch. „Všetko, čo sa deti snažím naučiť, si prežijú na vlastnej koži,“ dodáva. Verí, že hravou formou v nich dokáže prebudiť dobré vlastnosti.
Natália Jedličková učí biológiu a etiku na súkromnom gymnáziu v Trnave a vedie tam aj krúžok japončiny. Ako sama vraví, centrom jej záujmu je v prvom rade dobrý a otvorený vzťah so žiakmi.
Natália sa venuje okrem bežného vyučovania aj mentoringu a hovorí, že jej vzťah so žiakmi je rovnocenný. Robenie chýb považuje za niečo pozitívne, vďaka čomu sa dokáže každý deň posúvať. Mladá pedagogička sa tiež snaží pripraviť študentov pre potreby 21. storočia. Podporuje kritické myslenie, schopnosť komunikovať aj pracovať v tíme. Je tiež presvedčená, že naučiť ich vedomosti nestačí.
„Na našom gymnáziu sa venujeme charakterovému a hodnotovému vzdelávaniu. Škola má päť základných hodnôt (With heart, Creativity, Together, Safety, Challenge), ktoré rozvíjame u žiakov. Každý mesiac vediem workshop a spoločne s kolegami plánujeme ako aplikovať konkrétnu hodnotu do vyučovacieho procesu,“ dodáva.
Úspechom podľa učiteľky anglického a nemeckého jazyka na druhom stupni základnej školy v Martine Zuzany Labudovej je, keď z detí vyrastú emočne zdraví ľudia, ktorí budú šťastní. Deti učí dialógu a vzdeláva ich kreatívnou formou, napríklad cez divadelný krúžok. „Ako učiteľka cudzieho jazyka sa snažím v prvom rade, aby moji žiaci nepociťovali strach rozprávať a aby našli v sebe vnútornú motiváciu, chuť učiť sa cudzí jazyk,“ vysvetľuje.
Jej hlavným cieľom je pomôcť nájsť žiakom motiváciu. Robí to prostredníctvom rôznych projektov, komunikácie so zahraničnými žiakmi, ale aj exkurziami do cudziny. Aktuálne vedie na škole aj program Erasmus +, každý rok pripravuje v spolupráci s kolegami Európsky deň jazykov na škole a zúčastňuje sa medzinárodných seminárov a konferencií, z ktorých čerpá nové nápady a kontakty na spoluprácu.
Irena Lehocká učí slovenský jazyk a literatúru a filozofiu na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Vzdeláva nielen slovenské deti, ale aj mladých Ukrajincov a Iračanov, ktorí na škole študujú. „Chcem, aby deti milovali text aj hovorené slovo rovnako ako ja, aby sa v texte orientovali, radi čítali, písali, komunikovali, diskutovali o témach kníh a o postavách, ideách.“ Lehocká tiež vedie krúžok kreatívneho písania, kde deti učí okrem iného písať aj kaligramy, či haiku. „V krúžku sa všetci cítime bezpečne a je aj našou psychohygienou,“ hovorí.
Lehocká nemá rada nudu, a preto často mení školské prostredie za galériu, knižnicu, obľúbený antikvariát, či park pri škole. Do vyučovania rada zapája výnimočných ľudí a odborníkov z praxe, ako napríklad básnikov, scenáristov, či ekologických nadšencov. Podľa jej slov deťom dáva možnosť objaviť sa a podporuje ich v tom, aby sa nebáli byť iní.
Jana Lešková učí psychológiu a občiansku náuku na gymnáziu, kde tiež vedie spoločenskovedný seminár. Svoje hodiny využíva na to, aby zo žiakov vychovala aktívnych, angažovaných občanov a plnohodnotných členov spoločnosti. Spolupracuje s mimovládnymi organizáciami a snaží sa deti vzdelávať cez inovatívne techniky zážitkového vzdelávania. Chce, aby z detí vyrástli ľudia veriaci v demokratické hodnoty, rada s nimi preto diskutuje na rôzne polarizujúce témy. Jej cieľom je nielen deti vzdelávať, ale aj vychovávať.
Pre ďalšiu finalistku Evu Radičovú je prvoradé, aby dokázala pre deti vytvoriť bezpečné a podnetné prostredie, v ktorom budú môcť osobnostne rásť a budú sa cítiť prijatí. „Nesnažím sa o dokonalosť, ani to nevyžadujem od svojich žiakov. Učím ich pracovať aj so slabými stránkami, byť všímavý k sebe, svojmu okoliu, komunite. Každé ráno začíname ranným kruhom, bez ktorého si to žiaci nevedia už ani predstaviť,“ hovorí.
Deti tiež učí zdokonaľovať svoje komunikačné zručnosti: „Dostávajú príležitosť vyjadriť svoje pocity, potreby, učia sa počúvať sa navzájom, byť empatický a prejaviť súcit bez posudzovania a skákania do reči,“ zdôrazňuje. Eva Radičová je tiež autorkou projektu „Liga nápadov – Moja škola a ja.“ Ide o mimoškolskú činnosť žiakov, s ktorými pracuje na rôznych dobročinných projektoch. Vedie ich tak k občianskej angažovanosti a dobrovoľníckej práci. Pilotný projekt realizuje na Základnej škole M. Rázusovej-Martákovej v Liptovskom Mikuláši.
Lenka Reháková učí na prvom stupni základnej školy. Jej prvoradým cieľom je naučiť deti tímovej spolupráci a ľudskosti. So svojimi žiakmi rada hľadá súvislosti a kontext, aj keď ide o riešenie matematických úloh. V rámci hodín uplatňuje tzv. rovesnícke vzdelávanie. Pre žiakov je podľa nej často jednoduchšie a príjemnejšie pochopiť nový koncept, keď im ho vysvetlí ich spolužiak.
„Tímová atmosféra posilňuje našu vzájomnú podporu a pomáha nám vytvárať pozitívne vzťahy v triede,“ vysvetľuje. Venuje sa tiež dramatizácii, projektovému vyučovaniu, zážitkovému vzdelávaniu, učeniu objavovaním a experimentovaním a iným metódam, ktoré umožňujú žiakom aktívne sa zapájať do vyučovacieho procesu. Vytvorila a vo svojej triede zrealizovala program s názvom Krok za krokom k budovaniu triedneho kráľovstva, ktorý sa zameriava na posilňovanie rovesníckych vzťahov v triede.
Zoznam všetkých 10 finalistov a ich osobný príbeh nájdete na webe: https://ucitelskaosobnost.sk/
Meno tohtoročného laureáta alebo laureátky, ktorého vyberie odborná porota, sa dozvieme
na slávnostnom galavečeri 23. mája. Aj tento rok si svojho favorita/ku môže vybrať aj verejnosť.
Hlasovanie o Cenu verejnosti sa začne 8. apríla.
Global Teacher Prize jej medzinárodné ocenenie, ktoré spája komunitu inšpiratívnych pedagógov z celého sveta. Na Slovensku je jeho licencovanou súčasťou ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska.
Zastrešujú ho mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Ocenenie sa koná pod záštitou Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Do tohto ročníka bolo prihlásených 1490 nominácií, pričom platných prihlášok bolo 152. Mnohé pedagogičky a pedagógovia boli totiž nominovaní niekoľkokrát – najmä tí, ktorí sú medzi žiakmi mimoriadne obľúbení. Najviac nominácií pritom prišlo z Bratislavského kraja, ale dobré zastúpenie mali aj ostatné regióny Slovenska. Zo 152 platných prihlášok bolo 27 mužov. Do finálovej 30-tky sa dostalo 23 žien a 7 mužov. Ocenenie Učiteľ Slovenska môžeme organizovať vďaka dlhoročnej podpore Nadačného fondu Slovak Telekom a FinQ.