Manipujeme všetci. Nie vždy vedome, nie vždy so zlým úmyslom, no často práve zo strachu, potreby uznania alebo túžby vyhnúť sa konfliktu.
Expert na komunikáciu Martin Čajko, s ktorým sa porozprávala Miška Kocianová, v rozhovore vysvetľuje, prečo je dôvera najcennejšou menou vo firmách aj vo vzťahoch, ako mikromanažment ničí tímovú kultúru a prečo mnohí ľudia prestávajú hovoriť práve vo chvíli, keď by mali byť najúprimnejší. Rozprávali sme sa aj o autentickej komunikácii, práci s emóciami, psychologickom bezpečí, vyhorení či o tom, prečo zdravé líderstvo nezačína pri firemných procesoch, ale pri schopnosti pozrieť sa úprimne na seba.
Všetci manipulujeme
„Všetci manipulujeme. Otázka je, či vieme, že manipulujeme, a či sme si to vybrali vedome,” hovorí Martin Čajko hneď v úvode rozhovoru. „Z krátkodobého hľadiska môžeme dosiahnuť to, čo chceme. Z dlhodobého hľadiska však môžeme strácať dôveru. A otázka je, či to chceme. Pretože dôvera je podľa mňa základné platidlo spoločnosti. Keby som nedôveroval tomu, že autobus ma dovezie tam, kam má, alebo že banka mi vráti peniaze, tak máme problém. Väčšina spoločnosti funguje práve na dôvere.”
Čo je autentická komunikácia?
Komunikačný tréner a spoluzakladateľ projektu Otvorená hra, ktorý sa venuje rozvoju autentickej komunikácie, líderstva a firemnej kultúry postavenej na dôvere ďalej upozorňuje, že veľa ľudí si autenticitu zamieňa s obyčajnou úprimnosťou alebo otvorenosťou. Podľa neho však autenticita znamená súlad medzi vnútorným prežívaním človeka – jeho hodnotami, postojmi, emóciami či spôsobom myslenia – a tým, ako sa navonok správa. Samotná otvorenosť ešte automaticky neznamená autentické správanie. Aj veľmi úprimná reakcia, napríklad krik alebo prudká emócia, môže byť v rozpore s hodnotami človeka.
Zdôrazňuje tiež, že autentická komunikácia nevzniká prirodzene sama od seba. Často jej bránia naučené vzorce správania, prostredie, v ktorom fungujeme, ale aj strach. Práve ten podľa neho býva častým dôvodom, prečo ľudia manipulujú, zatajujú pravdu alebo sa boja komunikovať otvorene.
Soft skills nie sú „nice to have”
Martin považuje soft skills za kľúčové v každej firme, no ich skutočný význam sa podľa neho ukáže najmä v krízových situáciách. Práve vtedy sa odhalia slabé miesta tímov – problémy v komunikácii, spolupráci, rozhodovaní či schopnosti robiť dohody.
Situáciu prirovnáva k športu. Hokejisti podľa neho netrénujú počas zápasu, ale dávno predtým. Rovnako by mali fungovať aj firmy. Mnohé organizácie začnú riešiť komunikáciu a vzťahy až vo chvíli, keď vznikne problém, no vtedy už býva často neskoro. Zdôrazňuje preto, že firmy potrebujú budovať jasné pravidlá, funkčné systémy a kultúru založenú na dôvere ešte predtým, než príde kríza.
Firmy sú zrkadlom svojich lídrov
Podnikateľ Martin Čajko upozorňuje aj na to, že jednou z najčastejších chýb lídrov je mikromanažment. Úlohou lídra podľa neho nie je kontrolovať každý detail, ale rozpoznávať opakujúce sa problémy a nastavovať funkčné systémy. Varuje aj pred príliš reštriktívnymi pravidlami vo firmách, ktoré vznikajú na základe ojedinelých zlyhaní jednotlivcov. Takéto opatrenia podľa neho vytvárajú prostredie nedôvery a predpoklad, že zamestnancom nemožno veriť.
Dôležitou témou sú podľa neho tiež emócie na pracovisku. Zdôrazňuje, že líder by mal v prvom rade vedieť pracovať so svojimi vlastnými emóciami a uznať, že pre človeka, ktorý ich prežíva, sú reálne. Zároveň však poukazuje na fakt, že samotná emócia ešte automaticky neznamená objektívnu pravdu alebo dôvod konať určitým spôsobom. Firmy sú podľa neho často zrkadlom svojich lídrov – ak sa líder rozvíja, posúva sa aj firma, no ak stagnuje, negatívne to pocíti celé prostredie.
Rozhovor sa dotkol aj psychologického bezpečia v tímoch
Martin vysvetľuje, že ľudia často mlčia práve vo chvíľach, keď by mali komunikovať najviac. Dôvodom býva strach z negatívnej reakcie alebo neistota, ako bude líder reagovať. Ak je vedenie nečitateľné a zamestnanci nevedia, čo môžu očakávať, radšej sa rozhodnú neriskovať a zostanú ticho.
Hovorili sme aj o vyhorení, ktoré sa podľa neho často prejavuje odporom voči aktivitám, ktoré človeka kedysi napĺňali. Prevencia nespočíva len v oddychu, ale najmä v poznaní vlastných hraníc, hodnôt a priorít. Podnikanie aj práca sú podľa neho nekonečný proces, v ktorom bude vždy čo robiť, preto je dôležité vedieť, čo má v živote skutočný význam.
Sám priznáva, že jeho najväčšou prioritou je rodina.
„Moje deti už nikdy nebudú také malé, ako sú dnes. Ten čas sa nedá vrátiť.“
V podcaste sa ešte dozviete
- prečo mnohí ľudia nepoznajú svoje skutočné hodnoty a ako ich objaviť,
- ako nám môže pohľad na vlastný život z perspektívy staroby pomôcť robiť lepšie rozhodnutia,
- prečo emócie nie sú „dobré” alebo „zlé”, ale dôležité signály,
- ako prestať vnímať chyby ako zlyhanie a začať ich brať ako súčasť rastu,
- prečo perfekcionizmus často brzdí rozvoj aj spokojnosť,
- ako môže jednoduchá večerná reflexia zmeniť náš pohľad na seba,
- podľa čoho spoznať zdravé pracovné prostredie,
- aké varovné signály vo firmách netreba ignorovať,
- prečo zdravé líderstvo nezačína pri tíme, ale pri práci na sebe,
- a ako budovať prostredie, v ktorom vzniká dôvera, bezpečie a priestor na rast.
Chcete si vypočuť viac skvelých podcastov Akčných žien? Nájdete ich TU