Koniec januára so sebou prináša rituál, ktorý v nejednom rodičovi (a dieťati) vyvoláva mierne chvenie v žalúdku. Polročné vysvedčenie.
Pre niekoho je to dôvod na oslavu, pre iného výkričník a pre mnohých čistá frustrácia. Práve v tomto období sa však láme chlieb v tom najdôležitejšom. V dôvere medzi rodičom a dieťaťom. Je dôležité si uvedomiť, že vysvedčenie nie je záverečnou správou o inteligencii alebo budúcnosti vášho syna či dcéry. Je to len momentka, zachytenie jedného úseku cesty, ktorá má mnoho zákrut.
Emócia, sklamanie
Ak sa na vysvedčení objavia známky, ktoré vás netešia, prvá emócia býva sklamanie alebo strach. Často sa pýtame: „Kde sa stala chyba? Prečo sa nesnaží?” No skôr než vypustíte kritiku z úst, skúste sa nadýchnuť. Polrok nie je koniec roka, je to polčas. A v športe sa v polčase nerobia rozsudky, ale upravuje sa taktika. Dôležité je prísť za dieťaťom nie ako sudca, ale ako spojenec. Dieťa totiž väčšinou veľmi dobre vie, že niekde pohorelo, a pocit viny či hanby mu na chuti do učenia nepridá. Práve naopak, prílišný tlak môže spôsobiť, že sa vnútorne „vypne”.
Prečítajte si: Ako sa mení ženský svet: Od boomers po generáciu našich dcér
Bez energie
Čo však robiť, ak vidíte, že dieťa už nemá energiu, chuť a pri každej zmienke o oprave známok len rezignovane pokrčí plecami? Tu narážame na psychickú únavu, ktorá je v januári prirodzená. Po tme, chlade a náročnom decembri majú deti často vybité baterky rovnako ako my dospelí. Málokto si ich stihne nabiť počas prázdnin či dovolenky. Ak dieťa stratilo drajv, nepomôžu zákazy ani vyhrážky. Potrebuje pochopenie. A niekedy stačí aj pár dní úplného digitálneho aj mentálneho vypnutia, aby sa chuť do práce vrátila.
Ak je potrebné známky v druhom polroku opraviť, nerobte z toho nesplniteľnú misiu. Rozkúskujte cieľ na drobné, zvládnuteľné časti. Úspech v malom dokáže zázračne vrátiť sebavedomie. A ak dieťa naozaj nevládze, zvážte, či je tá konkrétna známka hodná domácej vojny. Možno má vaše dieťa talent na jazyky, zatiaľ čo fyzika je preňho španielska dedina. Dovoľme byť deťom v niečom priemernými, aby mohli v inom zažiariť.
Vysvedčenie vs. sebavedomie
Vysvedčenie nebude o pár rokov nikoho zaujímať. To, čo si však dieťa bude pamätať navždy, je vaša reakcia v momente, keď sa mu nedarilo. Zapamätá si, či ste boli bezpečným prístavom, alebo búrkou, pred ktorou sa muselo schovať. Polrok je skvelá príležitosť ukázať deťom, že vaša láska nie je podmienená jednotkami. Že stojíte pri nich, aj keď sa pletú vzorce alebo padajú termíny. Pretože zahojené sebavedomie sa opravuje oveľa ťažšie než jedna zlá známka z dejepisu.
Prečítajte si: Ženská duša cíti v hĺbke, mužská hľadá smer
Ako reagovať v praxi?
- Pochváľte snahu, nie výsledok: Ak sa deti trápili so slovenčinou a majú trojku, hoci veľmi chceli dvojku, oceňte tie hodiny, ktoré nad tým presedeli. To buduje charakter, nie známka.
- Hľadajte príčinu, nie vinníka: Je za zhoršením známok lenivosť, alebo zlé vzťahy v triede, nepochopený učiteľ či nebodaj vyhorenie?
- Doprajte deťom reset: Po odovzdaní vysvedčenia urobte hrubú čiaru. Choďte na horúcu čokoládu alebo do kina bez ohľadu na priemer. Ukážte, že život ide ďalej a vy ste v tom spolu.