Prepojenie medzi klimatickými zmenami a produkciou jedla je priame, a nanešťastie veľmi problematické. Dobrou správou ale je, že aj jednotlivec dokáže pomôcť v boji s globálnym otepľovaním – kľúčom je malá zmena jedálnička. A nie, neznamená to, že sa musíte stať vegánom! 

Určite počas večere nikomu nenapadne, že práve prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Pravdou však je, že naše jedlo precestuje často viac krajín ako my za celý život. Celosvetová potravinová produkcia tvorí až tretinu výroby, ktorá prispieva k zahrievaniu našej planéty.

Zmena jedálnička dokáže vyriešiť množstvo problémov s globálnym otepľovaním. Stačí pritom dodržiavať 6 jednoduchých princípov tzv. eco-friendly stravy.

1. Siahajte po skutočnom jedle

Spracované potraviny sa nachádzajú v jedálničku takmer každého nás. Boli vytvorené, aby slúžili nášmu pohodliu a dokázali odolať niekoľkodňovej preprave. Konzervované jedlo v našich poličkách navyše vydrží naozaj dlho. Spracované potraviny tak nepochybne prinášajú množstvo výhod. Čo sa však týka nutričnej hodnoty, značne zaostávajú za čerstvými potravinami.

Za „skutočné“ jedlo teda môžeme považovať napríklad čerstvú zeleninu alebo mäso. Je pre nás prospešnejšie, pretože spravidla ešte neobsahuje množstvo chemických látok. A keďže nie je ani spracované, nevynaložila sa na jeho úpravu takmer žiadna energia. Celkovo platí, že čím je potravina bližšie k svojmu „surovému stavu“, tým je pre nás zdravšia. Zo zdravotného aj environmentálneho hľadiska sú teda nespracované potraviny tou najlepšou voľbou.

2. Zmena jedálnička – servírujte si viac zeleniny

Mnoho ľudí si myslí, že ak chceme žiť ekologickejším životom, musíme sa automaticky stať vegetariánmi. Avšak ani čisto vegánska strava nie je pre planétu vhodným riešením. Odpoveď treba hľadať niekde v „zlatej strednej ceste“.

Konzumácia väčšieho množstva zeleniny je však pozitívnou zmenou. Až 70 % hospodárskej pôdy na celom svete sa totiž využíva len na chov dobytka. Polovica tejto plochy by mohla pokojne poslúžiť na vypestovanie plodín, ktoré by zasýtili tisícky ľudí. Produkcia červeného mäsa a mliečnych produktov vo veľkej miere prispieva ku globálnemu otepľovaniu, a to kvôli uvoľňovaniu plynov zvierat. Aby toho nebolo málo, pri spracovaní mäsových proteínov sa spotrebuje až 50-krát viac fosílnych palív, ako pri spracovaní rastlinných proteínov.

Pre dlhoročných papkáčov mäsa je určite nepredstaviteľné vzdať sa ho. Čiastočné obmedzenie je však dobrým začiatkom. Zaveďte si napríklad pondelky a piatky bez mäsa, alebo si dajte mäsité jedlo len niekoľkokrát do týždňa.

Prečítajte si aj rozhovor so zakladateľmi Fitshakeru, Petrom a Luciou Švaralovcami

3. Reťazce vs. lokálne obchody

Dnes sme už zvyknutí na nákupné centrá, v ktorých nájdeme všetko pod jednou strechou. Podporovanie lokálnych výrobcov však pomáha znižovať emisie z transportu potravín a znamená tiež redukciu pesticídov a herbicídov. Obrábanie prispieva k vytváraniu zdravej pôdy v krajine. Okrem iného, kúpou slovenských výrobkov podporíte aj ekonomiku vo vašom regióne. Čím menej kilometrov vaše jedlo precestuje, tým menší dopad má na životné prostredie.

Dokonca aj v supermarketoch dnes nájdete produkty, ktoré pochádzajú od nás – stačí si všímať ceduľku s pôvodom tovaru. Mimo supermarketov môžete podporovať lokálnych chovateľov a farmárov. Tí šikovnejší si môžu vytvoriť vlastnú záhradku s ovocím a zeleninou. A tak nás zmena jedálnička nestojí až toľko námahy.

4. Vyhýbajte sa obalom

Obaly jedál a nápojov hrajú významnú rolu – pri ich výrobe dochádza k vypúšťaniu emisií, nehovoriac o ich zbere a uložení na skládkach. Tento odpad však vzniká úplne zbytočne. Každoročne sa napríklad vyrobí niekoľko miliárd plastových fliaš. Ak by sme to prerátali, na každého z nás pripadne približne stovka fliaš ročne.

Niektorým obalovým materiálom sa skrátka nedá vyhnúť, a to kvôli bezpečnosti potravín. To je však v poriadku – za predpokladu, že ich spotrebitelia správne zrecyklujú. Pri kúpe produktov je však dobré uprednostniť taký, ktorého obal sa dá zrecyklovať, prípadne je možné zakúpiť ho bez neho. Zbytočnej tvorbe obalov vieme zamedziť používaním udržateľnej fľaše, či ekologických vrecúšok na pečivo a zeleninu.

5. Jedlo nepatrí do koša – prinajhoršom do kompostu

Približne polovica všetkého jedla, ktoré by mohlo skončiť na tanieri, sa namiesto toho vyhodí. Už len pri samotnej výrobe sa množstvo potravín znehodnotí – a to počas zberu, spracovania aj dovozu. Klasická reštaurácia vyhodí v priemere 40 až 50 % jedla. Tento odpad končí na skládke. Skrýva sa za ním zbytočne vynaložená energia pracovníkov, ktorí sa podieľali na pestovaní a spracovaní potravín.

Otázkou teda je – potrebujeme nakupovať potraviny, ktoré z rôznych dôvodov nakoniec nezjeme? My sami neovplyvníme plytvanie reštaurácií, pretože je množstvo logických dôvodov, prečo musia jedlo vyhodiť. No ak sa u nás doma vyskytne potravinový odpad, vieme ho zužitkovať v kompostéroch. Kompostéry zo zvyškov jedla vytvárajú kvalitné hnojivo. Vďaka tomu jedlo nie je úplne premrhané a kompost sa využije na ďalšie pestovanie.

6. Trávte viac času v kuchyni

Jeden z problémov súčasného sveta je, že sme si navykli žiť príliš rýchlo. Rýchlo pracujeme, cestujeme a samozrejme, aj jeme. Preto je pre nás prirodzené, že svoj drahocenný čas šetríme večerami v reštaurácii či donáškou jedla.

Domáca príprava jedál je však kľúčom k zníženiu dopadu potravín na planétu. Varenie ušetrí vaše peniaze a viete, čo jete. Od kúpy surovín až po ich spracovanie, kontrolujeme cestu našich potravín. K jedlu si tak vytvoríte úplne iný vzťah, pretože počas prípravy prechádza vašimi rukami. Zmena jedálnička vám prinesie nové zážitky pri jedle.