Zuzana Tlučková patrí medzi najznámejšie tváre slovenskej hereckej scény. Jej životný príbeh sa však nezačal vo svetle reflektorov, ale celkom nenápadne — detskou túžbou hrať, a to aj napriek tomu, že v rodine nemala herecké zázemie.
Vo svojom úplne prvom podcaste úprimne porozprávala Alexandre Melicherovej, PR špecialistke spoločnosti NaturaMed, o svojej ceste k herectvu, práci v divadle aj pred kamerou, o humornej stránke svojej tvorby, ale aj o momentoch únavy, rovnováhe a potrebe vypnúť.
Otvorene tiež opísala vzťah k starnutiu a prezradila viac o tlaku na vzhľad, vlastnej sebahodnote a o tom, ako ju práca a život naučili nebrať veci príliš vážne.
Rozhovor so ženou, ktorá si napriek rýchlemu tempu života zachováva nadhľad, humor a prirodzenosť, je doslova balzam na dušu.
Vypočujte si podcast
Herectvo ako celoživotná vášeň
Zuzanu Tlučkovú sprevádzala láska k herectvu už odmalička. K filmu ju priviedli najmä talianske a francúzske snímky a najviac zo všetkých ju očarila Gina Lollobrigida.
Ako dieťa sa sama prihlásila na dramatický odbor do ľudovej školy umenia a rok tam chodila bez vedomia rodičov. Dôležitou osobou v jej živote sa stala učiteľka Gabika Drotárová, ktorá v nej rozpoznala talent a presvedčila rodičov, aby ju v hereckej ceste podporili.

Starnutie aj rituály
Zuzka, ako reaguješ na prirodzené starnutie? A ako sa udržiavaš v kondícii?
O starnutí sa hovorí rôzne – že je len pre odvážnych, že vek je len číslo a podobne. Ale ja si myslím, že je to úplne prirodzený proces, ktorému sa nikto z nás nevyhne. Hovorím si, že pokiaľ mi fungujú hnáty aj myseľ, pokiaľ som zdravá a mám prácu, nemám sa na čo sťažovať. Práca ma drží v tempe, v napätí, nemôžem celkom poľaviť. A mám trochu obavu, že keby som úplne spomalila, bolo by to možno až „príliš”. Takže potrebujem akýsi „bič”, ktorý ma posúva ďalej. Vďaka tomu nemám čas príliš premýšľať nad tým, čo ma bolí alebo trápi.
Samozrejme, sú aj momenty, keď som vyčerpaná a nič sa mi nechce. Dokonca o sebe hovorím, že som od prírody skôr lenivý človek. Keby nebola práca ako motor, asi by som najradšej ležala na gauči.
Keď sa cítiš naozaj vyčerpaná, čo ťa najviac „nakopne“? Spánok, pohyb, rodina?
Všetko dokopy. Snažím sa vnímať, čo moje telo a myseľ potrebujú, a podľa toho sa zariadiť. Najčastejšie je to prechádzka v prírode. Máme blízko les, čo je veľké šťastie. Tam si vyvetrám hlavu, hýbem sa a veľmi mi to pomáha. A potom je to aj dobrá kniha alebo film či seriál.
Máš nejaké denné rituály, bez ktorých sa jednoducho nepohneš?
Áno. Každé ráno, hneď ako „rozdrapím” oči, si urobím kávu. To je úplný základ. Pri káve si zhrniem, čo sa udialo deň predtým, a zároveň si naplánujem, čo ma čaká. Je to taká moja mentálna príprava na deň. A aj keď mám nakrúcanie veľmi skoro – napríklad o piatej ráno – som schopná si nastaviť budík aj na štvrtú, aby som si tú kávu doma stihla dať. Je to môj dlhoročný, nemenný rituál.
Stále máš náročný pracovný harmonogram. Zmenilo sa u teba niečo v porovnaní s minulosťou?
Práca sa väčšinou vtesná do jedného obdobia – buď jej je málo, alebo naraz veľa a ja sa ju snažím vždy robiť poctivo a zvládnuť ju čo najlepšie.
Samozrejme, keď som bola mladšia, regenerácia bola jednoduchšia a rýchlejšia. Dnes to už ide pomalšie. Vidím to aj na úplných drobnostiach, ktoré mi kedysi trvali kratšie. Ale je to prirodzené, je to súčasť starnutia.
A pomáham si aj rôznymi produktmi od vás. Objavila som NaturaMed a mám produkty, ktoré mi veľmi vyhovujú. Neviem, kde presne končí účinok a začína placebo, ale funguje to, takže ich používam.
Každé ráno beriem Omega Marine Premium – na to nedám dopustiť. A veľmi rada MÁm aj ženšen.
Cítiš sa ako celebrita?
U nás je to slovo trochu prehnané. Ja sa tak určite necítim.
Keď som bola malá a mala som pocit, že som „hviezda”, mama ma vždy zastavila a povedala: Nie si žiadna hviezda. Robíš len prácu, ktorá je viac viditeľná. Keď som bola neskôr známejšia, stále som si spomínala na tieto rozhovory a snažila som sa tomu nepodľahnúť. Aj svoje deti som k tomu viedla. Snažili sme sa žiť normálny život.
Ako vnímaš tlak spoločnosti na vzhľad, najmä keď si herečka a si stále na očiach?
Ja sa tým veľmi nezaoberám. Myslím si, že ľudia, ktorí ma nemajú radi, budú kritizovať vždy – bez ohľadu na to, ako vyzerám. A tí, ktorí ma majú radi, ma prijímajú takú, aká som.
Samozrejme, snažím sa byť upravená, ale nepreháňam to. Chcem zostať prirodzená. Už ani nechodím pravidelne cvičiť, čo ma trochu mrzí, ale nahrádzam to prechádzkami. A úprimne – v mojom veku už neriešim nejaké kilo navyše. Život je príliš krátky. Som rada, že som tu a že som zdravá. Niektorí ľudia to šťastie nemajú.
Tlak tu bude vždy. Vidím to na kolegyniach, ktoré skutočne obdivujem za ich disciplínu a starostlivosť o vizáž – a aj tak čelia „hejtu”. Tak si hovorím, že ja budem jednoducho taká aká som, ale spokojná.
Zmenilo sa v tebe niečo vekom – vnútorne alebo navonok?
Skôr ma prekvapuje, ako začínam byť niekedy nemotorná. Nedávno sa mi stalo, že som na lesnej ceste púšťala cyklistov a stiahla som sa s dvoma psami na kraj. A zrazu som sa pošmykla a spadla do kríkov. Psíky sa na mňa pozerali, že čo robím. Ja som tam ležala v kríkoch a sama som sa na sebe smiala, že toto by sa mi kedysi nestalo, vtedy by som to vybalansovala. No teraz už nie.
A čo situácie na javisku. Máš nejaký moment, ktorý ti utkvel v pamäti?
Áno, napríklad v predstavení Na skle maľované… Kedysi mi Jano Slezák podal ruku, ja som vykročila a on ma vytiahol. A odrazu sa mi na jednom z predstavení stalo, že som si uvedomila, že to už jednoducho nedám tak ako kedysi.
A presne v týchto momentoch si hovorím: Wow, už mám svoj vek. Ale neberiem to tragicky. Skôr si poviem: Buď rada, že ešte chodíš.
Čo by si poradila ženám, aby si viac vážili samy seba a neboli také sebakritické?
Ja neviem, či som ten správny človek na rady. Mne to tiež dlho trvalo, kým som si uvedomila, že nemusím byť vo všetkom dokonalá. Vyrastali sme v istých rodinných stereotypoch, chceli sme byť dokonalé – doma, v práci, ako matky, partnerky… Všetko naraz. Až časom som si uvedomila, že je to nezmysel. Nemusíš byť dokonalá, aby ťa mal niekto rád. Človek postupne dozrieva a prehodnocuje priority.
ja by som ženám možno len odkázala – myslite viac na seba.

V podcaste Zuzana Tlučková ďalej porozprávala
- o sebaprijatí, tlaku na ženy a potrebe oddychu
- o emóciách z hereckých rolí, ktoré si občas nesie domov
- o tom, čo jej pomáha a pred čím si vedome „chráni hlavu”
Zuzana Tlučková, ktorá je už tretí rok ambasádorkou hlavného produktu NaturaMed Omega Marine Premium, v podcaste prezradila, že produkty značky používa dlhodobo aj mimo spolupráce a sama ich vníma ako súčasť starostlivosti o zdravie.
Okrem Omega Marine Premium a ženšenu spolu s Alexandrou Melicherovou otvorili aj tému produktov Reduxin či Menovit Balance, ktoré sú zamerané na kontrolu hmotnosti a hormonálnu rovnováhu. Obľúbená herečka zároveň zdôraznila, že zdravie by sme nemali brať ako samozrejmosť a investovať do seba sa podľa nej oplatí skôr, než nás k tomu prinútia zdravotné problémy.
Video: NaturaMed podcast
Pridajte sa do Klubu Akčných žien
Naštartujte zmenu správnym smerom: https://akcnezeny.sk/clenske-baliky/
Odoberajte náš YouTube kanál: https://www.youtube.com/channel/UCoZeG9JXTS7Vblhzf9Lb51A
Sledujte nás na Instagrame: https://www.instagram.com/akcnezeny.sk/
Nájdete nás aj na Facebooku: https://www.facebook.com/akcnezeny.sk
A taktiež na LinkedIne: https://www.linkedin.com/company/akcnezeny/
Počúvajte nás tiež na Spotify: https://open.spotify.com/show/28UbSshasqbPaZD8sbWw24