Zuzana Vačková: Každý jeden by mal nájsť v sebe vieru a potenciál, a hýbať sa tak, ako vie

0
Zuzana Vačková: Každý jeden by mal nájsť v sebe vieru a potenciál, a hýbať sa tak, ako vie

Zuzana Vačková je všestranná herečka, moderátorka a pedagogička. Poznáme ju z mnohých televíznych seriálov ako Panelák alebo Horná Dolná, alebo projektov ako Tvoja tvár znie povedome. Okrem toho pôsobí v divadle La Komika a učí herectvo. V rozhovore nám prezradila:

  • v akej profesii sa cíti najlepšie,
  • akú postavu naposledy nadabovala,
  • aké projekty rozbehla počas koronakrízy,
  • aké sociálne siete využíva,
  • aký má vzťah k zdravému životnému štýlu,
  • ako vníma výchovu,
  • čo pre ňu znamená výrok „mať sa rád“.

Ste moderátorka, herečka a pedagogička. V ktorej polohe sa cítite najlepšie?

Asi ako herečka, to je taká moja srdcová záležitosť. Ale baví ma aj moderovať a prinášať širokej verejnosti rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Čo sa týka mojej pedagogickej práce, nemôžem povedať, že tam sa cítim najhoršie, aj tam sa cítim ako ryba vo vode. Lebo vždy som si hovorila, že keby som nebola herečkou, chcela by som byť učiteľkou. Ale že budem učiteľkou herectva, to mi nikdy nenapadlo, skôr som si predstavovala, že som učiteľkou na základnej škole a učím deti milovať poznanie. A teraz učím deti milovať umenie, herectvo a poéziu, čo je fantastické. Takže neviem povedať, čo je najlepšie.

Zuzana Vačková so svojimi študentami

Venujete sa aj dabingu, akú máte obľúbenú postavu ste dabovali najradšej?

Naposledy som dabovala americký animovaný film Duša, ktorý práve beží v kinách. To bola veľmi ťažká práca. A nemyslím si, že je to film len pre deti, ale vo veľkej miere je aj pre dospelých. A keby ste mali šancu vnímať aj technické veci, tak som dabovala 22, to je duša, ktorá je nespokojná a nechce ísť do sveta ľudí.

Aké herecké role sa vám hrajú najťažšie?

Niečo, čomu nerozumiem. Keď už tomu začínam rozumieť, tak to pre mňa prestáva byť ťažké. Niektoré sú náročnejšie na emócie, niektorými preplávam ľahšie. Niektoré role sú ako rozbúrené rieky, kde sa vynáram a klesám a musím hľadať.

Skôr sú to komické roly alebo vážnejšie?

Ja milujem rozosmievať ľudí. Ale zase rozosmievať ľudí je ťažké. Ale keď je dobre napísaný text, a keď máte na javisku dobrých partnerov, tak to ide samé. Mám šťastie, že účinkujem v projektoch, kde máme kvalitné texty a výborných parťákov na javisku. Sú pod taktovkou výborných režisérov, ktorí vedia vycítiť, kde je humor.  Niekedy je ten humor hlbší a ťažšie ho divák rozpozná, a o to je vzácnejší. Niekde je humor na povrchu, až by som povedala, že priam prvoplánový.

Použijem metaforu – musíme vedieť, pre koho varíme. Komu budeme a v akom prostredí servírovať naše jedlo, naše umenie. Ak sme vo fajnovej reštaurácie, kde chodia vyberaní ľudia, ponúkame vyberané jedlá. Ale keď potrebujeme rýchlo nakŕmiť veľa ľudí, siahneme po jednoduchších veciach (smiech).

Nedávno ste vystupovali na Spišskom hrade, chystáte sa vystupovať aj inde?

Pandemické opatrenia sú voči nám, umelcom, nekompromisné, a tak hľadáme alternatívy. Nie je to jednoduché. Ja mám niekedy pocit, že ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, to berú tak, ako keď otočíte kohútikom a pustí sa voda. Ale pre nás je to dlhodobý proces, kým si to naplánujeme, kým dáme na známosť ľuďom, kým ich namotivujeme, aby prišli. Nedá sa to robiť zo dňa na deň, že povieme: „Hráme, zajtra prídite“ – takto to nefunguje.

Som veľmi rada, že naše sme sa dohodli so Spišským hradom a mnohými inými miestami, že hráme vonku. Ľudia nemusia sedieť v rúškach a dusiť sa v divadle. Hrávame v Bratislave na nádvorí Zichyho paláca. A to predstavenie na Spišskom hrade bolo úžasné. Scenéria je úchvatná, organizácia bola výborná aj počasie nám prialo. Boli sme tam s komédiou Navždy alebo nikdy s divadlom La Komika. Diváci si to užili a my tiež. Veľmi som sa tešila, že môžem byť po dlhom čase pred publikom, bol to pre mňa sviatok.

Na Spišskom hrade

Čomu ste sa venovali počas pandémie?

Divadlá zavreli, moderovačky a akcie boli škrtnuté, tak som si vymyslela svoje projekty. Začala som na sociálne siete zdieľať to, čo robím. Začala som sa venovať zdravšej strave a zdravému životnému štýlu a na TikTok a YouTube som dávala svoje recepty. Veľmi sa to ženám páčilo, z čoho sa nesmierne teším. Bolo to pre mňa  takým prekvapením.

Domácnosti fungujú tak, že niečo, čo je u vás bežné, inde to možno nepoznajú a je to pre nich nové. A keď som zdieľala naše, pre mňa úplne jednoduché recepty, ktoré robíme bežne, tak ma veľmi milo prekvapilo, keď sa na to ľudia pýtali, že ich také niečo nenapadlo a že je to úžasný recept. A zafungovalo to. To mi naplnilo celú pandémiu a teraz si na ten čas spomínam, ako som vtedy tak veľa a chutne varila (smiech).

Ako ste sa zžili so sociálnymi sieťami? Nie je TikTik pre mladšiu generáciu?

To sú len predsudky. Mladšia generácia to objavila a začala sa na tom zabávať, a ja keď som videla, ako jednoducho s tým pracuje moja dcéra, tak ma to zaujalo, lebo tam bola hudba a tanec. A to, že mám rada hudbu a tanec, nesúvisí s tým, koľko mám rokov. Mne to príde prirodzené. Mám rada sociálne siete a pokrok. Veľmi rada sa učím nové veci, nemám rada stagnáciu. Človek by sa mal každý deň naučiť niečo nové. Ísť niekam, kde ešte nebol, stretnúť alebo spoznať niekoho nového… U mňa to bolo otázkou jedného – dvoch dní, kým som prišla na princíp, ako to funguje.

Na Instagrame sa so Sylviou Preuschoff venujete aj cvičeniu na zdravý chrbát…

So Sylviou sa poznáme už roky, je bývalá gymnastka a venuje sa cvičeniu s deťmi aj seniormi. A keď videla, akú mám základňu na sociálnych sieťach, povedala mi: „Zuzi, poďme cvičiť pre ľudí, ktorí si myslia, že cvičiť nemôžu a nevedia“. Lebo keď vidíte trénerov, ktorí predvádzajú zložité a príliš náročné cviky, ľudí vo vyššom veku to môže odradiť a prichádza k frustrácii.

Myslia si, že patria do starého železa. Tomu sme sa chceli vyhnúť. Každý jeden by mal nájsť v sebe vieru a potenciál, a hýbať sa tak, ako vie. Aj keď má sedemdesiat alebo operované kĺby či chrbticu. A tak Sylvia prišla s nápadom robiť cviky na chrbát, lebo chrbát bolí všetkých, aby sme motivovali ľudí. Voláme to síce cviky na chrbát, ale precvičujeme brucho, ramená a celé telo. Mne sa veľmi páči, že sa k nám pridávajú ľudia, ktorí už necvičili.

Niekde som čítala, ako ste postupne začali s behom – kombinovali ste ho s rýchlou chôdzou. A vďaka tomu som tiež začala behávať.

To je skvelé. Lebo prepáliť sa na jednom tréningu, to dokáže každý. Ale potom ma všetko bolí a mám svalovicu. Ja teraz veľmi nebehám, lebo mi operovali koleno, tak som v kľudovom režime. Som dva mesiace po operácii, tak zase začínam s rýchlou chôdzou.

Akčná Zuzana Vačková

Starať sa o seba a vyzerať dobre, cvičiť a stravovať sa zdravo si vyžaduje pevnú vôľu. Mali ste ju vždy?

Zrkadlo je nekompromisné. V šatniach, keď si obliekame kostýmy, máme neustále kontrolu. A práve v predstavaní Sprostitútky hrám ženu ľahkých mravov, kde som oblečená trochu odvážnejšie, tak si dávam pozor, aby som divákom priniesla estetický zážitok.

Ja som toho názoru, že sebaláska je veľmi podstatná. Ale nevidím ju v tom, že sa zo samej lásky vykŕmim. Sebalásku vidím v tom, že tu chcem byť dlho a chcem byť zdravá, to je podľa mňa sebaláska. Že sa mám natoľko rada, že ráno vstanem z postele, že si spravím si strečing, prejdem sa. A večer, keď mám chuť na sladkosti, tak si dávam pozor, aby som neskĺzla k nezdravým veciam a pohodlnému spôsobu života. Ja si nemyslím, že ak sa má človek rád, tak sa má hýčkať pri televízore s chipsami, čokoládou a cocacolou. A keď vidím ľudí s nadváhou, a hovoria: „Ja sa mám rád“, tak áno, akceptujme sa, ale ak sa mám rád, tak pre seba niečo robím. To je moja filozofia, nemusí sa s tým každý stotožniť.

Vediete aj svoju dcéru Marušku k zdravému životnému štýlu? Zdedila po vás herecké vlohy?

Jeden detský psychológ raz povedal, že deti netreba vychovávať, treba len pekne žiť a oni sa pridajú. Ja ju nenútim k ničomu. Trávime spolu čas, chodíme spolu na prechádzky, športujeme, alebo si len tak čítame. Od detstva vyrastá v divadle, alebo v zákulisí natáčania seriálov, a má to rada. Študuje na bilingválnom gymnáziu a umeniu ju láka. Ale uvidíme, kam ju to zaveje. Mrzí ma, keď rodičia vtlačia svoje ambície deťom a deti potom študujú niečo, o čo nemajú záujem. Nie je to škoda? Ja si myslím, že keď robíte to, čo milujete, a robíte to s vášňou, musí to priniesť ovocie. Tá sloboda ducha a zodpovednosť za svoje rozhodnutie musí byť na pleciach mladých ľudí. Aby potom niečo nemuseli ľutovať.

Zuzana Vačková s dcérou Maruškou

Čo vám robí radosť, pri čom si najlepšie oddýchnete?

Včera som bola s kamarátkami v ateliéri, kde sme maľovali. Vymyslela to Daniela Hantuchová, ktorá tam chodí. Keď sa mi podarí ísť takto raz za dva mesiace maľovať, tak je to skvelé, úplne pri tom vypnem. Včera sme si urobili taký sviatok, babinec a pokecali sme. Maľovali sme staré ružové autíčko Volkswagen, do ktorého sadnete a idete na roadtrip.

Aké máte plány na leto?

Chcela by som si ho užiť v zdraví a prečítať veľa kníh, ktoré sa mi už kopia na polici. Ja som si počas pandémie vymyslela toľko práce, že som na nič nemala čas (úsmev). Aj na ten svoj YouTube kanál už zanedbávam a dlhšie som tam nič nepostla. Takže plány na leto sú oddýchnuť si a čítať knižky. Najprv som si povedala, že ostaneme na Slovensku, ale keď vidím tie fotografie od mora, čo všetci dávajú, tak to človeka láka (smiech). Tak pôjdeme asi aj na pár dní k moru.

Akú radu by ste dali na záver ženám, ktoré chcú ísť za svojím snom?

Buďte trošku sebecké, milé dámy. Myslite najprv na seba, a potom na iných. Aj v lietadle najprv nasadíme masku sebe a potom iným. My sme rovnako dôležité ako všetci ostatní.

www.instagram.com/zuzanavackova/

žiadne príspevky na zobrazenie