Keď teploty vystúpia nad únosnú hranicu, ľudia si pomáhajú klimatizáciou, studenou sprchou alebo osviežujúcim nápojom. Zvieratá žijúce vo voľnej prírode však musia využívať vlastné telo, správanie a podmienky okolitého prostredia. Evolúcia ich preto vybavila množstvom prekvapivých spôsobov, ako zvládať horúčavy.
Niektoré druhy používajú uši ako chladiče, iné si vytvárajú tieň vlastným chvostom. Nájdu sa aj zvieratá, ktoré si olizujú končatiny, pokrývajú telo bahnom alebo najteplejšie obdobie jednoducho prespia. Ako sa teda zvieratá ochladzujú?
Prečo sa zvieratá neochladzujú rovnako ako človek
Človek reguluje telesnú teplotu predovšetkým potením. Keď sa pot z pokožky odparuje, odvádza z tela teplo. Mnohé živočíchy však nemajú dostatok potných žliaz alebo by pri intenzívnom potení strácali priveľa vzácnej vody.
Termoregulácia zvierat preto zahŕňa celý súbor telesných a behaviorálnych mechanizmov. Patrí medzi ne presun do tieňa, nočná aktivita, zrýchlené dýchanie, ochladzovanie vodou či využívanie špeciálne prispôsobených častí tela.
1. Fenek: Uši ako prírodná klimatizácia
Fenek berberský, najmenší zástupca čeľade psovitých, žije v suchých oblastiach severnej Afriky. Jeho nápadne veľké uši nie sú určené iba na zachytenie pohybu koristi pod pieskom.
Tenké uši zväčšujú plochu, cez ktorú môže telo odovzdávať prebytočné teplo okoliu. V pomere k veľkosti tela má fenek najväčšie uši spomedzi psovitých šeliem. Pred rozpáleným pieskom ho zároveň chráni hustá srsť na chodidlách. Počas najhorúcejšej časti dňa sa ukrýva v podzemnej nore a aktívny býva najmä v noci.
2. Slonie uši fungujú ako obrovské chladiče
Veľké uši slonov sú popretkávané hustou sieťou krvných ciev. Keď nimi slon máva, prúdiaci vzduch ochladzuje krv v ušiach. Tá sa následne vracia späť do tela a pomáha znižovať jeho teplotu.
Slony sa rady kúpu, striekajú na seba vodu chobotom a pokrývajú si pokožku blatom či prachom. Takáto vrstva môže spomaliť vysychanie pokožky a zároveň ju chrániť pred slnkom aj dotieravým hmyzom.
3. Kengury si olizujú predné končatiny
Ak by sme videli kenguru, ako si počas horúceho dňa intenzívne olizuje predlaktia, nemusí ísť o čistenie srsti. Predné končatiny kengúr majú miesta s kratšou srsťou a hustou sieťou ciev tesne pod povrchom kože.
Kengura ich zvlhčí slinami. Pri odparovaní tekutiny sa koža aj krv v povrchových cievach ochladzujú. Ide o podobný princíp, na akom funguje ľudské potenie.
4. Veverička, ktorá nosí slnečník na chrbte
Pozemné veveričky žijúce v južnej Afrike používajú svoj huňatý chvost ako prenosný slnečník. Počas hľadania potravy ho vystrú nad telo a vytvoria si vlastný tieň.
Takto dokážu obmedziť množstvo priameho slnečného žiarenia dopadajúceho na hlavu a chrbát. Chvost im umožňuje zostať aktívnymi aj na miestach, kde rastie len málo stromov a prirodzený tieň je vzácny.
5. Strieborné mravce odrážajú slnečné žiarenie
Saharské strieborné mravce patria medzi živočíchy najlepšie prispôsobené extrémnym teplotám. Na povrch vychádzajú aj počas horúceho saharského poludnia, keď sa ich predátory často ukrývajú pred slnkom.
Ich telo pokrývajú mimoriadne jemné chĺpky s trojuholníkovým prierezom. Tie fungujú ako drobné optické prvky: odrážajú veľkú časť viditeľného a infračerveného žiarenia a zároveň pomáhajú odvádzať teplo. Výskum ukázal, že ochlpené mravce sa pod svetlom zahrievajú pomalšie než jedince, ktorým vedci chĺpky odstránili.
6. Včely zapínajú spoločnú ventiláciu
Včely musia udržiavať vhodnú teplotu v úli aj počas leta. Robotnice preto pri vchode alebo na plástoch rýchlo mávajú krídlami a vytvárajú prúdenie vzduchu. Keď do úľa prinesú vodu, pohyb vzduchu podporuje jej odparovanie a ochladzovanie vnútorného priestoru.
Nejde o náhodné správanie jednotlivcov. Ochladzovanie je koordinovanou činnosťou kolónie, pričom rôzne včely začínajú ventilovať pri odlišnej teplote.
7. Niektoré slimáky horúčavu jednoducho prespia
Zimný spánok pozná takmer každý, no existuje aj jeho letná obdoba – estivácia. Tento stav pomáha niektorým slimákom, žabám a ďalším živočíchom prečkať obdobie veľkého tepla a sucha.
Počas estivácie živočích výrazne zníži aktivitu a šetrí vodu aj energiu. Suchozemské slimáky sa môžu ukryť do ulity a jej otvor uzavrieť ochrannou vrstvou zo zaschnutého slizu. Niektoré druhy sa zároveň presunú vyššie na rastliny, ďalej od rozpáleného povrchu pôdy.
8. Žirafie škvrny nie sú iba na ozdobu
Charakteristické škvrny žirafy slúžia predovšetkým ako maskovanie, no pravdepodobne sa podieľajú aj na regulácii telesnej teploty. Pod tmavými plochami sa nachádza zložitá sieť krvných ciev.
Keď sa žirafa potrebuje ochladiť, cievy sa môžu rozšíriť a priviesť viac krvi bližšie k povrchu kože. Teplo sa potom ľahšie uvoľňuje do okolia.
Horúčavy zostávajú skúškou aj pre dokonale prispôsobené druhy
Veľké uši, strieborné chĺpky či letný spánok dokazujú, aká vynaliezavá dokáže byť evolúcia. Žiadna adaptácia však neposkytuje neobmedzenú ochranu. Pri extrémnych teplotách potrebujú aj púštne zvieratá tieň, vodu alebo možnosť ukryť sa.
To platí dvojnásobne pre domáce zvieratá, ktoré sa nemôžu vždy presunúť na chladnejšie miesto samy. Počas horúčav preto musia mať neustály prístup k čerstvej vode, tieňu a chladnému priestoru. Nikdy ich nenechávajme v zatvorenom aute – ani na niekoľko minút.
Zvieracia ríša nám ukazuje, že prežiť leto niekedy znamená mávať ušami, olizovať si labky, nosiť vlastný slnečník alebo jednoducho počkať, kým sa svet opäť ochladí.