Kým dnes ju berieme ako samozrejmosť, naši predkovia žijúci pred viac ako 200 rokmi o nej iba snívali.
Sen sa stal skutočnosťou a po zavedení povinnej školskej dochádzky začalo byť vzdelanie dostupné všetkým slovenským deťom.
Vznik povinnej školskej dochádzky vo svete
Povinné vzdelávanie bolo v niektorých častiach sveta zavádzané už v staroveku. Spočiatku išlo o domácu výučbu, za ktorú zodpovedali rodičia. K vyučovaniu detí ich zaväzovali zákony. Podobná forma pretrvávala aj v stredoveku. S postupným rozvojom školstva sa v niektorých krajinách začala formovať povinná dochádzka do školských zariadení.
Za jej priekopníka je označovaná Aztécka ríša, v ktorej sa model povinnej výučby detí v školách začal uplatňovať približne od polovice 15. storočia. Išlo o predchodcu modernej verzie povinnej školskej dochádzky, ktorá sa v Európe začala zavádzať od 18. storočia. Medzi prvými krajinami bolo Rakúsko-Uhorsko. S tým prišla povinnosť navštevovať školu aj na Slovensko, ktoré bolo v čase jej zavedenia súčasťou Uhorska patriaceho do Rakúskeho cisárstva vedeného Habsburgovcami.
Foto: www.pixabay.com – Nuffer
Prvé európske štáty s povinnou dochádzkou:
1739 – Dánsko-Nórsko
1763 – Prusko
1774 – Rakúsko-Uhorsko
1805 – Lichtenštajnsko
1812 – Španielsko
Iniciátorkou reformy bola Mária Terézia
O zavedení povinnej školskej dochádzky v Rakúsko-Uhorsku sa dlhodobo zmieňovali viacerí učenci a profesori, napríklad Ján Amos Komenský. Cisárovná Mária Terézia chápala potrebu budovať zručný a vzdelaný národ, k čomu mala prispieť výučba všetkých detí. V rámci série reforiem meniacich Habsburskú ríšu na moderný štát uzákonila v roku 1774 Všeobecný školský poriadok. Išlo o súbor opatrení, v rámci ktorých sa zaviedla povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 rokov. Pre jej dodržiavanie bolo nutné vybudovať sieť škôl, nakoľko dieťa muselo mať zabezpečenú výučbu do vzdialenosti najviac 4 kilometre od domova. Zákon prikazoval zriadiť školu v každej farskej obci. Brány školských zariadení sa prvýkrát otvorili aj dievčatám. Žiaci z chudobných rodín mali štúdium bezplatné.
Prečítajte si: Nové hodnotenie, povinná škôlka aj stáž namiesto záverečnej práce
Povinná návšteva škôl k nám prišla neskôr
Povinnosť chodiť do školy od roku 1774 sa netýkala všetkých detí v Rakúsko-Uhorsku. Nariadenia vyplývajúce zo Všeobecného školského poriadku sa vzťahovali len na západnú časť Habsburskej ríše. Cisárovná však nemienila nechať jej zvyšok napospas nevzdelanosti a v roku 1777 na jej podnet vstúpil do platnosti nový školský poriadok Ratio educationis smerodajný pre Uhorsko a provinčné oblasti vo východnej časti ríše. Išlo o zákon obdobný rakúskemu Všeobecnému školského poriadku.
Jeho cieľom bolo zakladanie škôl a vzdelávanie detí v oblasti základných znalostí, remeselných zručností a poľnohospodárskych návykov. Školský poriadok, na ktorého texte sa spolupodieľal slovenský spisovateľ a historik Adam František Kollár, prešiel v roku 1788 dodatočnými úpravami. Jozef II., syn Márie Terézie, vymedzil školopovinnosť po vzore Rakúska od 6 do 12 rokov. Do zákona zahrnul aj tresty za nedodržiavanie povinnej školskej dochádzky.
Prečítajte si: Ako funguje reverzná psychológia vo výchove, v škole a v obchode?
Povinne do školy až v 19. storočí
Obchádzaniu nariadení uzákonených v Ratio educationis nezabránili ani tresty. Uhorskí panovníci na vzdelávanie detí spočiatku nekládli veľký dôraz. V roku 1805 prijali zákon nazvaný Politické zriadenie školské, z ktorého vyplývalo, že uhorský ľud potrebuje skôr poslušných a pracovitých než vzdelaných ľudí. Vzhľadom na to sa povinné navštevovanie škôl v celom Uhorsku vrátane Slovenska vyžadovalo sporadicky. Situácia sa zmenila až v roku 1868. Uhorsko malo po rakúsko-maďarskom vyrovnaní väčšiu nezávislosť pri schvaľovaní zákonov. Jedným z nich bolo zavedenie povinnej 6-ročnej školskej dochádzky. V niektorých vidieckych lokalitách sa aj napriek tomu často praktizovala iba 3- alebo 4-ročná doba. Dôvodom bola nutnosť pomáhať rodičom s obrábaním pôdy.
Predĺženie povinnej školskej dochádzky
Po vzniku 1. ČSR sa dlhšej dochádzke nevyhli ani deti z vidieckych oblastí. Do Malého školského zákona z roku 1922 bol zahrnutý bod o predĺžení povinnej školskej dochádzky na 8 rokov. Deti ju absolvovali na 8-ročných základných školách. V priebehu 20. storočia prišlo k ďalším úpravám. Žiaci si vyskúšali aj 10-ročnú povinnosť, ktorá sa v 90. rokoch skrátila na 9-ročnú. V súčasnosti platí opäť 10-ročná školská dochádzka od 6 do 16 rokov. Povinná je aj návšteva predškolského zariadenia vo veku od 5 rokov, resp. 1 rok pred nástupom do základnej školy. Nedávno schválená novela školského zákona prinúti rodičov umiestniť deti do škôlky ešte skôr. V roku 2027 budú musieť navštevovať predškolské zariadenie všetci chlapci aj dievčatá od 4 rokov. O rok neskôr začnú povinne chodiť do škôlky aj 3-ročné deti.
Páčil sa vám tento článok? Vaša podpora nám pomáha prinášať ďalšie.
Staňte sa súčasťou komunity Akčných žien a dajte zelenú našej práci. Vďaka vám môžeme tvoriť, spájať a prinášať obsah, ktorý má zmysel.
