Nehľadí na vek, pôvod ani spoločenské postavenie. Nerozdeľuje medzi ženami a mužmi. Syndróm vyhorenia číha na každého.
Varovnými príznakmi vám našepkáva, že ak nezmeníte svoj život alebo aspoň pohľad na neho, môžete byť jeho ďalšou obeťou.
Čo spôsobuje vyhorenie?
Spúšťačom čoraz viac sa objavujúceho syndrómu môžu byť rôzne faktory. Vedecké štúdie považujú za najčastejšiu príčinu dlhodobý stres. Vyhorenie si spájame najmä s pracovným vyťažením ľudí vo vrcholových pozíciách, no nemusí ísť iba o dôsledok vysokého pracovného tempa. K únave, frustrácii a strate chuti do života nás môže dohnať aj dlhodobé napätie v rodine alebo iný osobný problém. Rôzne nie sú iba príčiny vyhorenia, ale tiež signály, ktoré nám naznačujú nástup tohto syndrómu. U každého môžu mať inú intenzitu a odlišný časový rámec. Nie v každom prípade ide o signály varujúce pred vyhorením, no psychológovia odporúčajú zbystriť pozornosť. Obzvlášť pri 5 príznakoch, ktoré podľa výskumov patria k najčastejším symptómom.
1. Únava
Krátkodobý pocit únavy počas práce alebo po jej skončení môže byť prirodzený. Neustála vyčerpanosť aj počas voľných dní už nie. Ak nejde o zdravotný problém, v hre môže byť práve vyhorenie. Pozornosť vyžaduje najmä nával únavy po bežných rutinných činnostiach a krátko po prebudení. Vyhorení ľudia so sedavou prácou môžu opakovane zažívať aj poobedňajšie „krízy” v podobe náhleho mikrospánku.
2. Prerušovaný spánok
Vyčerpanie býva často dôsledkom zlého spánku. Mnohé osoby trpiace vyhorením sa sťažujú na nočné budenie a prehadzovanie na posteli. Kým opäť zaspia, trvá to nejaký čas. Neurológia to vysvetľuje preťaženým mozgom, ktorý pracuje na vyššie obrátky aj v noci. Na povrch sa môžu predierať rôzne podvedomé obavy, na ktoré počas dňa nestíhame myslieť a už vôbec nie pracovať na ich rozpustení. Rušivým faktorom pri zaspávaní môže byť tiež workoholizmus, posadnutosť naplnením ambícií a práca do neskorého večera, kedy si vyhorená osoba nevytvára dostatočný priestor na odpočinok a „vypnutie” pred spaním.
3. Zlá koncentrácia
Vyhorenie má za následok zhoršovanie kognitívnych funkcií. Bežné sú problémy s pamäťou a sústredením. Znížená miera koncentrácie oslabuje pracovný výkon, čo vyžaduje zvýšenie úsilia a čerpanie síl z rezerv, ktoré vedie ešte k väčšiemu vyčerpaniu. Oslabujú sa aj analytické schopnosti a logický úsudok. Pri dlhodobom vyhorení môže byť náročné vyriešiť aj jednoduchší rébus alebo zapamätať si dátum pracovného stretnutia.
4. Frustrácia a negativita
Vyhorenie sa neprejavuje iba fyziologickými a neurologickými symptómami. Poznačí aj emocionálny stav a z neho vyplývajúce správanie. V dôsledku únavy môže prísť nervozita a podráždenosť. Nezvládanie pracovného tempa alebo nenaplnenie ambícií sa zvykne prejavovať frustráciou. Tá je podhubím pre smútok, hnev a iné negatívne emócie, ktoré u labilnejších pováh vyplávajú na povrch krikom, výbuchmi hnevu až agresivitou. Menej impulzívnym ľuďom hrozí opačný extrém. Jedným z najväčších rizík je prepad do apatie, ktorá vedie k ignorovaniu priateľov, nezáujmu o spoločenské dianie, v horšom prípade až k neochote starať sa o svoj vzhľad.
5. Strata motivácie a zmyslu života
Apatii najčastejšie prepadajú osoby, ktorých syndróm vyhorenia pripravil o chuť do práce aj do života. Strata motivácie je jedným z najvážnejších príznakov. Otázky „Prečo alebo pre koho to robím?” či „Má to nejaký zmysel?” môžu viesť k úplnej ľahostajnosti. Človek nevidí dôvod, prečo sa snažiť osobnostne alebo pracovne rásť. Nevie sa tešiť z úspechov ani maličkostí. Radosť je pre neho neznámy pocit. V takomto stave sa stávajú pokusy o návrat do starých koľají márnymi. Po čase by životná energia opäť začala klesať a z boja s vyhorením by sa stal začarovaný kruh. Vyhorenej osobe ostáva nabrať odvahu, pristúpiť k hlbokému prehodnoteniu života a hľadaniu novej životnej cesty vyžadujúcej väčšie pracovné aj osobnostné zmeny.
Syndrómom vyhorenia v súčasnosti trpia milióny ľudí po celom svete bez ohľadu na ich osobnostné rysy, spoločenské kontakty a pracovné zaradenie. Najmä v západnom svete sa z neho stalo civilizačné ochorenie, ktoré v mnohých prípadoch vyžaduje terapeutickú pomoc. Dobrou správou a zároveň povzbudením je, že takúto životnú krízu je možné zvládnuť, čo potvrdzujú reálne príbehy podnikateľov, umelcov, matiek samoživiteliek aj fyzicky pracujúcich zamestnancov.
