Keď sa verejnosť dozvedela, že Adela Vinczeová a jej manžel Viktor privítali do rodiny druhé adoptované dieťa, nešlo len o ďalšiu „celebrity” správu. Ich príbeh má celkovo potenciál posunúť verejnú diskusiu o adopcii na Slovensku.
Dnes Adela a Viktor otvorene hovoria o tom, že sa ich rodina rozrástla – a že osud sa niekedy naplní inak, než sme plánovali…
Príbeh, ktorý nie je o náhrade, ale o rozhodnutí
Adela dlhodobo komunikovala, že materstvo nie je samozrejmosťou a že cesta k nemu môže mať rôzne podoby. Ich rozhodnutie pre adopciu nebol „plán B”, ale vedomá voľba. V rozhovoroch v minulosti zdôraznila, že adopcia nie je o „zachraňovaní detí“, ale o vytváraní rodiny. A práve tento posun v myslení je kľúčový. Druhé adoptované dieťa tak nie je len pokračovaním ich rodičovského príbehu – ale aj silným signálom, že adopcia môže byť prirodzenou a plnohodnotnou cestou k rodičovstvu.
Adopcia na Slovensku: čísla, ktoré hovoria jasne
Téma adopcie na Slovensku je dlhodobo komplexná a často aj nedostatočne komunikovaná. Podľa údajov z organizácií ako Návrat či Úsmev ako dar či ministerstva práce platí, že v systéme náhradnej starostlivosti, v ktorom sú tisíce detí na adopciu, je právne „voľných” len niekoľko stoviek detí ročne a čakacia doba na adopciu môže byť 2 až 5 rokov. Najväčší problém je umiestnenie starších detí, súrodeneckých skupín a detí so zdravotným znevýhodnením. Zároveň existuje výrazný nepomer – veľa žiadateľov chce malé, zdravé bábätko, no systém ponúka najmä deti s náročnejším životným štartom.
Prečo je adopcia spoločensky dôležitá
Adopcia nie je len individuálne rozhodnutie rodiny. Je to aj spoločenský akt s dlhodobým dosahom. Výskumy (napr. UNICEF, OECD či európske sociálne štúdie) dlhodobo poukazujú na to, že: deti vyrastajúce v rodinnom prostredí majú výrazne lepšie výsledky v oblasti vzdelania, zdravia aj sociálnych vzťahov. Dlhodobý pobyt v inštitucionálnej starostlivosti môže viesť k oneskoreniu vývinu, problémom s väzbami, či vyššiemu riziku sociálneho vylúčenia. Každé dieťa, ktoré vyrastie v rodine namiesto v ústavnej starostlivosti má vyššiu šancu na kvalitný život, menej zaťažuje sociálny systém v budúcnosti a prináša pozitívny vplyv aj na komunitu.
Inými slovami – adopcia nie je len osobné šťastie rodičov, ale aj investícia do zdravšej spoločnosti.
Prečo sú príbehy ako ten Adelkin dôležité?
Slovensko stále bojuje s predsudkami – adopcia je vnímaná ako „posledná možnosť”. Adoptované deti sú stigmatizované a rodičia čelia nepochopeniu okolia. Práve verejne známe osobnosti dokážu tieto bariéry meniť. Aj vďaka ľuďom ako je Adela sa adopcia na Slovensku postupne normalizuje.
Príbeh Adely a Viktora ukazuje, že rodina dnes nemá jednu podobu. Nie je definovaná biológiou, ale vzťahom, stabilitou a vedomím rozhodnutím byť tu pre niekoho na tomto svete dôležitý.
Viac podpory, menej stereotypov
Ak má mať adopcia na Slovensku silnejšie miesto, potrebujeme jednoznačne viac príbehov ako je ten Adelin pre inšpiráciu, lepšiu prípravu žiadateľov, viac podpory pre adoptívne rodiny, otvorenejšiu verejnú diskusiu, menej mýtov a viac faktov.
A práve mediálne príbehy – ak sú spracované citlivo a profesionálne – môžu byť dôležitým katalyzátorom zmeny.
Správa o tom, že Adela má druhé adoptované bábätko, je na prvý pohľad osobná a radostná. No v skutočnosti otvára oveľa širšiu otázku: ako sa ako spoločnosť pozeráme na deti, ktoré nemali jednoduchý štart – a čo sme ochotní pre ne urobiť. Ak jej príbeh pomôže čo i len jednému človeku prehodnotiť pohľad na adopciu, má väčší význam, než akýkoľvek titulok. A možno práve v tom spočíva jeho najväčšia sila.