Väčšina detí navštevuje materskú školu, kde sa ich príprave pre vstup do základnej školy venuje pozornosť, ale aj rodičia sa zaoberajú otázkou pripravenosti dieťaťa na školu.
V poradenskej praxi často dostávam veľa otázok od rodičov budúcich prvákov. Tie najčastejšie sú: „Ako čo najlepšie pripraviť naše dieťa do školy?” „Aké cvičenia odporúčate?”
Začiatok školskej dochádzky je pre dieťa veľkou životnou zmenou
Dieťa sa s ňou musí vedieť vyrovnať a byť na ňu pripravené.
Na dieťa sú kladené mnohé nové požiadavky:
- musí sa podriadiť časovému rozvrhu a pevne stanovenému programu,
- kolektívu ostatných detí,
- autorite učiteľa,
- musí sa prinútiť k sústredeniu – aj na veci menej príťažlivé,
- má byť schopné mnoho nového pochopiť, urobiť a naučiť sa to, čo je osnovami stanovené pre deti jeho veku.
Odporúčania pre rodičov
Rodičom predkladám niekoľko variantov hier a cvičení, ktoré môžu bez veľkých nárokov na pomôcky so svojím dieťaťom realizovať. Tak aj sami spoznajú, v čom bude potrebné dieťaťu venovať viac pozornosti a pomoci. Dieťa by malo mať z prípravy na všetko nové radosť a citové uspokojenie, ktoré sú podmienkou jeho ďalších úspechov.
Podrobné informácie a viac cvičení nájdete v mojich publikáciách: Hurá, idem do školy! a Teším sa do 1. triedy!
Pamäť, pozornosť
- „Povedz, čo som schoval?” Na stôl položíme 5 – 10 hračiek. Dieťa si ich prezrie a pomenuje ich. Potom odíde za dvere a zatiaľ jednu hračku odložíme. Dieťa háda, ktorá chýba.
- „Opakuj slová, vety.” Povieme dieťaťu za sebou určitý počet slov, ktoré spolu nesúvisia (okno – cesta – plávať), alebo vetu. Dieťa slová, vety opakuje, snaží sa zachovať ich správne poradie.
- Nakreslíme rôzne obrázky – napríklad bábiku, jednoduchý dom, postavu tak, že im niečo chýba (napríklad bábike ruka, na dome komín, uši na hlave postavy). Dieťa má hádať, čo na ktorom obrázku chýba.
- Ukážeme dieťaťu dva podobné obrázky (domy, bábiky, autá, kvety, krajinky…). Dieťa má hľadať rozdiely medzi podobnými obrázkami.
Reč a myslenie
- Triedenie predmetov podľa určitých znakov.
Predmety sa medzi sebou odlišujú farbou, tvarom, veľkosťou. Triedenie podľa farieb je najjednoduchšie, preto ním začíname. Najlepšie sa cvičí na geometrických tvaroch, preto si z tvrdého papiera vyrobíme geometrické tvary (kruhy, štvorce, trojuholníky) viacerých veľkostí a farieb.
Dieťa ich triedi, napríklad vyberie všetky červené geometrické tvary, potom všetky kruhy, rovnako veľké trojuholníky a podobne.
- „Povedz opak.” Dieťa má povedať opak k nášmu slovu. Napríklad: Povieme veľký, dieťa má povedať malý (môžeme mu pomôcť vetou: „Ja som veľký a ty si…), podobne široký – úzky, biely – čierny, teplý – studený, dobrý – zlý…
- „Pomenuj veci jedným slovom.”
jablko – hruška – slivka – hrozno = … ( ovocie)
stolička – skriňa – stôl – posteľ = … (nábytok)
kabát – nohavice – košeľa – čiapka = … (odev, oblečenie)
- „Čo je to?” Povieme dieťaťu charakteristické znaky niektorého bežnejšieho predmetu v miestnosti (napríklad stôl, televízia, obraz a podobne). Dieťa podľa toho háda, o ktorý predmet ide.
- „Čo sem nepatrí?” Vymenujeme dieťaťu niekoľko vecí, ktoré majú spoločné znaky a medzi nimi i niečo, čo k nim nepatrí. Pýtame sa dieťaťa, čo tam nepatrí.
Napríklad: stolička – posteľ – jablko – stôl, lietadlo – autobus – loď – električka – nožík
Matematické predstavy
- Dieťa má nakresliť určitý počet jednoduchých vecí (krúžkov, jabĺk, kvietkov) podľa toho, koľko bodiek mu predkreslíme na začiatok riadku. Minimálne 5, maximálne 10.
- Nakreslíme vedľa seba napríklad 3 lyžičky a 4 hrnčeky (jablká – hrušky a podobne). Dieťa spája dvojice spolu čiarou a zisťuje, čoho je viac.
- Počítanie s kockami. Máme niekoľko kociek. Položíme na stôl jednu kocku, pridáme k nej ešte dve, či štyri a pýtame sa, koľko ich je spolu. Úlohu obmieňame, pridávame alebo odoberáme kocky (maximálne do 10).
- Postavíme dve kôpky s rovnakým alebo rôznym počtom kociek. Dieťaťu kladieme otázky, kde ich je viac, kde ich je menej, alebo rovnako.
- Na rôznych predmetoch a obrázkoch precvičujeme s dieťaťom rozlišovanie pojmov: viac – menej, veľký – malý, dlhý – krátky, krátky – kratší – najkratší, malý – menší – najmenší a podobne.
Sluchové a zrakové rozlišovanie
- Učíme dieťa rozlišovať odlišné hlásky na začiatku a na konci slova. Keď povieme ucho, počujeme na začiatku u. Začíname slovami so samohláskami na začiatku, potom so spoluhláskami.
- Rovnako nacvičujeme rozlišovanie hlások na konci slova. Keď povieme slovo les, na konci počujeme s. Čo počujeme na konci slova auto, misa, papier…?
- Skúšame výslovnosť zložitejších slovných spojení.
- Nakreslíme do radu 5 – 6 jednoduchých obrázkov (napríklad: kvetov, jabĺk, lôpt a podobne), z ktorých jeden sa niečím – nejakým detailom odlišuje od ostatných. Dieťa hľadá a preškrtáva odlišný obrázok.
- Ak už vie dieťa rozlišovať vpravo – vľavo, vpredu – vzadu postavíme sa oproti sebe a cvičíme s ním naraz rovnaké povely. Jemná motorika ruky a zrakovo-motorická koordinácia
Jemná motorika ruky a zrakovo-motorická koordinácia
Odporúčam tieto cvičenia:
- Vytrhávanie. Dieťa vytrháva z bieleho alebo farebných papierov jednoduché tvary, napríklad: strom, dom a podobne. Vytrhané obrázky dieťa nalepí na papier. Okrem obratnosti prstov sa pri tejto hre cvičí aj pozornosť a vytrvalosť.
- Modelovanie rôznych tvarov a predmetov z modelovacej hmoty (plastelína) alebo z cesta.
- Poznávanie vecí hmatom. Na stôl vyberieme niekoľko hračiek alebo menších predmetov, ktoré dieťa pozná (krabička od zápaliek, guma, loptička). Dieťa má predmety so zatvorenými očami hmatom rozpoznať.
- Stavanie podľa vzoru. Zo stavebnice vyberieme dvakrát rovnaký počet kociek (dielov). Z prvej sady postavíme napríklad: dom, most, schody a podobne. Dieťa má z druhej sady postaviť rovnakú stavbu.
- Kreslenie. Na papier formátu A4 necháme dieťa mäkkými pastelkami alebo mäkkou ceruzkou kresliť vlny na mori, dym z komína, padajúci dážď a podobne.
Myšlienka na záver
Rodičom odporúčam dieťa motivovať a chváliť. Pretože nič nemá na dieťa lepší vplyv, ako ocenenie jeho snaženia.
Ak chcete zo svojho dieťaťa vychovať zrelú osobnosť, iná cesta, ako dať dieťaťu dostatok času, lásky, trpezlivosti i námahy pre rodičov nie je.
O PhDr. Dane Rosovej, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov. Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ.
Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.
Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie; Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.
