Kniha bývalej fínskej premiérky Sanny Marin Nádej v našich činoch nie je len klasickým politickým memoárom plným suchých biografických informácií. Je to naozaj ľudský, miestami až prekvapivo intímny príbeh o tom, čo sa stane, keď sa do čela štátu postaví osoba, ktorá odmieta zapadnúť do vopred určenej škatuľky „tradičného politika”.
Marin vo svojej knihe rozpráva príbeh dievčaťa z robotníckej vrstvy a dúhovej rodiny, ktoré sa dostalo až na vrchol svetovej politiky. Čitateľovi pritom pripomína, že jej úspech nie je náhoda, ale výsledok severského modelu sociálneho štátu, ktorý jej ako dievčaťu z chudobných pomerov dal rovnakú šancu na vzdelanie ako komukoľvek inému.
Nádej v našich činoch by si mal prečítať každý
Ak vás politika neláka a plánujete sa tejto knihe vyhnúť, robíte chybu. Naozaj sa oplatí dať jej šancu. Ja sama nie som v politike doma a v mojej knižnici nájdete čokoľvek, no memoáre, navyše političky, by ste tam hľadali márne. Ku knižke som preto pristupovala s istou dávkou skepsy. Nakoniec ma však titul Nádej v našich činoch nielen príjemne prekvapil, ale doslova odzbrojil.
Text odsýpa jedna radosť a doslova ho zlhltnete na posedenie. Marin píše autenticky a od srdca. Navyše je to ten typ knihy, ktorý bude vo vás doznievať ešte niekoľko dní po jej dočítaní – ponúka krásne myšlienky a každú jednu sa oplatí niekoľkokrát poriadne podčiarknuť. Marin vás zároveň presvedčí o tom, že nádej skutočne pramení v našich činoch.
„len prostredníctvom činov môžeme opäť získať nádej. Nemusia to byť veľkolepé činy, každý napokon môže prispieť svojou troškou.“
Škandály a lynče
Najmladšia premiérka sveta vás zoberie priamo do zákulisia rozhodnutí, ktoré menili dejiny – od uzavretia krajiny počas pandémie až po historický vstup Fínska do NATO po ruskej invázii na Ukrajinu. Práve tento krok opisuje ako „tektonický posun v dejinách Európy”, ktorý ju prinútil v záujme bezpečnosti národa prehodnotiť aj svoje vlastné dlhoročné postoje o vojenskej neutralite.
Marin pred čitateľmi neodkrýva len politiku, ale aj vlastnú zraniteľnosť, stres, únavu či fyzické prejavy extrémneho tlaku, ktorému čelila. Priznáva, že okrem tiku v oku či žalúdočných problémov v jednom momente vyčerpania dokonca na jeden deň dočasne stratila zrak. Nevyhýba sa ani mediálnym lynčom a škandálom – od takzvaného „sakového škandálu” až po kauzu s tancom. Ostro pritom kritizuje dvojaký meter, ktorým ľudia posudzujú ženy v politike, a poznamenáva, že sústredenie sa na vzhľad slúži len ako stratégia, ktorá má ženám ukázať ich miesto a odviesť pozornosť od ich reálnej práce.
„Nemožno sa čudovať, že naša vláda vedená ženami čelila počas svojho funkčného obdobia mizogýnii a sexizmu. Dostali sme prezývky ako „ružová vláda” alebo „babská vláda” a na internete nás neustále bombardovali vyhrážkami sexuálneho charakteru.”
Kniha ponúka pohľad aj do Marinho súkromia. Premiérka opisuje, ako pendlovala medzi mestami, aby mohla dojčiť svoju dcéru. Priznáva, že dnes sama presne nevie, ako dokázala zvládnuť vražedné pracovné tempo, neustále presuny medzi Tampere a hlavným mestom a popritom byť dcére nablízku. A otvorene hovorí o tom, ako si vrcholová politika vybrala najvyššiu daň v podobe rozpadu toho najcennejšieho, čo mala.
Sanna Marin napísala memoáre, ktoré by si mal prečítať každý, a to bez ohľadu na politické sympatie. Autorka nám nastavuje zrkadlo a pýta sa, akých lídrov vlastne chceme a koľko sme ochotní tolerovať nespravodlivosti.
Prečítajte si ju – možno v nej nenájdete len odpovede na svetové krízy, ale aj dávku odvahy pre svoje vlastné činy. Pretože práve v nich sa ukrýva naša najväčšia nádej.
Sanna Marin vo vydavateľstve DOT.
Ak vás tento príbeh zaujal, dobrá správa je, že naň nemusíte dlho čakať. Nádej v našich činoch v preklade Jany Sliackej prináša vydavateľstvo DOT. na pulty kníhkupectiev už 23. marca.