NAČÍTAVAM

Type to search

DIZAJN ZDRAVIE

Ako dokáže architektúra ovplyvniť našu spoločnosť?

Dominika Grošková
Share
architektúra

Pre tých, ktorých architektúra nezaujíma, sú budovy len útočiskom pred vonkajším svetom. Mnohí dizajn okolo seba naoko ignorujú. Naše životy však architektúra ovplyvňuje viac, ako si myslíme.

Nové vedecké štúdie, sledujúce správanie jednotlivcov v ich prostredí, priniesli pozoruhodné výsledky. Zistili totiž, že vzhľad budov výrazne ovplyvňuje naše nálady. Tento efekt je všeobecný a platí pre obyvateľov miest i dedín. Znamená to teda, že kriminalita, občianska nespokojnosť a rôzne iné spoločenské faktory môžu byť vyvolané tým, kde žijeme a na čo sa dívame na dennej báze.

Prepojenie medzi architektúrou a emóciami nie je žiadnou novinkou. Jeho vedecké skúmanie sa však začalo len nedávno. Počas uplynulých dvoch rokov hostil Londýn konferenciu The Conscious Cities. Stretávali sa na nej výskumníci, inžinieri, architekti, dizajnéri, psychológovia a vedci, aby sa z pohľadu neurovedy zamerali na to, ako náš mozog spracúva architektúru. Sledovali predovšetkým neurologické prejavy – podráždenie či depresiu. Zisťovali aj, ako budovy môžu zlepšiť spoločnosť a zvýšiť našu spokojnosť.

Zvláštny prípad komplexu Pruitt-Igoe

V 50. rokoch bol architekt Minoru Yamasaki poverený dizajnovaním bytového komplexu pre strednú triedu v St. Louis v americkom Missouri. Komplex mal byť rasovo segregovaný – časť Pruitt mala byť určená černošskému obyvateľstvu, sekcia Igoe zas belošskému. Nakoniec bol však celý objekt „premiešaný“, toto rozdelenie sa stratilo. Neskôr tam žili len ľudia, ktorí si nemohli dovoliť iné bývanie.

Štvrť sa totiž stala hniezdom kriminality, prostitúcie a drog. Mnohí poukazovali práve na dizajn ako na hlavného vinníka rozpadu tohto ambiciózneho komplexu.

Foto: https://www.archdaily.com/

Je vysoko pravdepodobné, že za zlú atmosféru v komplexe mohol práve vzhľad a umiestnenie bytov. Japonsko-americký architekt vybudoval sériu neosobných 11-poschodových budov, ktoré boli zostavené z lacných inštalácií. Na stavbe sa šetrilo, čoho dôsledkom bol neatraktívny a chladný dizajn. Obyvatelia sa nemali veľmi na čo dívať – jedine na ďalšie nezaujímavé fasády (rovnaké ako tie ich) a „mŕtve miesta“ medzi nimi.

Navyše boli budovy postavené ďaleko od seba. To u ľudí posilňovalo pocit osamotenia a izolácie. Žiť tam nebolo lákavé pre nikoho. Po menej ako 20 rokoch bol komplex zdemolovaný a rozsiahly pozemok sa využil inak.

Ovplyvňuje nás nevzhľadná architektúra?

Vedci z University of Waterloo v Kanade robili experimenty prostredníctvom prenosných prístrojov, ktoré merali reakcie organizmu ľudí na rôzne časti miest. Výskumy zistili, že síce väčšina ľudí povie, že ich prostredie vôbec neovplyvňuje, avšak ich telá preukazovali intenzívne fyziologické zmeny. Architektúra zasiahla ich mentálne, emocionálne aj fyzické zdravie.

Podľa zistení vedcov sa náš organizmus dostáva do fyziologickej depresie, keď je vystavovaný budovám s prázdnymi dizajnom, rovnými fasádami, či s pásmi pripomínajúcimi väzenie. Dôsledkom toho je zvýšený stres a narušenie zdravia. Práve takéto nevzhľadné budovy nachádzame aj v našich mestách.

architektúra

Foto: Aleksandar Pasaric

Čomu sa teda v mestách vyhnúť?

Počas experimentov jednotlivci najintenzívnejšie reagovali na nepekné, nezaujímavé priestory. Ich organizmy prejavovali zvýšený odpor a horšiu náladu. V takejto štvrti sa ľudia pohybovali oveľa rýchlejšie, chceli ju čím skôr opustiť. V krajších lokalitách sa prechádzali dlhšie a pomalšie.

Takýto vplyv na ľudí majú najmä industriálne záhrady, obchodné domy, parkoviská, nákupné centrá a nevzhľadné štruktúry v mestách. Ich hlavným cieľom je však funkčnosť, nie estetika. Dnešné mestá majú slúžiť náporu obyvateľov a na ich vzhľad sa zabúda. Čím viac sa však pohybujeme v takomto prostredí, tým viac sme deprimovaní, vystresovaní a unavení.

Pozrite si tiež 9 najzvláštnejších domov na svete

Aké miesta by sme mali vyhľadávať?

Keď boli skupinky ľudí premiestnené z nezáživných častí mesta do tých krajších, výsledky boli úplne opačné. Štvrte s reštauráciami, klubmi a obchodíkmi so zaujímavými výkladmi vyvolali v organizmoch jednotlivcov šťastie a spokojnosť. Ukazovatele nálady tiež oznamovali, že sa ľudia cítili viac „živí“, zaujatí a vzrušení. Farby, kreatívny dizajn, osobnosť budov a všeobecne zaujímavý vzhľad teda dokážu napraviť depresiu z prostredia, o ktorej vlastne človek ani nevie.

architektúra

Foto: Tirachard Kumtanom

Takisto je dôležitá aj zeleň. Ľudia žijúci v krajine so zelenými stromami, obklopenej horami a prírodnými scenériami, sú preukázateľne zdravší ako tí, ktorí žijú v stereotypnom mestskom prostredí.

Riziko pre milovníkov veľkomiest

Mnohí z nás si nevedia predstaviť život mimo veľkomiest. Ponúkajú totiž veľa možností, aktivít a pestrú kultúru. Je však možné, že váš pokles energie pramení práve z bývania v preplnenom meste. Obzvlášť, ak sa vo vašej blízkosti nenachádzajú dizajnovo zaujímavé budovy. Neznamená to však, že sa hneď musíte presťahovať.

Choďte častejšie do prírody, nájdite si obľúbený park alebo časť mesta, ktorá je živá a farbistá. Aj prechádzka pri pekných výkladoch dokáže zlepšiť vašu náladu.

Do bytu si dajte viac rastlín, udržujte ho v čistote a rozvíjajte svoje dekoratérske zručnosti. Ozdobte svoj byt podľa seba a vytrhnite sa z chladnej melanchólie mesta. Premeňte svoj domov na sídlo krásy a vlastných pravidiel estetiky.

Tagy
Dominika Grošková
Dominika Grošková

Autorka textov, vášnivá čitateľka a večná tuláčka.

  • 1

You Might also Like

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X