Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

AKČNÉ ŽENY MAGAZÍN ŠPORT

Ako som miesto vyzdvihnutia detí zo školy vítala hokejistov

Zdieľať

V utorok, 22. februára 2022 po úspešnej výhre bronzu prichádza mladá slovenská hokejová reprezentácia na Slovensko. V Bratislave dokonca na Námestie SNP. Vedia o tom asi všetci, okrem mňa. Nakoniec sa ocitám v dave a ako zástupca rodiny, možno aj paneláku, vítam aj ja slovenských hokejistov. 

Kolegyňa mi hovorí, či nejdeme domov spolu. Kúsok máme spoločný. A že cestou, len tak zdiaľky, pozrieme hokejistov. Len tak prejdeme okolo. Pozrieme, ako to vyzerá a ideme domov.  A tak sa aj stalo. Na námestí som už o 15.20 hod. Plánovaný príchod hokejistov na pol štvrtú sa nestíha, stále však verím, že to ešte stihnem. Veď musím ísť po deti do školy a škôlky. Naozaj som to tak chcela.

Atmosféra je však výborná. Nejako ma to “vcucáva” dnu. Rozmýšľam, do koľkej je družina. Okolo mňa je veľa ľudí, mladých, starších, detí. Počujem, ako niekto vedľa mňa hovorí, že prišiel až z Rožňavy. Ľudia sa viditeľne tešili, že môžu ísť po dlhej dobe takto do ulíc a zdieľať radosť. Fotím. Snažím sa zachytiť prítomný okamih. Atmosféru. Moderátor na pódiu sa snaží zapájať publikum, je vtipný. Za dobre zodpovedanú otázku získate šál či vlajku. Samozrejme, chce to každý. Pomedzi to slovenské hity. Skúška pokriku, keď prídu hokejisti. Spievame “Slovenské mamičky”, len v slovách “na vojnu ich dáte”, všetok prítomný ľud spieva “na hokej ich dáte”.

Pozerám na hodinky. Odbíja 16.00 hod. Už by som asi mala ísť. V tom moderátor hlási, že chlapci už vyrazili z nemenovaného hotela a už sa blížia. Rozmýšľam, čo urobím. Rýchlo píšem sms manželovi, či nevyzdvihne deti. Že ja čakám hokejistov. V duchu rozmýšľam, či neľutuje, že má za ženu práve mňa. Ženu, ktorá cestou z práce ani nevediac ako, zrazu víta hokejistov. Kolegyňa vedľa mňa sa smeje. Vtom mi pípne mobil: “Jasné, zoberiem ich. Uži si to.”

Nejaké deti sa predbiehajú dopredu, my sa posúvame bližšie k bezpečnostnej páske. Pred sebou vidíme policajtov, novinárov, zástupcov médií. Blíži sa ku mne kamera, tak si radšej zaväzujem šnúrky na topánkach, ktoré sú na zips. Uff, našli o pár metrov ďalej svoju “obeť”.

Atmosféra graduje, počuť bubny, piskot, výskot. Mladé dievčatá, ktoré o chvíľu majú uvidieť svoje idoly.

Zrazu vidíme motorku. Sprievodné vozidlo a kabrioautobus. Áno, už idú. Mávajú z autobusu, zachytávajú momenty na mobily. Je vidieť, že si to užívajú. Na pódium idú okolo mňa. Možno 1,5 m nás delí od seba. Nemám už 14 rokov, aby som pišťala, ale pristihnem sa, že sa usmievam. Snažím sa robiť fotky, nakoľko, každého z hokejistov mám priamo pred očami. Doma zistím, že som mala radšej točiť video. Tréner Craig  Ramsay zožal aplauz a úžasné emócie. Idúc okolo mňa som si uvedomila, akého pevného a nezlomného ducha má tento 70 ročný muž s úsmevom na tvári.

Hokejisti prechádzajú smerom k pódiu. Ešte povinná jazda so zástupcami médií a podobné formality. Na niektorých badať bujaré oslavovanie, niektorí to zvládli s väčšou gráciou. Rozmýšľam, čo s nimi tento úspech urobí. Predsa len, sú to mladí muži, ktorí majú svoje životy ešte pred sebou. Ovplyvní to ich charakter, vzťahy? Zmenia sa?

Prečítajte si: Ako som bola na stretnutí s pápežom a strávila noc pod holým nebom

Hráči po príchode rozdávajú šály s logom reprezentácie. Nechýbajú ani členovia realizačného tímu vrátane trénera Craiga Ramseyho. Najlepší strelec, Juraj Slafkovský, žne azda najväčší obrovský aplauz. Slovami: “Máme najlepších fanúšikov na svete”, zaznieva jeho hlas námestím.

Z pódia zaznievajú hity. Leje sa šampanské, radosť priam srší. Ja už idem domov. Nech stihnem aspoň večerné plávanie so synom. Predieram sa davom. Na tvárach vidno radosť, úsmev. Slovensko sa teší a ďakuje. Na zastávke MHD okrem príchodu najbližších električiek svieti “Ďakujeme hokejistom.”

V ušiach mi znejú slová hráčov, ktoré zazneli v sobotu krátko po zápase. Nikto nechválil sám seba. Nevystatoval sa. Každý hovoril o tíme, o sile ducha, o súdržnosti, vďaka ktorej sa im podarilo vybojovať to, v čo mnohí na Slovensku už ani nedúfali. A toto je presne to, čo Slovensko potrebuje. Nekopať za seba, ale za všetkých a budovať lepšiu spoločnosť.

Naše aktuálne hokejové mužstvo je nám v tom príkladom. Ďakujeme, chlapci!

Titulná foto: archív Diany Dii

Zdroj foto: archív K. M., archív D. D.

 

 

 

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár