NAČÍTAVAM

Type to search

BLOG MAGAZÍN VZŤAHY

Ako vnímajú učitelia Deň učiteľov počas nútených “prázdnin”?

Kristína Majerová
Share

Dnešný deň, 28. marca si pripomíname Deň učiteľov. V tomto roku rodičia, ani deti nemôžu učiteľom podať ruku a tvárou v tvár poďakovať. Ani pre učiteľov to nie je ľahké. Deti a študenti im chýbajú. Skúsme si možno dnes spomenúť na našich učiteľov, na učiteľov našich detí a poslať im aspoň sms, mail, že na nich myslíte. Určite sa potešia.

Ako prežívajú Deň učiteľov 2020 niektorí z nich? Chýbajú alebo nechýbajú im deti? Je učenie v karanténe pre nich jednoduchšie alebo náročnejšie? Čo by si priali?

Martina, učiteľka MŠ:

Ako som dnes zbierala medvedí cesnak a počúvala som štebot sýkorky… Uvedomila som si, že je čas, kedy sme s deťmi každoročne zvykli chodiť na Železnú studničku. Nadýchať sa jari a pomáhať prenášať žabky cez cestu, aby sa bezpečne dostali k vode v jazerách.

Zrazu som začula detské hlasy. „Aha, bunker z palíc.“ Vyzbrojení rúškami, mamička a jej ratolesti. Detská radosť a hravosť nech sú našou nádejou. Prajem všetkým deťom, rodičom a učiteľom, aby bezpečne preskákali týmto obdobím.

Katarína Blaščáková, učiteľka 1.stupeň ZŠ

Deň učiteľov 2020 je pre mňa vzácny a jedinečný. Na jednej strane trochu smutný, keďže nemôžem byť v osobnom kontakte s tými najdôležitejšími osobami v mojom povolaní. Nemôžeme sa len tak objať, rozprávať sa zoč-voči, nemôžem ich priateľsky potľapkať po pleci, ani im podať spadnuté pero, dokonca ich nemám ani ako vyhrešiť, keď nedávajú pozor…

Keď sa spamätáme z prvotného šoku, môžeme sa na túto situáciu pozerať z rôznych zaujímavých uhlov. Za uplynulé tri týždne “pedagogickej izolácie” som si uvedomila druhú stránku veci. Že je to celkom naopak…

Prečítajte si aj rozhovor s učiteľkou Ľubicou Nosčákovou: Radosť a láskavosť nie sú merateľné číslami

Ja som sa ocitla v roli dieťaťa, ktoré objavuje nevídané… Našla som dary a schopnosti rodičov, ktorí môžu veľakrát učiť mňa ako učiť – pretože “rodinné učenie sa” správnym životným hodnotám, názorom a postojom je oveľa dôležitejšie ako správne delenie slov na slabiky alebo riešenie slovných úloh. Znovuobjavila som poznanie, že tak ako v živote, ani v škole nejde o výsledok činnosti, ale o cestu, po ktorej kráčame. Uvedomila som si hodnotu času a prítomného okamihu, pretože to TU a TERAZ nie je o budúcnosti, ktorú nepoznáme, ani o minulosti, ktorú už nezmeníme, ale o nás. O tom, ako prítomnosť prežívame plnými dúškami, lebo takáto chvíľa tu už viac nebude. Moje nastavenie a pohľad na zmysel učenia sa postupne mení. Sama som zvedavá, kam sa až posunie do konca tejto situácie.

Nuž, a ako sa učíme teraz my? Využívame rôzne online programy na vyučovanie, videohovory a čety – veď technológie sú tu pre nás. Nezabúdame však ani na klasické písanie do zošita, prácu v pracovnom zošite a učebnici či pohybové aktivity. Ani som netušila, aké rozličné tvorivé domáce úlohy z výtvarnej a telesnej výchovy môžu existovať. Snažíme sa o prostú, obyčajnú rovnováhu.

Tento stav nie je zlý. Je len iný. A treba naňho tým pádom aj inak reagovať. Nemáme vytvorené vzorce správania sa, preto sa nám môže javiť ohrozujúci. Ak budeme pozorne načúvať, čo nám chce povedať, budeme vedieť naň reagovať v harmónii so sebou a so svetom a nakoniec zistíme, NAČO to bolo dobré :).

Veľmi by som si priala, aby si deti mohli prísť zobrať aspoň školské vysvedčenie. Aby sme sa v zdraví videli. A objali sa.

Gabriela Šimová, učiteľka angličtiny:

Ľudia by mali oslavovať a vďačiť učiteľom. Veď tvoria človeka. Myslím, že mnohí učitelia si ani neuvedomia, že tu máme Deň učiteľov. Vrátane mňa samotnej. Došlo mi to, keď som uvidela oslavnú báseň na Facebooku. Aké milé. Ja som už od detí dlhšie preč, takže chápem kolegynky, čo vravia, ako veľmi im chýbajú deti, keď ich nevidia na živo. Je to úprimné. Chýbame aj my im deťom, teda mnohým.

A to dnešné online vyučovanie? To sú vymoženosti. Všetci doma a môžu sa pomocou IKT vzdelávať, rásť. Jedni to porozumeli, že sa učíme adaptovať na krízovú situáciu, vyrovnať sa s ňou. Podporiť deti, rozptýliť ich strach a obavy. Inšpirovať ich aj k rastu tvorivými úlohami. Iní by ich najradšej skúšali a známkovali.

Ja sama som používala online vyučovanie veru dávno.  Pred 10 rokmi, deti mi posielali projekty na opravu, potom opravené dostali, prezentovali pred triedou. Robili cvičenia v obľúbenom programe Alf a videli okamžite výsledok snahy, pri takomto príjemnom učení hrou chceli najviac. Opakovali, kým nemali výsledok podľa vlastného priania. A tak sa učili a rástli. S radosťou, zábavou, hrou. Prístup učiteľa, rodiča a dieťaťa k tomu je kľúčový. Prajem kolegom, učiteľom nech tento čas prežijú so svojimi zverencami online s rozvahou a príjemne. Nech zadávajú úlohy tvorivé a s rozumom, aby ich deti robili s radosťou. S citom. Bez kvantity.

Žofia, učiteľka na strednej škole

Deň učiteľov? Úprimne, pre mňa je toto karanténne obdobie veľmi náročné. Je pre mňa nezvyk nebyť v pohybe, sedieť za počítačom a písať maily. A keď nepríde odpoveď dumať, čo je za tým. Čo by som si priala na Deň učiteľov? Nech tu máme ministra, ktorý nám pomôže dať školstvo do poriadku. Nech nie sme v procese učenia ponechaní sami na seba.  Veľmi by som priala deťom, aby mali priestor na rozvíjanie ako celok.

Mária Gavendová, učiteľka 1. stupeň ZŠ

Ja som mala deň učiteľov už vo štvrtok. Ako som išla mame odniesť nákup, cestou som stretla dvoch mojich žiakov. Najprv jedného, potom druhého. Pekne pozdravili, prehodili pár slov, zasrandovali. Uvedomila som si, že ako málo stačí pre pekný deň.  Bol to pre mňa impulz, že ak by ma nemali radi, tak by sa asi otočili do druhej strany a tvárili by sa, že ma nevidia:).

Čo vám a vašim deťom prinesie čítanie?

Michal Mišura, učiteľ 2. stupeň ZŠ

Deň učiteľov prežívam už po štvrtýkrát. Dnes je to výnimočná situácia. Už dva týždne nemám nohavice špinavé od kriedy a akosi mi chýba celý ten školský rytmus a, samozrejme, mi chýbajú deti.

Rád by som bol v tento deň s nimi. Rád by som s nimi požartoval, zaspieval si s nimi niečo pekné a určite by sa ma pýtali už po niekoľkokrát, ako som sa dostal k učiteľstvu. Verím, že už onedlho budeme všetci spolu. Dúfam, že sa budeme tešiť vzájomne zo seba. Lebo všetci sme tak trochu učiteľmi navzájom sebe.

Viera Žufková, VŠ pedagóg

Deň učiteľov si pripomínam veľmi rada. Na začiatku mojej učiteľskej kariéry som si myslela, že na VŠ už študenti zabúdajú na tento pekný deň. Ale každý rok doposiaľ ma v pondelok niektorý zo študentov za všetkých v skupine prekvapil milým poďakovaním. Je to to najkrajšie vyznanie, aké môže učiteľ dostať. No a od manžela a syna dostávam každý rok nádhernú ružičku. Tento rok ružička bude absentovať.

Všetci sme doma a so študentmi komunikujem iba prostredníctvom emailov, alebo Skype. Je to pre mňa veľmi ťažké, pretože mi veľmi chýba výučba a čas strávený s nimi. Sú to nesmierne inteligentní mladí ľudia a touto cestou by som sa im chcela poďakovať za ich zodpovedný prístup k plneniu úloh počas dištančnej formy štúdia. Pravidelne a načas mi posielajú skompletizované zadania a aspoň takto sa poctivo vzdelávajú. Verím, že sa vírusu u nás už čoskoro prestane páčiť a my všetci sa opäť všetci uvidíme v učebniach na fakulte. Teším sa na nich.

Knižky, ktoré zaujmú a poučia vaše deti

Magdaléna Gajdošová, učiteľka MŠ

Deň učiteľov pre mňa veľa znamená. Najmä, keď som v práci a dostanem ručne vyrobené práce od detí, to je pre mňa najviac, prípadne kvietok od rodičov ako vďaka za čas a venovanie sa ich deťom. Niekedy stačí len slovo Ďakujem. Človeka to veľmi povzbudí. Momentálne je to ťažšie, keďže nie som s deťmi osobne. Sme však spolu cez sociálnu sieť, ale deti nevidím, nepočujem. Osobný kontakt mi veľmi chýba. Je dôležitý rovnako ako aj spätná väzba, objatie, úsmev, pohladenie a iné potrebné veci,  ktoré sú nenahraditeľné.

Deti mi chýbajú. Veľmi sa teším, keď sa opäť vrátime do škôlky a budeme spolu robiť aktivity, pôjdeme spolu von, budeme sa hrať a učiť sa nové veci, básničky, pesničky a iné činnosti. Keď budú môcť rodičom ukázať, čo vytvorili a potešiť ich tým, čo nové sa naučili. Veľmi si prajem, aby to čoskoro všetko pominulo a situácia sa upokojila. Aby sme boli všetci spolu v škôlke. Chýba mi vidieť ich radosť, počuť ich smiech, niekedy i plač. To sú neopísateľné a nezabudnuteľné okamihy v živote pre deti aj pre mňa ako učiteľku.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X