Facebook je fenomén, ktorý oslavuje svoje 15. narodeniny. Ako sa táto sociálna sieť vyvíjala a ako sa menia ľudia pod vplyvom jej používania? Sú to iba teenageri, ktorým hrozí, že sa budú stále pod vplyvom Facebooku pretvarovať, alebo to robí väčšina z nás?
Začiatky Facebooku
Pred 15 rokmi, presnejšie 4. februára 2004, harvardský študent Mark Zuckerberg zverejnil sociálnu platformu, ktorá sa zo začiatku volala Thefacebook.com. Rozmýšľal, ako spraviť vylepšenie tzv. face-bookov, ktoré americké univerzity tradične používali na zbieranie fotografií a základné informácie o svojich študentoch. Všetko, čo Thefacebook pôvodne ponúkal, bolo zamerané na život študentov: najskôr na Harvarde, potom na univerzitách Columbia, Stanford a Yale. Platformu uviedol týmito slovami:
„Thefacebook je on-line adresár, ktorý spája ľudí prostredníctvom sociálnych sietí na vysokých školách. Otvorili sme Thefacebook pre využitie na Harvardskej univerzite. Facebook môžete používať: na vyhľadávanie ľudí na vašej škole; na to, aby ste zistili, kto je vo vašej triede; na nájdenie vašich priateľov; na vizualizáciu vašej sociálnej siete.“
Rozmach Facebooku
Veľmi rýchlo sa však udialo niečo prekvapivé. Na jeseň roku 2005 používalo stránku až 85% amerických vysokoškolských študentov a 60% študentov ju navštevovalo denne. Používatelia nového webu sa začali zaoberať zdokonaľovaním podrobností o sebe vo svojom profile, a to nielen o skutočných veciach, ale aby sa stal atraktívnym pre potenciálnych priateľov. To sa spájalo s niekoľkými požiadavkami: „Nájdite presne ten správny profilový obrázok. Meňte ho pravidelne. Dôkladne zvážte, ako popisujete svoje záujmy.“
Thefacebook sa čoskoro stal takým dôležitým, že začal ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré ľudia robili v reálnom svete. Keďže tam boli uvedené všetky kurzy, niektorí študenti si začali vyberať to, čo budú študovať, tak, aby o sebe vytvorili určitý obraz. A mnohé rozhodnutia pre výber triedy boli založené na tom, že im Thefacebook ukázal, kto v nej bude.
Koncom roka 2004 dosiahol Thefacebook milión užívateľov; v septembri 2006, keď sa premenoval na Facebook, presmeroval svoju cieľovú skupinu zo stredných a vysokých škôl a otvoril sa každému, kto bol starší ako 13 rokov a vlastnil e-mailovú adresu. Ale základný princíp z jeho začiatkov v Harvarde zostal: pre používateľov bolo nevyhnutné, aby sa prezentovali svetu s tým najlichotivejším obrazom o sebe.
Drobné klamstvá u mužov, ale aj žien
K úspechu Facebooku napomohla skutočnosť, že ľudia na Facebooku o sebe klamú, ako to robia aj na iných sociálnych sieťach. V roku 2016, keď marketingová agentúra Custard skúmala 2 000 ľudí vo Veľkej Británii, len 18% z respondentov uviedlo, že ich profil na Facebooku presne zodpovedá skutočnosti, 31% uviedlo, že tvár, ktorú prezentovali na Facebooku, je zväčša reálna, avšak bez nudných prvkov v ich živote, a 14% uviedlo, že na Facebooku vyzerajú oveľa viac spoločensky aktívni, ako naozaj sú.
Zdá sa, že muži sa viac odklonili od pravdy ako ženy: až 43% priznalo, že si niektoré črty svojho virtuálneho ja umelo vytvárajú. A ako sú na tom ženy? Výskumný pracovník spoločnosti OnePoll pred 6 rokmi zistil, že tretina žien, ktoré sa zúčastnili prieskumu, priznalo, že sa na sociálnych médiách správala „nečestne“. Takmer jedna zo štyroch respondentiek priznala, že klame alebo preháňa o kľúčových aspektoch svojho života jeden až trikrát za mesiac, a takmer jedna z desiatich povedala, že klamala viac ako raz týždenne. Takmer 30% žien klamalo o tom, že sa venujú nejakej aktivite, zatiaľčo boli v skutočnosti doma, a 20% ich postov nebolo pravdivých o dovolenkových aktivitách alebo o ich pracovných miestach.
Vylepšujeme obraz o vlastnom ja
Je pravdepodobne v povahe našich vzťahov s inými ľuďmi, že zúfalo pracujeme na našej vonkajšej prezentácii. Niekedy sa dostaneme až do takej hereckej úlohy, že nevyhnutne k malým klamstvám. Doba Facebooku však znamená prerušenie tradičného ľudského správania. V minulosti sme mohli dať prestávku od herectva a vrátiť sa k nášmu súkromnému, autentickému ja. Teraz, keď neustále visíme na smartfónoch a cítime tiaž návykových aplikácií, kedy sa náš herecký výkon zastaví?
Prečítajte si aj článok o tom, ako využívať Facebook na maximum
Aký vplyv má Facebook na psychiku mladistvých?
Podľa správy, ktorú nedávno vydal správca médií Ofcom, 70% ľudí vo veku 12 až 15 rokov má na sociálnych sietiach aspoň jeden profil. Medzi ľuďmi vo veku od 8 do 11 rokov je to až 18%. Ofcom hovorí, že detské účty majú tendenciu byť oveľa lepšie vykreslené a ukazujú dokonalé ja. Mnoho odborníkov spája depresiu a úzkosť s používaním sociálnych médií, čo sa bežne prejavuje na on-line šikanovaní a negatívnom sebahodnotení spôsobenom čítaním online príspevkov iných ľudí. Podľa štúdie, ktorú vedie Londýnsky inštitút vzdelávania (ktorý sleduje skúsenosti 19 000 ľudí narodených na začiatku 21. storočia), takmer 40% dievčat, ktoré trávia viac ako päť hodín denne na sociálnych médiách, má príznaky depresie. Výskum v roku 2017 Kráľovskou spoločnosťou pre verejné zdravie zaznamenal výpovede mladých ľudí, ktorí naznačili, že všetky veľké sociálne platformy mali negatívny vplyv na ich duševnú pohodu. Zdravotnícki pracovníci tvrdia, že to súvisí so zvýšeným pocitom nedostatočnosti a úzkosti.
Vymazanie rozdielov v správaní tínedžerov a dospelých
Ako odpoveď na tieto negatívne názory môžu obhajcovia Facebooku poukázať na to, že jeho popularita u mladších používateľov klesá, lebo mladí teraz uprednostňujú Snapchat a Instagram. Facebook je však stále používaný miliónmi mladých ľudí a firma Marka Zuckerberga vlastní aj Instagram. Facebook vymazal niektoré rozdiely v správaní medzi deťmi, mládežou a dospelými až do tej miery, že všetci používatelia sociálnych médií pôsobia ako tínedžeri, a zažívajú rovnaké nevýhody nadmerného používania, podľa toho, aké platformy uprednostňujú.
Inak povedané, nekonečná pretvárka a obavy nad tým, čo o nás myslia iní ľudia, je skôr správaním dospievajúcich, ale milióny ľudí v oveľa pokročilejšom veku sa často chová práve takto, a zvyčajne práve na Facebooku. A v tomto kontexte môže byť 15. výročie objavu Marka Zuckerberga vhodným časom urobiť krok späť a zvážiť, či trpíme kolektívne zastaveným vývojom so všetkými bolesťami a dysfunkciami, ktoré prináša.
Zdroj: theguardian.com