NAČÍTAVAM

Type to search

AKČNÉ ŽENY Ekológia INŠPIRÁCIE MAGAZÍN ROZHOVORY

Alexandra Kolárik: Rúbeme stromy a plytváme vodou na to, aby sme tretinu jedla vyhodili do koša

REDAKCIA
Share

“Plytvanie potravinami má nielen finančné, ale aj ekologické dôsledky,” hovorí Alexandra Kolárik zo združenia Free Food, ktorá bude hosťom tretieho vydania Festivalu udržateľnosti POMALO. Bude sa konať už vo štvrtok 17. a v piatok 18. októbra v bratislavskej Starej tržnici.

Okrem bohatého programu prednášok, workshopov a diskusií sa návštevníci festivalu zoznámia s lokálnymi propagátormi slow fashion, zero waste, etickej módy, udržateľného dizajnu, fair trade, eko, bio aj vegan.

Ako veľmi plytváme jedlom? Je to až také zlé?

Alexandra Kolárik: Je to veľmi zlé. Odhaduje sa, že od roku 1974 sa plytvanie potravinami celosvetovo zvýšilo až o polovicu. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo skončí ako odpad viac ako tretina celosvetovo vyprodukovaných potravín určených pre ľudskú výživu.

To predstavuje približne 1,3 miliardy ton za rok, a to napriek tomu, že 870 miliónov ľudí na svete hladuje. Ak to takto pôjde ďalej, do roku 2050 by sme mali zvýšiť produkciu potravín o viac ako 60 percent, aby sme boli schopní nakŕmiť rastúcu populáciu. V Európskej únii sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo prestavuje 173 kg na osobu ročne.

Neuvedomujeme si, že plytvanie nie je len finančnou stratou, ale že má aj obrovské negatívne ekologické dôsledky. Ak by napríklad plytvanie potravinami bolo svetovou ekonomikou, umiestnilo by sa na treťom mieste v produkcii skleníkových plynov za Čínou a USA. Vážne plytváme prírodnými zdrojmi. A neustále narastajúci dopyt po potravinách zvyšuje ich cenu. V preklade rúbeme stromy a plytváme vodou na to, aby sme tretinu jedla vyhodili do koša. Ročne vyhodíme toľko mäsa, ako keby sme zabili približne 75 miliónov kráv, ktoré nikdy nezjeme.

Ako sme na tom na Slovensku?

Žiaľ, na Slovensku presné štatistiky nemáme. Aktuálne sa pracuje na zjednotení či stanovení jednotnej metodiky pre meranie potravinového odpadu v EÚ, keďže každá krajina do potravinového odpadu zahŕňa niečo iné (napríklad šupky a orezky zo zeleniny) alebo potravinový odpad vôbec nemeria.

V rámci Slovenskej republiky som sa stretla s niekoľkými číslami: 168 kg odpadu na osobu ročne, podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre MPRV SR vypracovala agentúra AKO je to 111 kg a poslednú štatistiku vypracovalo vlani Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum na “nereprezentatívnej” vzorke svojich 514 zamestnancov a vyšlo im ročne 35 až 40 kg.

Čo všetko končí u nás v odpadkoch?

Najčastejšie by ste v koši našli pečivo, ovocie a zeleninu. Určite aj potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby. Často tiež navaríme pre rotu a pritom zabudneme na mrazničku, a tak sa vyhodí aj jedlo, nad ktorým sme strávili nemalý čas v kuchyni.

Čo sa týka obchodníkov, v ich „košoch“ určite nájdete aj bezchybné kúsky ovocia či zeleniny len preto, lebo sa musel vyprázdniť regál pre nový tovar. To isté sú reštaurácie, pri ktorých je legislatíva nekompromisná – po uplynutí troch hodín od tepelnej úpravy putuje jedlo do koša.

Prečítajte si aj 24 praktických tipov na zero waste

Čo by sme s tým mohli urobiť na Slovensku?

Každý by mal začať vo svojej kuchyni a v chladničke. V prvom rade si priznať, že aj ja plytvám potravinami. Že to nie je zanedbateľný problém. A zároveň si uvedomiť, že riešenie problému plytvania potravinami nie je žiadna „jadrová fyzika“. Začnime sa správať k potravinám zodpovedne.

Začína to nákupmi, ktoré je dobré si buď plánovať, alebo nakupovať častejšie a menej. Len to, čo zjete v daný deň. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu a naplánujte si z nich jedlo.

Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti a aj napriek označeniam nezabúdajte na svoje zmysly. To, že niečomu uplynie trvanlivosť neznamená, že sa v sekunde premení na jed. Sofistikovanejšie riešenia sú rôzne techniky udržiavania jedla dlhšie pri živote, ako napríklad mrazenie,  blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie.

A odporúčam samoštúdium. (úsmev) Určite odporúčam tipy o tom, ako správne potraviny skladovať, ktoré nájdete napríklad aj v našej príručke.

Čomu sa venujete vo Free Foode?

Naše občianske združenie sa zaoberá témou plytvania potravinami. Plytvanie potravín má mnoho negatívnych dopadov na životné prostredie a zároveň predstavuje veľký sociálny problém. Snažíme sa znížiť tvorbu potravinového odpadu na Slovensku a umožniť prebytočným potravinám, aby našli svoju cestu k ľuďom, ktorí trpia nedostatkom.
Diskutujeme a vzdelávame verejnosť, robíme „foodwaste cateringy“, podieľame sa na zmenách legislatívy na Slovensku alebo zabezpečujeme distribúciu potravín od darcov k prijímateľom.

Festival Pomalo 17. – 18. 10. 2019
Štv: 14:00 – 20:00 hod.
Pia: 14:00 – 20:00 hod.
Stará tržnica, Námestie SNP 25

Vstupenky v predpredaji:
4€ na oba dni
Vstup na mieste:
3€ na jeden deň / 5€ na oba dni
Deti do 12 rokov majú vstup na podujatie zadarmo.
Event na Facebooku: https://www.facebook.com/events/2297994923623303/

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X