Kreativita a estetické cítenie ovplyvňovali vývoj jednotlivých civilizácií už v starovekom období. V antickom Grécku a neskôr aj v Ríme nabrali nový rozmer a postupne vyústili do formovania nových umeleckých žánrov.
Ich predstavitelia vytvorili diela, ktoré sú aj po viac ako 2 000 rokoch neodmysliteľnou súčasťou umeleckého dedičstva.
Antická architektúra
Architektúra bola pri zrode gréckych mestských štátov kľúčovou oblasťou spoločenského aj umeleckého života. Zvyšky starovekých stavieb z jednotlivých období v 1. tisícročí pred n. l. sú dodnes viditeľné v mestách na juhu Európy. Akropolu, rímske Koloseum či amfiteáter v Arles si každoročne pozrú státisíce turistov z celého sveta.
Architektúra v antickom Grécku
Gréckej architektúre dominovali 3 stavebné slohy, ktoré sa opierali o vzhľad a konštrukčné prevedenie stĺpov. V 7. – 6. storočí pred n. l. sa na gréckom pevninskom území objavili prvé väčšie stavby vybudované podľa princípov dórskeho slohu, ktorého vrcholovým dielom bol Parthenón, hlavný chrám v Akropole. Aténsky chrámový komplex zdobil aj Chrám Atény Niké navrhnutý v iónskom slohu. Na rozdiel od Parthenónu mal užšie a menej honosné stĺpy. Užšie a vyššie stĺpy boli typické aj pre korintský sloh známy bohato zdobenými hlavicami.
Starogrécki architekti a ich diela
Eupalinos – Eupalinov tunel na ostrove Samos (jeden z technických divov sveta)
Kallikratés – stavby v aténskej Akropole (Parthenón, Chrám Atény Niké)
Iktínos – Parthenón v Akropole, chrám v Elefsine
Parthenón, Foto: www.pixabay.com – nonbirinonko
Architektúra v starovekom Ríme
Rímski architekti čerpali z pôvodných etruských stavieb aj z iónskeho a korintského slohu. Za účelom vyzdvihnutia veľkosti Ríma preferovali monumentálne stavby z mramoru alebo iných drahších kameňov. Z tých sa stavali chrámy inšpirované typickou helenistickou architektúrou aj technické stavby využívajúce prevažne etruské prvky. K spojeniu týchto štýlov pristupovali pri výstavbe verejných budov, do ktorých návrhu zakomponovali mohutné piliere a obrovské klenby. Dodnes ich vidieť v rímskom Koloseu či na akvadukte Pont du Gard vo Francúzsku.
Rímski architekti a ich diela
Rabirius – Flaviánov palác v Ríme
Marcus Vitruvius Pollio – De architectura (jediné dochované literárne dielo o rímskom staviteľstve)
Pont du Gard, Foto: www.pixabay.com – Sloopng
Antické sochárstvo
S rozkvetom antickej architektúry sa rozvíjalo aj sochárske umenie. Mnohí grécki sochári boli zároveň architektmi a do navrhovaných stavieb umiestňovali svoje sochy. Zobrazovali bohov, mýtické bytosti či nahých atlétov, ktorí boli ústredným námetom v tzv. archaickom období. Po ňom nastúpilo klasické obdobie, počas ktorého prekvitala idea kalokagatie, zjednotenia telesnej a duševnej krásy. S tým vzrástol dôraz na realistické zobrazenie postáv s anatomickou presnosťou. Na prelome letopočtov nastúpilo na scénu rímske sochárstvo, ktoré sa nebránilo erotickým ani tragickým motívom.
Prečítajte si: 7 unikátnych sôch s prívlastkom „naj”
Najznámejší antickí sochári
Theodóros – grécky sochár, tvoril v 6. storočí pred n. l.
Feidias – grécky sochár a architekt, vrcholovým dielom je Diova socha v Olympii
Zénodóros – grécky sochár v rímskych službách, vytvoril sochu Merkúra či Nerov kolos
Foto: www.pixabay.com – bici
Antická literatúra
Na odkaze antických literárnych diel a technike ich písania boli položené základy modernej európskej literatúry. Grécki autori sa spočiatku venovali hrdinským eposom, neskôr prišli na scénu bájky a lyrizované texty. Próza aj poézia sa často venovala bohom a mytológii. Nástup drámy priniesol väčší záujem o ľudské príbehy a život v gréckej spoločnosti. Dráma upútala aj rímskych autorov, ktorí preferovali komédiu pred tragédiou. Popri dráme sa v Ríme darilo poézii so širokým okruhom tém od lásky cez spoločenskú situáciu po mytológiu.
Grécki literáti a ich diela
Homér – eposy Iliada, Odysea
Ezop – Ezopove bájky
Sofokles – tragédie Antigona, Kráľ Oidipus
Aristofanes – komédie Jazdci, Ženský snem
Euripides – tragédie Ifigénia v Tauride, Trójanky, Médea
Rímski literáti a ich diela
Quintus Horatius Flaccus – básnické zbierky Epódy, Satiry, Ódy, Listy
Vergílius – básne Bukoliky, Georgiky, Eneida
Ovidíus – epická skladba Premeny, elégie Lásky, Listy heroín
Titus Maccius Plautus – komédie Dvojčatá, Chvastavý vojak, Komédia o hrnci
Ilustračné foto: www.pixabay.com – Meelimello
Popularita gréckej drámy vyústila do rozkvetu ďalšej oblasti umenia. Najobľúbenejšie drámy sa hrali vo verejných divadlách, ktoré sa tešili vysokej návštevnosti. Na tento trend nadviazali rímski umelci, ktorí povýšili divadlo na veľkolepé verejné predstavenia pre stovky až tisícky divákov. Rimania poňali ako umenie aj rečníctvo. Prejavy senátorov a politických osobností na námestiach boli sledované davmi obyvateľov. Mnohé nadobudli písanú formu a zachovali sa ako historické pramene pre novovekých umelcov, historikov či vedcov.
Foto na titulke: www.pixabay.com – takazart
Prečítajte si: Najvýznamnejšie osobnosti staroveku – učenci, umelci, panovníci