Ďalší podcast s akčnými ženami bola našou hosťkou Barbara Szalaiová, majiteľka zmrzlinárne Koun, ktorá získala už viaceré ocenenia. S Barbarou sa zhovárala Lucka Hurajtová.

Ako sa k tomu dostala?

„Mala som osobnostnú krízu. Pracovala som vo firme, ktorá dovážala na Slovensko proteín, kde som robila takmer všetko,“ opisuje Barbara svoje zamestnanie. Veľmi ju to nudilo.

„Náhodou mi mama mi ukázala video, kde jedna pani vyrábala zmrzlinu,“ hovorí Barbara. Kúpila lístok na lietadlo a išla do Talianska na „zmrzlinársku univerzitu“.

„Prvé dni boli katastrofa,“ spomína. Bolo to hlavne o matematike a chémii, a keďže k tomu neinklinuje, tak to bolo pre ňu utrpenie. Potom sa začalo s reálnou výrobou a vtedy začala žiť „dolce vita„. „Zaľúbila som sa do toho povolania,“ vraví s láskou.

Ako sa jej darilo robiť recepty?

Samozrejme, že mi to nevyšlo, spomína Barbara. Keď prišla domov, vedela, že hneď sa jej asi nepodarí nájsť priestor. Ale stále sa učila, chodila do Maďarska do firmy, kde vyrábali práškové zmrzliny a požičali jej stroj a krútili nad jej výrobou hlavou. Barbara vraví, že urobila veľa chýb, ale postupne sa jej podarilo vyladiť receptúru. Chodila tam dva krát do týždňa a najprv nad jej zmrzlinou ohŕňali nosom, ale po pár mesiacoch sa na jej zmrzlinu už tešili.

Pozrite si aj podcast s Miriam Kalisovou

Podnikanie prináša aj ťažkosti

Podnikanie je niekedy náročné. Barbara súhlasí a hovorí: „Ja si stále hovorím, ako dobre je mojim kamarátkam – o piatej alebo o štvrtej padla a nemusia si o nič starať, žiadne telefonáty, môžu ísť von, na bicykel, víkendy majú voľné.“

Najviac práce má totiž cez víkendy. „Mne ten mobil v kuse pípa, či už je polnoc, či už je o šiestej ráno, vždy sa niečo stane, a treba to riešiť, nie je to len to pozlátko,“ zdôveruje sa Barbara. Pokazí sa stroj, vytečie voda, niečo sa rozbije a Barbara je tak neustále v pohotovosti.

Neuvažovala niekedy nad tým, že by zmenila svoju prácu?

„Niekedy, keď už nevládzem, tak mám takéto myšlienky, ale keď začnem uvažovať, čo by som asi robila, tak si uvedomím, že ja nemôžem robiť inú prácu. Nevedela by som sedieť vo veľkých firmách, v korporátoch, pred počítačom by som zahynula,“ hovorí so smiechom. „Ja ani neviem, aká je normálna práca. Tú som nikdy nerobila.“ Predtým mala totiž prácu, kde mohla pracovať z domu a aj cestovať.

Dva mesiace na Mauríciu

„Zmrzlináreň je taká, že je to sezónna práca, máme tri mesiace zatvorené, zháňame nové príchute, chodíme po výstavách, ale vyhradila som si mesiac a cestovala som s kamarátkou, bolo to skvelé,“ spomína. „A pred Kounom som mala taký bucket list, kde boli veci, ktoré si chcem splniť a jedna kolonka bola charita a pomoc deťom.“

Barbara si našla organizáciu, ktorá jej umožnila ísť učiť deti angličtinu a tanec, a vypomáhať v chlapčenskom sirotinci, tak odišla na dva mesiace na Maurícius. Bola tam však zima a more videla len pár krát, ani raz sa nekúpala. Celý týždeň pracovala a len v nedeľu som mala voľno. Bývala v nehostinných podmienkach v dome, kde boli potkany, šváby a pleseň, a dokonca tam nemali vodu.

Barbare to dalo pokoru a uvedomila si, že si treba vážiť veci. „Otvorilo mi to oči. Prišla som domov a rozplakala som sa, že mám sprchu, že mám normálne jedlo a rodinu, ktorá ma ľúbi a nikto ma nebije.“

V podcaste sa dozviete aj toto:

• Ako vychováva syna? Berie aj jeho na cesty?
• Ako zlaďuje materstvo a podnikanie?
• Čo sa jej páči na materstve?
• V čom je jej zmrzlina výnimočná?
• Ako riešila podnikanie v čase koronavírusu?