Komu vďačíme za to, že umývanie rúk sa považuje za tradičnú súčasť kultúry? Historické záznamy ukazujú, že tomu tak nebolo odjakživa.
V posledných mesiacoch sa dôležitosť umývania rúk neuveriteľne znásobila. Doposiaľ sme si mysleli, že je to prirodzená vec. Ukázalo sa však, že v mnohých krajinách to tak nie je.
Viac zarážajúce však je, že v minulosti to bol pre vedcov úplne zbytočný akt. Dnes v tom pokračujú aj mnohí ľudia – stačí len sledovať ľudí odchádzajúcich z verejných toaliet. „Osvietení“ lekári niekoľko sto rokov dozadu mali teda ťažkú úlohu. Museli obyčajných ľudí nejako presvedčiť, že ruky si jednoducho umývať treba. A túto iniciatívu započal doktor Ignác Semmelweis.
Iniciatíva pokrokového lekára
Semmelweis pracoval ako lekár vo Viedni približne v polovici 19. storočia. Nevedel pochopiť, prečo množstvo žien zomiera na popôrodnú horúčku, dnes známu aj ako puerpálna infekcia. Táto choroba bola ešte v 18. storočí pomerne zriedkavá, pretože ženy nerodili v nemocniciach. Na začiatku 19. storočia súhrnne ochorelo len 1 až 2 percentá žien.
Avšak v roku 1823 čísla prudko vzrástli – na puerpálnu infekciu zomrelo 9,2 percent žien. Podľa Encyclopedia Britannica mocnejší a bohatší ľudia častejšie vyhľadávali nemocničné ošetrenie, kvôli čomu bola v tejto skupine úmrtnosť na 25 až 30 percentách. Semmelweis začínal niečo tušiť. Matky, ktoré rodili s pomocou pôrodných babíc, mali paradoxne nižšiu úmrtnosť ako ženy ošetrené lekármi.
Otázka, ktorá prichádza po koronakríze: Zatvoria sa obchody v nedeľu natrvalo?
Toto obdobie sa navyše radilo medzi takzvané „zlaté obdobie medicíny“. V roku 1823 sa totiž vo Viedni vo veľkom začalo s pitvami. Lekári sa takto snažili zisťovať dôvody ochorení a úmrtí. A tak doktori, ktorí pitvy realizovali, získavali uznanie medzi kolegami i v spoločnosti.
To viedlo k viere, že čím špinavší lekár, tým lepší lekár. Jednoducho to bola pre doktorov prestíž, keď sa predvádzali v plášťoch zababraných od krvi z poslednej pitvy. Nechutné a pre súčasnú dobu úplne nemysliteľné! Takto znečistení vchádzali do pôrodníc, aby pomohli deťom na svet.
Umývanie rúk sa nestretlo s pochopením
Obrovský obrat spôsobil Ignác Semmelweis. Predstavil lekárom pravidlá umývania rúk, pričom na to odporúčal chlór a vápenný roztok. Úmrtnosť pacientov potom dramaticky klesla. Vyslúžil si prezývku „záchranca matiek“.
Takáto novinka však nebola príťažlivá pre všetkých. Niektorí lekári si mysleli, že ich Semmelweis chce obviniť z veľkého množstva úmrtí. Prestali si teda na protest umývať ruky. Tvrdili dokonca, že voda môže byť tiež potenciálnym prenášačom ochorení.
Semmelweis sa snažil o dôležitosti hygieny rúk presvedčiť aj ďalších lekárov v Európe, avšak bez úspechu. Mnohí o ňom tvrdili, že je touto myšlienkou posadnutý. Preto ho zavreli do psychiatrickej liečebne. Tam bol dobitý a o dva týždne zomrel na krvnú infekciu. Krutý osud pre človeka, ktorý sa snažil zachraňovať životy.
Prečítajte si aj: Umývanie rúk je základ. Ako si ich však vysušiť čo najefektívnejšie?
Podobné snahy mali aj iní
S touto inovátorskou ideou Semmelweis neprišiel jediný. V USA Oliver Wendell Holmes vo svojich štúdiách prepojil lekárov praktikujúcich pitvy so vznikom chorôb. Jeho práca však bola ignorovaná.
Na podobný poznatok prišla aj Florence Nightingale počas krymskej vojny. Verila, že telo vypúšťa baktérie z pórov a pľúc, čo sa potom prenášalo do posteľnej bielizne. Nariadila preto sestrám, aby denne menili obliečky a pacientov často umývali. Striktná hygiena rúk tiež zabránila šíreniu mikroorganizmov z človeka na človeka. Bezpečnosť nemocnice sa posilnila aj každodenným čistením podláh a stien.
Na Semmelweisa sa však nezabudlo. Dlho po jeho smrti Louis Pasteur ocenil jeho snahy v spojitosti s bakteriálnym šírením chorôb. To malo za následok rozšírenie dezinfekcie fenolom alebo karbolovou kyselinou. Dezinfikovalo sa všetko – nemocnice, rany, nástroje aj ruky. Sprejoval sa dokonca aj vzduch – čo sa časom ukázalo ako nepotrebné. Každý bol presvedčený o tom, že sa tak účinne zabíjajú baktérie.
Boli teda ľudia v závere presvedčení, že si ruky treba umývať? Ukázalo sa, že nie. Hygiena rúk podchytená vedcami sa medzi občanmi jednoducho nepresadila. Trvalo to jedno celé storočie. Až po roku 1980 centrá pre choroby a prevenciu presvedčili ľudí, že tým zabránia šíreniu chorôb. Týkalo sa to najmä USA.
K miliónom úmrtí by tak nemuselo dôjsť, keby si ľudia naprieč históriou rutinne umývali ruky. Taký jednoduchý je tento fakt. Tento zvyk nezabudnime praktikovať, aj keď sa koronavírusu úplne zbavíme.
