Dospievanie prináša mnoho okamihov, pri ktorých si rodičia uvedomia, že ich dieťa už nie je celkom malé. A jedným z tých najvýraznejších je prvá menštruácia. Pre dievča však nemusí byť automaticky radostnou udalosťou ani momentom, keď sa cíti dospelejšie. Niekedy je to predovšetkým prekvapenie, neistota, rozpaky alebo obyčajná otázka: Čo sa to so mnou deje?
Práve preto záleží na tom, ako na túto chvíľu zareagujeme. Aj dobre mienená veta: „Teraz si už žena” totiž môže v dievčati vyvolať pocit, že sa od neho zrazu očakáva niečo nové. Že sa má začať správať dospelejšie, že sa skončilo obdobie detstva alebo že jej telo rozhodlo o tom, kým už má byť.
Prvá menštruácia neznamená koniec detstva
Menštruácia je prirodzenou súčasťou dospievania a signálom, že sa telo mení. Neznamená však, že dievča musí zo dňa na deň dospieť aj psychicky. Stále môže milovať plyšové hračky, hrať sa, šantiť, potrebovať rodičovskú náruč alebo prísť v noci za mamou či otcom, pretože sa jej niečo snívalo. Nemusí sa cítiť inak len preto, že jej telo prešlo ďalším vývojovým míľnikom.
Dospelí však niekedy podvedome pripisujú prvej menštruácii väčší symbolický význam, než aký jej v danej chvíli pripisuje samotné dievča. Z biologického hľadiska ide o dôležitú zmenu, ale emocionálne ju každá mladá žena prežíva inak. Jedna sa teší, druhá sa zľakne, ďalšia ju prijme úplne bez emócií.
Doprajme našim dcéram priestor. Možno budú mať množstvo otázok, budú sa chcieť pritúliť a možno si len vypýtajú čistú spodnú bielizeň, vložku a vrátia sa k rozpozeranému seriálu. Nesnažme sa z ich reakcie vyčítať, čo by mali cítiť. Ani ich nenúťme hovoriť o niečom, o čom práve hovoriť nechcú.
Vety, ktoré môžu ublížiť, hoci ich myslíme dobre
„Teraz si už žena.”
„Vitaj v dospelom živote, teraz to budeš musieť každý mesiac vydržať.”
„Len o tom nehovor otcovi ani bratovi.”
„Už si veľká, prestaň sa správať ako malé dieťa.”
Alebo aj zdanlivo nevinné: „To nič nie je, tým si prechádza každá žena.”
Problémom nie je iba samotná formulácia. Ide aj o posolstvo, ktoré si z nej dievča môže odniesť. Že menštruácia je niečo nepríjemné, o čom sa nehovorí. Že sa má hanbiť za svoje telo alebo že jeho potreby sú menej dôležité než pohodlie ostatných.
Menštruácia nie je tajomstvo, ktoré treba pred mužskými členmi rodiny ukrývať. Nemusíme z nej robiť verejnú udalosť, ale ani dôvod na šepkanie, rozpaky či zákaz hovoriť o nej pred otcom alebo bratom. Rovnako by sme nemali zľahčovať bolesť či nepohodlie. To, že menštruácia je prirodzená, neznamená, že musí byť bezbolestná alebo že dievča musí všetko bez slova vydržať.
Malá taštička, ktorá môže zachrániť deň
Praktická príprava dokáže veľký rozdiel. Prvá menštruácia totiž nemusí prísť doma, v bezpečí kúpeľne a v spoločnosti mamy. Môže dievča prekvapiť v škole, na výlete, u kamarátky alebo počas krúžku. Preto sa oplatí pripraviť malú nepriehľadnú taštičku, ktorú môže mať stále v školskom batohu. Nemusí byť veľká ani nápadná. Dôležité je, aby v nej našla všetko potrebné:
- niekoľko hygienických vložiek,
- náhradné nohavičky,
- vlhčené obrúsky,
- malé vrecko na použité alebo znečistené oblečenie,
- krátky povzbudivý odkaz od mamy.
Ešte dôležitejšie než samotný obsah taštičky je však to, aby naša dcéra vedela, ako jednotlivé pomôcky používať. Ukážme jej, ako sa pripevňuje vložka, vysvetlime jej, ako často ju meniť, čo robiť, ak krv presiakne na oblečenie a kde nájde ďalšie hygienické potreby. Porozprávajme sa aj o tom, na koho sa môže obrátiť v škole, ak ju menštruácia prekvapí alebo bude potrebovať pomoc. Nemala by mať pocit, že musí situáciu zvládnuť sama alebo že sa za ňu musí ospravedlňovať.
Najdôležitejšie je, aby sa dcéry nemuseli hanbiť
Vzťah k vlastnému telu sa nevytvára za jeden deň. Formujú ho aj drobné každodenné situácie, reakcie rodičov, spôsob, akým doma hovoríme o menštruácii, bolesti či intímnych potrebách.
Dievča by malo vedieť, že môže požiadať o vložku rovnako prirodzene ako o náplasť na odreté koleno. Že nemusí skrývať menštruačné pomôcky ani sa báť povedať, že ju bolí brucho. Že menštruácia nie je dôvodom na posmech, hanbu ani obmedzovanie bežného života.
Niektoré dni bude možno potrebovať teplý čaj, pokojnejší večer a skorší spánok. Inokedy sa bude cítiť úplne dobre a nebude chcieť meniť nič na svojich plánoch. Pomôžme jej spoznávať vlastné telo a vnímať, čo potrebuje.
Napokon si z celej tejto skúsenosti raz nebude pamätať ani presný dátum prvej menštruácie. Bude si však pamätať, ako sa pri nej cítila. Či sa mohla opýtať, či ju niekto vypočul a či vedela, že má pri sebe človeka, na ktorého sa môže obrátiť.