Ak premýšľate o rodine, možno sa pýtate, či bude váš partner dobrým otcom. Odpoveď však nenájdete v tom, čo vám o svojom budúcom rodičovstve hovorí. Oveľa viac vám môže napovedať to, ako sa správa, keď je unavený, nahnevaný, keď urobí chybu alebo keď medzi vami vznikne konflikt. Pretože dieťa neprichádza do prázdneho priestoru. Prichádza do vzťahu, ktorý už existuje. A vzorce, ktoré v ňom rodičia roky vytvárali, sa jeho narodením zvyčajne nestratia.
Predstava „dokonalého otca” je lákavá, no v skutočnom živote neexistuje. Každý rodič bude niekedy netrpezlivý alebo zareaguje inak, než by si želal. Jedna chyba však z nikoho zlého rodiča nerobí. Oveľa dôležitejšie je sledovať, čo človek robí opakovane. Práve z týchto každodenných vzorcov sa totiž neskôr stáva prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.
Deti sa neučia iba z toho, čo im hovoríme
Psychológia už desaťročia upozorňuje na význam učenia pozorovaním a napodobňovaním. Deti si vytvárajú predstavu o svete aj na základe toho, čo vidia u dospelých, ktorí sú pre ne dôležití.
Ak dieťa vidí otca, ktorý dokáže povedať „pokazil som to”, učí sa, že priznať chybu nie je hanba. Ak sleduje, že konflikt sa dá riešiť rozhovorom namiesto kriku, získava skúsenosť, že aj nepríjemné emócie sa dajú zvládnuť bezpečne. Keď vidí, že jeho otec zostáva prítomný aj v náročných chvíľach, postupne si vytvára predstavu, že na blízkych ľudí sa dá spoľahnúť aj vtedy, keď život nie je práve jednoduchý.
Platí to, samozrejme, aj opačne. Ak dieťa dennodenne sleduje, ako sa problémy riešia útekom, obviňovaním alebo agresivitou, môže si takéto správanie osvojiť ako jeden zo spôsobov fungovania vo vzťahoch.
Neznamená to, že dieťa automaticky zopakuje všetko, čo doma vidí. Na jeho vývoj vplýva množstvo ďalších faktorov – osobnosť, temperament, genetika, rovesníci aj skúsenosti mimo rodiny. Rodičia však patria medzi najvýznamnejšie vzory, ktoré dieťa v prvých rokoch života má.
Preto ak chcete vedieť, akým otcom môže byť váš partner, možno sa oplatí menej počúvať jeho predstavy o otcovstve a viac pozorovať jeho správanie v bežnom živote.
Rodičovstvo nezmaže staré vzorce
Niekedy počúvame, že „keď príde dieťa, všetko sa zmení”. A v určitom zmysle to môže byť pravda. Narodenie dieťaťa človeka hlboko zasiahne, priniesie nový zmysel a motiváciu k zmene. Samotná nová životná rola však automaticky nevymaže vzorce, ktoré si človek roky vytváral.
Muž, ktorý dnes uteká pred zodpovednosťou, nemusí po narodení dieťaťa automaticky začať všetko zvládať. Ten, kto sa konfliktom vyhýba alebo ich rieši krikom, nemusí získať schopnosť pokojne komunikovať len preto, že sa stal otcom.
Rodičovstvo však môže byť silným impulzom, aby sa človek na svoje správanie pozrel a rozhodol sa niečo zmeniť.
A práve ochota rásť môže byť jednou z najcennejších vlastností, ktoré môže otec svojmu dieťaťu ukázať.
Ak chcete vedieť, akým bude otcom, sledujte ho dnes
Ak ešte len premýšľate o spoločných deťoch, možno je užitočnejšie než hľadať „dokonalého otca” pozorovať, ako váš partner funguje v každodennom živote.
Ako reaguje, keď urobí chybu? Vie sa ospravedlniť bez toho, aby okamžite vysvetľoval, prečo za to vlastne môže niekto iný?
Ako sa správa v strese? Každý človek môže byť unavený, podráždený alebo preťažený. Dôležité je, čo s týmito emóciami robí a či za svoje správanie dokáže prevziať zodpovednosť.
Ako rieši konflikty? Dokáže počúvať aj vtedy, keď nesúhlasí? Vie hovoriť o nepríjemných veciach bez ponižovania a urážok? A keď konflikt skončí, dokáže sa k nemu vrátiť a hľadať riešenie?
Ako sa správa k vám, keď od vás nič nepotrebuje? Aj toto veľa napovedá. Človek sa môže k partnerke správať nádherne v období zamilovanosti, no skutočný charakter sa zväčša ukáže v obyčajných dňoch, keď nie je čo dokazovať.
Ako vníma zodpovednosť? Starostlivosť o domácnosť a deti nie je pomoc žene. Je to spoločná zodpovednosť. Ak už dnes všetky praktické povinnosti automaticky zostávajú na vás, samotné narodenie dieťaťa tento vzorec pravdepodobne nevyrieši.
Dieťa potrebuje bezpečie, nie dokonalosť
Teória citovej väzby, ktorú rozvíjal britský psychiater John Bowlby, poukazuje na význam vzťahu medzi dieťaťom a jeho primárnymi opatrovateľmi. Dieťa potrebuje zažívať, že jeho potreby sú v primeranej miere vnímané, že dospelý je dostupný a že jeho prostredie je dostatočne predvídateľné a bezpečné.
To neznamená, že rodič musí stopercentne reagovať na každú potrebu svojho dieťaťa. Bezpečie totiž nevzniká z dokonalosti. Vzniká zo skúsenosti, že keď sa dieťa bojí, trápi alebo potrebuje pomoc, existuje niekto, kto sa mu snaží porozumieť a zostáva pri ňom.
Preto dieťa nepotrebuje otca, ktorý sa nikdy nenahnevá, nikdy neurobí chybu a vždy bude vedieť, čo má povedať. Potrebuje otca, ktorý je ochotný svoj vzťah s dieťaťom budovať znova a znova, a nielen vtedy, keď je všetko jednoduché.
Rodičovstvo nie je jednorazová skúška, v ktorej dostanete známku a už ju nemôžete zmeniť
Je to dlhý proces, počas ktorého sa učia nielen deti, ale aj rodičia. A možno až po narodení dieťaťa človek pochopí, že niektoré vzorce, ktoré si priniesol z vlastnej rodiny, nechce odovzdávať ďalej.
Preto pri otázke, akým otcom bude váš partner, netreba hľadať odpoveď v tom, čo sľubuje do budúcnosti. Pozrite sa na to, akým človekom je dnes.