Tma, cudzí ľudia, strašidlá pod posteľou, hlasné zvuky, odlúčenie od mamy… Zoznam vecí, ktorých sa dieťa môže báť, je dlhý a pre dospelých väčšinou nepochopiteľný.
Rodičia majú totiž prirodzenú tendenciu strach bagatelizovať: „Veď sa nič nedeje”, to si len vymýšľaš, nemáš sa čoho báť.” No funguje to naozaj?
Prečo sa deti boja?
Strach je prirodzená emócia, ktorá nás chráni a u detí to platí dvojnásobne. Detský strach je prejav vyvíjajúceho sa mozgu a ich schopnosti uvedomovať si riziká, ktoré ešte nevedia správne vyhodnotiť. Inak povedané, deti sa boja, pretože sa ešte len učia chápať svet.
Niektoré strachy sú typické pre určitý vek. Napríklad strach z odlúčenia okolo 8. mesiaca, strach z tmy vo veku 2–6 rokov, obavy z príšer a strašidiel okolo 4 rokov. Či strach z neúspechu alebo výsmechu v škole, ktorý je viditeľný u starších predškolákov a školákov. Ide o vývinovo normálne strachy, ktoré spravidla časom odznejú.
Prečítajte si: Úzkostný strach o život dieťaťa môže matku aj dieťa vyčerpávať
Môžeme dieťa „zbaviť“ strachu?
Úplne zbaviť dieťa strachu nie je cieľ, a ani to nie je reálne. A napokon ani zdravé. Oveľa dôležitejšie je naučiť ho, ako so strachom zaobchádzať.
„Každý strach dieťaťa je volaním po istote. Neodstraňuj strach, posilni bezpečie.“
— Jesper Juul (dánsky rodinný terapeut)
Ako pomôcť dieťaťu so strachom:
- Nespochybňujte jeho pocity. To, čo sa vám zdá smiešne, môže byť preňho veľmi reálne.
Zdroj foto: Pexels_Meruyert Gonullu - Pýtajte sa a počúvajte. „Z čoho presne máš strach?”, „Čo si myslíš, že sa môže stať?”
- Pomenujte emócie. „Vyzeráš vystrašene. Je to tak?”
- Ponúknite stratégiu. Vymyslite spolu rituál, ochranný predmet, napríklad plyšáčika strážcu. Pracujte na technikách dýchania alebo spolu vytvorte „supervetu”, ktorú si dieťa môže povedať, keď sa začne báť.
- Netrvajte na hrdinstve. Niekedy dieťa potrebuje čas. Nenúťte ho ísť do tmy, ak ešte nie je pripravené.
- Buďte jeho oporou, nie sudcom.
Kedy je strach problém?
Ak strach neustupuje a je príliš intenzívny alebo začne ovplyvňovať bežné fungovanie, napríklad, ak sa dieťa bojí ísť do školy, nechce spať samé bez vás v izbe alebo máva nočné mory, je namieste konzultácia s detským psychológom. Nie preto, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, ale preto, že môže potrebovať pomoc pri zvládaní emócií.
Prečítajte si: Popôrodná depresia prehluší radosť a prinesie smútok
Detský strach nie je nepriateľ
Nie je hanbou sa báť. Strach je súčasťou rastu. Dieťa sa cez strach učí, čo je bezpečné a čo nie. Keď mu s tým empaticky pomôžeme, naučí sa so strachom žiť a neskôr aj prekonať vlastné obavy, a to s odvahou, ktorú sme mu pomohli vypestovať.
Prečítajte si aj: Bublinka bezpečia sa niektorým rodičom zdala ako nezmysel, hovorí autorka Michaela Ray
Zdroj titulná foto: Pexels_Pixabay