Pády, nárazy a drobné úrazy sú bežnou súčasťou detstva a nevyhne sa tomu pravdepodobne žiadne dieťatko. Väčšina úderov do hlavy sa zaobíde bez vážnejších následkov.
Existuje však signál, pri ktorom by rodičia nemali čakať ani vtedy, keď ich potomok po chvíli pôsobí úplne v poriadku.
Strata vedomia je varovným signálom
Deti sa pri objavovaní sveta pádom len ťažko vyhnú. Stačí rýchly beh, zakopnutie o hračku, pošmyknutie alebo chvíľa nepozornosti a môže nasledovať bolestivý náraz. Rodičov prirodzene vystraší každý úder do hlavy, no mnohé podobné nehody sa skončia iba hrčkou, modrinou či takým chvíľkovým plačom.
Úplne iná situácia však nastáva, keď dieťa po páde stratí vedomie. Ide o vážny varovný signál, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu dospelého. Nie je podstatné, či bezvedomie trvalo niekoľko minút alebo iba krátky okamih. Rodič by ho nemal podceniť ani vtedy, keď sa dieťa rýchlo preberie, začne komunikovať a navonok pôsobí, že mu nič nie je. Po strate vedomia treba vždy zavolať záchranku.
Prudký pád môže ovplyvniť fungovanie mozgu
Pri naozaj tvrdom páde sa mozog môže vo vnútri lebky prudko pootočiť. Takýto pohyb naťahuje nervové vlákna, teda spojenia medzi jednotlivými mozgovými bunkami. Natiahnutie môže spôsobiť náhle uvoľnenie väčšieho množstva chemických látok, čo možno prirovnať k elektrickému prepätiu. Mozog môže na krátku chvíľu akoby „vypadnúť” a následne sa opäť „naštartovať”. Dieťa v dôsledku toho stratí vedomie a po chvíli sa preberie.
Rýchly návrat do zdanlivo normálneho stavu môže dospelého zmiasť. Dieťa znovu reaguje, rozpráva alebo plače, a rodič tak môže nadobudnúť pocit, že nebezpečenstvo pominulo. Ani takýto priebeh však neznamená, že možno situáciu podceniť.
Rodič nemusí samotné bezvedomie vidieť
Pád sa môže odohrať v priebehu niekoľkých sekúnd a dospelý nemusí byť priamo pri dieťati. Dôležité je všímať si zvuky sprevádzajúce náraz aj následné reakcie potomka.
Jedným z možných znakov je hlasné buchnutie, po ktorom sa okamžite neozve plač. Pozornosť si vyžaduje aj situácia, keď rodič pád vidí, no dieťa nezačne plakať ani sa nepokúša postaviť.
Podozrenie na bezvedomie vzniká aj vtedy, keď dieťa nereaguje na hlasný zvuk ani dôraznejší dotyk. Podobná chvíľa môže rodiča mimoriadne vystrašiť, no namiesto čakania na ďalší vývoj treba bezodkladne konať.
Prebudenie neznamená, že je všetko v poriadku
Najdôležitejšie je zapamätať si jednoduché pravidlo: Po páde, pri ktorom dieťa stratilo vedomie, treba zavolať záchranku. Nezáleží na tom, ako dlho bezvedomie trvalo ani ako sa dieťa správa po prebudení.
Dieťa môže po otvorení očí vyzerať pokojne, začať rozprávať a správať sa rovnako ako pred nehodou. Rodič by sa tým však nemal nechať uchlácholiť a úraz ďalej neriešiť. Strata vedomia po údere do hlavy je varovným signálom, aj keď trvala iba chvíľu.