Konečne! Ležím na horúcom piesku. Vône okolo nasávam všetkými zmyslami. Tá zvláštna zmes soli, slnka a vody je presne ten zázrak, o ktorom snívame v usmoklenom novembri, keď listujeme dovolenkovými katalógmi.

Moje dve malé princezné udivene cupitajú po pláži. Tá šíra modrá voda ich zaskočila. Aspoň na chvíľu zabudli na svoje večné spory. Peter, natiahnutý na osuške pripomína práve vypustený gumový čln. Spokojne sa k nemu pritúlim. Pocit, že už nič nemusíme je božský! Jesť, piť, podávať, vyberať, zastavovať, kontrolovať… Tých osem hodín v aute keď bolo stále niečo treba je zrazu iba smiešna spomienka.

Slastne vzdychnem. Dva roky materskej zo mňa vyrobili neskutočne vďačnú bytosť. Pred pár rokmi, ako skúsená single cestovateľka, by som tu už nervózne pobehovala a hľadala pre seba len to najlepšie. Bar, miesto na kúpanie, výhľad, reštauráciu, zmrzlinu a podobné strašne dôležité veci. Smiešne presvedčená, že práve ja som tá, čo sa vyzná. Dnes mi k dokonalému raju na zemi stačí predstava, že celých desať dní nebudem variť, prať, upratovať, nakupovať a robiť tých ďalších tisíc hlúpostí, ktoré jednoducho treba. Prejde pár hodín leňošenia a všetci štyria sa premotáme do blízkeho hotelíka. Po dobrej večeri, s vypnutými hlavami od slnka a vody sladko zaspíme.

Nuda na dovolenke

Ráno prekvapene otvorím oči do neobyčajného ticha. Doma sa tiež vždy zobúdzam prvá, ale neprejde ani pár minút a už je byt plný ranného kriku. No teraz, stále nič. Žiadny zvuk. Opatrne nadvihnem hlavu. Moje dve zlatíčka zhlboka odfukujú a Peter rozvalený na všetky strany im pochrapkáva do rytmu. Všetci majú na tvárach také tie nebeské úsmevy , plné príjemných snov. Moje lásky, moja rodina. Pocit sladkého tepla prejde zmyslami a toľko omieľané šťastie mi dýchne do tváre. Počujem ho, vidím, vonia a chutí dotykmi.

Voľný čas pomaly plynie vo svojej obvyklej rutine. Jedlo, pláž, jedlo, pláž a v postieľke lenivé manželské milovanie. Každý večer, lebo treba. Keď prekvapene komentujem mužovu energiu iba slastne zahundre:
„Veď kedy, ak nie na dovolenke!“

No stačí pár dní a na dvere zaklope nepozvaná kamarátka. Nuda. Obyčajná, rovnako šedivá ako v Petržalke na balkóne. Som z nej ľahko nervózna. Na rozdiel od Petra, ktorý v tom nevidí žiaden problém. Práve naopak. Prispaný, zavalený hlúpymi knižkami, občas otvorí oči a slastne vzdychne:
„Miláčik, mne sa tak krásne nič nechce.“
A tak som práve ja, znovu tá, čo nervózne pobehuje okolo. Vybalí, prinesie, odnesie, podá…

Nečakaná epizóda so zmrzlinou

Práve balansujem s kopou zmrzliny, keď do mňa vrazí neznámy chlap. Veselé farebné kopčeky mi pristanú na nohe. Nechýba veľa a je zo mňa typická ukričaná fúria, bez pasu a národnosti, všade rovnaká. No jeho pohľad ma v momente zmení na pohodovú slečnu.

On je totiž neuveriteľne sexy. Vyzerá presne ako tí dokonalí muži zo starých reklám na cigarety. Svalnaté telo tak akurát, ostré črty, slnkom zafarbené vlasy. A tie oči! Je v nich všetko o čom tajne snívate a ešte kúsok navyše. Hanblivo pozerám na ten zázrak v mužskej podobe, roztopená, presne ako tá vanilková mláčka medzi nami! Zmätená, s letným úsmevom mávnem rukou. Veď nevadí.

Veselo spustí prúd popletenej nemecko-chorvátskej reči a ťahá ma na pohárik. Vraj na revanš, za zmrzlinu. Odhodlane krútim hlavou a ukazujem prstom na slnečník s manželom a hrajúcimi sa deťmi. Ako na potvoru, vôbec nevyzerajú, že im práve ja chýbam. Prekvapene zdvihne obočie. Predsa kokteil na pláži má v lete absolútnu prednosť! No ja ďalej hrdinsky odmietam lákavé pozvania. To predsa nejde, len tak zmiznúť do baru! Nenalieha. Zľahka a  samozrejme ma objíme na rozlúčku.

Večer zmätená, lejem do seba víno. Hlava ma nechutne zradila. Oddýchnutá a zbavená otravných povinností, miesto skvelých myšlienok, čo mi zmenia život, veselo a bez výstrahy rozjíma o krásnom plážovom frajerovi. Fakt nechápem prečo stále cítim jeho dotyk a vôňu.

Myslím na iného muža

Moje tri lásky stavajú najkrajší hrad. Komplikovaný, premyslený s mostíkmi a vodnými priekopami. Samozrejme, s oteckom, lebo ten je na to, aby robil veci krásne a nezvyčajné. Ja mám patent na tie obyčajné a tuctové. Darmo, deti sú neskutočné konzervy. Ak vám raz rozdelia úlohy, zmena je temer nemožná. A tak tu sedím a v hlave mi beží sexy film. V hlavnej úlohe ja a ten neskutočne príťažlivý chlap, s ktorým som včera mohla popíjať kuba libre.

Vidím ho neďaleko, spokojne polihovať s krásnou slečnou hore bez. To ja mám na sebe pre istotu dlhú košeľu, a obrovský klobúk. Márne dúfam, že zamaskujem nielen svoje rozkysnuté telo, ale aj všetky hriešne nápady. Hlboký omyl. Frajeri jeho druhu majú skvele vytrénovanú prvú signálnu. Funguje lepšie, než špičkový radar. Zachytí čo treba a neomylne zavetrí šancu na ďalší milostný výlet.

Stačí pár minút a už veselo vykračuje smerom ku mne. Rýchlo pohľadám okuliare v naivnej snahe zakryť porno obrázky, čo premietam v hlave. Smiešne napätá, pripravená odolávať každému pokušeniu. No on nečakane zabočí iným smerom a ja trochu sklamaná vypustím paru.

Ľahkomyseľne začnem snívať. My dvaja samy na pláži, v lesíku, hoteli a hlavne na sebe navzájom. Ďalej ho po očku pozorujem, presvedčená, že práve ja som tá najnenápadnejšia z nenápadných. Chyba!

Práve keď v duchu híkam nad jeho perfektným zadkom, mi nadšene zamáva, so sebavedomým úsmevom. Aby toho nebolo málo, efektným skokom do vĺn ma ubezpečí, že práve on je ten najvhodnejší kandidát na letný flirt. V úpornej snahe byť znovu pani správna začnem obiehať rodinu. No tá, ako na potvoru, nemá záujem. Ich veľdielo je v napínavej záverečnej fáze, a tak ma odháňajú ako otravnú muchu.

Znechutene sa hodím do vĺn, spláchnuť rozbitú náladu. Voda je zázračne bezstarostná. Jej energia ma unáša do sveta, kde nie je nič dosť dôležité. Iba život sám, bez prívlastkov. Plávam ďaleko a mám čo robiť presvedčiť lenivé telo, aby sa dokotúľalo naspäť bez cudzej pomoci.

Na pláži ma čaká prekvapenie. Prázdna osuška s odkazom na hranolky. Vraj už boli hladní! Som totálne znechutená! To ich vôbec netrápilo, či sa niekde netopím?! Mám chvíľu pocit, že tie žlté chrumkavé potvory majú radšej ako mňa. No únava a slnko urobia svoje. Prejde pár minút a ja slastne zadriemem.

Nečakaný dotyk

Zobudí ma neznámy dotyk. Lebo tie známe telo neomylne rozozná. Tento je ako cudzokrajný motýľ z veľkého farebného atlasu. Ako malá som v ňom s napätím listovala, očarená tvarmi a farbami, no
pritom zvláštne zaskočená strachom z neznámeho. Podvedome stále zatváram oči. No realita nepustí. Môj plážový idol ma bez hanby hladká po kolene!

Zdesene vyskočím, pokrčená, s plavkami na pol zadku. Neschopná protestovať iba vyjavene počúvam o sladkých stehienkach a zradných ženských oblúčikoch. Vraj mám úžasné telo, ktoré rád poteší.

Je dokonalý. Nechýba veľa a uverím, že práve ja som ten ospevovaný ženský zázrak.
Do našej zvláštnej debaty nečakane vpadne manžel. Vytešene z diaľky huláka, či s ním nezájdem na pivo. Vraj malé si našli kamarátky na preliezkach a tak máme chvíľku veget. Chlapa pri mne ľahostajne ignoruje. Veď kto by už len mohol zvádzať jeho ženu! Každopádne nadšene súhlasím
a utekám preč, čo najďalej od toho nadržaného krásavca.

Nález v kabelke

Keď po siedmej začnem baliť celú tú hromadu zbytočností, čo deti sprevádzajú na každom kroku, nájdem v kabelke papierik s telefónnym číslom vo veľkom srdiečku. Preboha! Zdesene pozerám na ten trápny a infantilný obrázok .To snáď nie je možné, ani v americkom seriáli!

Večer, ako obvykle, zalejeme deň vínkom na terase. Mám romantickú náladu a ani povinné manželské milovanie mi nevyženie z hlavy spomienky na ten horúci obdiv , ktorý mi bez výstrahy naservíroval ten krásny známy neznámy. A tak šepnem do ticha nenápadnú otázku:
„Páčim sa ti vôbec?“
Peter zareaguje znudeným povzdychom:
„Ale jasné…“
Potom ma tľapne po zadku ako toho spoľahlivého ťažného koníka, od ktorého nikto neočakáva, krásu a eleganciu dostihového šampióna.

Neznámy má už inú krásku

Na druhý deň môj idol nejaví žiadny záujem. Nechtiac si spomeniem na babkinho kocúra. Mačkám totiž nejde iba o plné brucho. Majú rady hru, zábavu keď koristi doprajú falošný pocit záchrany. No len čo ju učičíkajú predstieraným nezáujmom, udrú znovu bez milosti a naplno.

A tak som si aj ja naivne užívala náhlu úľavu, keď okolo mňa nevšímavo prešiel s hnedou kráskou po boku. Hormóny mi hneď klesli do bezpečnej zóny. Pripomínali pokojné vlnky na hladine. Ten pocit, že je znovu všetko, ako má byť, ma naštartoval. Usilovné obiehanie rodiny, plávanie, behanie po pláži, zrazu nič nebol problém.

Dokonca po zistení, že mi v taške chýba obľúbená detektívka, miesto nadávania rezko vypochodujem do hotela. Zásadná chyba! Hneď zavetrí príležitosť, presne ako ten vždy pripravený kocúr. A ja som bezmocná, presne, ako tá smiešna myška. Samozrejme, že hneď po mne vyštartuje a ja, samozrejme, neodolám.

Tajné stretnutie

Už ma nemusí ani volať do baru! Stačí zájsť do blízkeho lesíka. Opretá o najbližší strom, nechám jeho skúsené ruky spoľahlivo zapínať všetky erotické obvody v nič netušiacom tele. Ponorená v nádhernej hmle nadšene plávam do krásnej katastrofy. Nikdy mi neprišli reálne tie vášnivé scény z románov a filmov. Milovanie na dvore, v zašitej uličke, v parku. Nezmysel, ku ktorému mám práve teraz tak nebezpečne blízko.

No náhoda ma zachráni. Pár metrov od nás totiž nečakane prepláva krásna tmavovláska, ktorej včera robil spoločnosť. Nie je sama. Koketne poskakuje okolo muža, ktorý očividne patrí do lepšej spoločnosti.

Môj chorvátsky Amor chvíľu zdesene pozerá na tú ideálnu dvojicu. V momente prejde dokonalou premenou. Ale tak akosi naspäť. Z krásneho motýľa na smiešnu húsenicu. Miesto sexy chlapa stojí pri mne spotený chudák. Čarovná aura zmizla a ten objektívne skvelý zjav je prázdna škrupinka bez obsahu. V priamom prenose vidím , že tie trápne poučky o tom, že nie krásne telo, ale naše sebavedomie, nás robí neodolateľnými, nie sú iba prázdne reči.

 

Ako káva vyliata do ľadu

A stačilo tak málo. Jedna nádherná slečna, čo dala prednosť inému. Lepšiemu, krajšiemu, bohatšiemu… Tisíc prívlastkov, na ktoré on práve nemá. Nešťastný niečo zamrmle a zmizne. Ja sa cítim ako horúca mliečna káva vyliata do ľadu. Iba taká divná zrazenina sa mi rozlieza po tele. Zmätene upracem podprsenku na správne miesto a odhodlane vykročím späť tam kam patrím. Medzi sporiadané manželky s hriešnymi spomienkami.

Večer sa zvlášť odhodlane drhnem pod sprchou. No ten jeho obdiv akosi nejde zmyť. Znovu a znovu obzerám svoje stehienka a oblúčiky. Možno prvý raz v živote som ochotná pripustiť, že sú naozaj krásne! Spokojne pohladkám vlastné telo a zaleziem k Petrovi. Miluje ma sladko a prekvapene zašepká do horúcej noci:
„Miláčik, čo je s tebou? Si akási krajšia!“

Prečítajte si aj: Poviedka: Zázrak

Katarína Gregorová

Foto: pixabay.com