Haiti: Každá ôsma žena medzi vekom 15 a 49 rokov zažila sexuálne násilie

An operating room at MSF's Tabarre hospital in Port-au-Prince. The hospital specializes in treating people with severe traumatic injuries or burns. A political and economic crisis in the capital has led to widespread insecurity and a fuel shortage, which is forcing medical facilities to limit the services they can provide due to transportation difficulties, staffing shortages and a lack of energy to power the facilities.

Miera násilia v Port-au-Prince je najhoršia za niekoľko posledných desaťročí. Tímy Lekárov bez hraníc každý mesiac na pohotovosti v Turgeau ošetria priemerne 100 pacientov so strelnými zraneniami.

  • Kvôli ozbrojeným stretom a rastúcej kriminalite už muselo svoje domovy opustiť viac ako 19 tisíc ľudí. Väčšina z nich teraz prežíva v provizórnych zariadeniach so zlými hygienickými podmienkami.
  • Alarmujúci je aj vysoký počet znásilnení. Sexuálne násilie na Haiti zažila každá ôsma žena medzi 15 a 49 rokmi.
  • Palivová kríza navyše ohrozuje kľúčové služby vrátane poskytovania zdravotnej starostlivosti. Udržať nemocnice v chode je stále náročnejšie.

Nie je čo piť, nie je kde spať

„Práve som sa vracala z centra, keď začala streľba. Nestihla som ani dôjsť domov. Všetko, čo sme vlastnili, zmizlo v dyme. Rovnako ako ostatní ľudia z našej štvrte som utiekla a dostala sa sem,“ opisuje Mária-Josa, vdova s ​​ôsmimi deťmi. Teraz žije v Parc Celtique, športovom štadióne prerobenom na neoficiálny tábor pre vysídlené osoby v okrese Solino. „Je to bieda, nemáme vôbec nič. Najviac potrebujeme jedlo, latríny a miesto, kam zložiť hlavu.“

Podobných neformálnych zariadení pre vysídlených ľudí je teraz v Port-au-Prince asi osem – hlavne v školách, na štadiónoch, prípadne v kostoloch. Všetky sú preplnené a charakterizujú ich nevyhovujúce hygienické podmienky.

„Veľa ľudí spí vonku na horúcom či vlhkom betóne bez matracov. Chýba pitná voda aj jedlo,“ hovorí Mariana Cortesi, koordinátorka aktivít Lekárov bez hraníc. „Niekedy tam nie sú vôbec sprchy, takže sa ľudia umývajú vo vedrách na otvorenom priestore alebo za kusom plachty. Inde zase úplne postrádajú latríny. Tieto podmienky vytvárajú ideálne podhubie na šírenie infekčných ochorení ako je hnačka alebo napríklad covid-19.“

Lekári bez hraníc v mnohých z týchto miest poskytujú primárnu zdravotnú starostlivosť. Zaopatrujú aj pitnú vodu a sanitačné zázemie. Vysídlení ľudia však nutne potrebujú ďalšiu humanitárnu podporu.

Obete násilia

Nebezpečenstvo sa nevyhýba nikomu. V máji bol zastrelený aj zamestnanec Lekárov bez hraníc. Vracal sa domov z práce. Kvôli eskalujúcemu násiliu už musela organizácia premiestniť dve svoje zdravotnícke zariadenia.

Tímy zdravotníkov v Port-au-Prince denne prijímajú pacientov so strelnými zraneniami, bodnými ranami alebo známkami prepadnutia. „Keď v niektorej štvrti vypuknú strety, máme počas jedného dňa tucty nových pacientov. Snažíme sa poskytovať kvalitnú starostlivosť všetkým, niekedy je to ale veľmi ťažké,“ hovorí Tania Joachim, sálová sestra Lekárov bez hraníc v nemocnici v Tabarre.

Manuelle Linu, tehotnú ženu s dvojčatami, zrazili autá ozbrojených skupín, keď sa vracala domov z trhu. Vážne zranenú ju prijali v nemocnici v Tabarre. „Mala som zlomenú nohu a pár rebier. Urobili mi sonograf. Môj chlapček aj dievčatko sa ešte normálne hýbali. Deň na to som však o oboch prišla.“

Slovenská lekárka na Haiti: Rastúce násilie ohrozuje pacientov, ale aj aktivity Lekárov bez hraníc

Sexuálne násilie a palivová kríza

Alarmujúce čísla dosahuje aj počet ľudí, ktorí sa stretli so sexuálnym násilím. Na Haiti ho zažila každá ôsma žena medzi  vekom 15 a 49 rokov. Lekári bez hraníc preto v krajine 24 hodín denne prevádzkujú linku pre preživších, špecializovanú kliniku v Port-au-Prince a projekt zameraný na sexuálne zdravie v Gonaïves. Obetiam poskytujú aj bezplatnú psychologickú pomoc.

Od roku 2015 organizácia ošetrila vyše 7 tisíc preživších sexuálneho násilia – viac ako v polovici prípadov išlo o maloletých do 18 rokov.

Pre preživších je často náročné dostať sa do zdravotníckych zariadení. Palivová kríza všeobecne sťažila pacientom prístup k starostlivosti. Nemocnice čelia mnohým výzvam, aby zostali otvorené. „Cena za dopravu v hlavnom meste päťnásobne zdražela, čo znamená, že veľa ľudí nemá ako dôjsť do zdravotníckych zariadení, ktoré ostali otvorené bez toho, aby museli ísť niekoľko hodín pešo“, uvádza Mariana Cortesi. „Neviem, čo by naši pacienti robili, keby im Lekári bez hraníc už nemohli poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť“, dodáva Joachim. „Situácia na Haiti je katastrofická. Nezostáva než veriť, že sa to dá zmeniť.“

Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť

Zdroj: Lékáři bez hraníc

Port-au-Prince/Praha, 26. novembra 2021

Titulná foto: Operačná sála v nemocnici v Tabarre špecializovaná na vážne úrazy a popáleniny©Pierre Fromentin_Lékaři bez hranic

Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život