Jana Vaculčiaková: „Mala som veľmi silnú túžbu pracovať so skupinami ľudí“

1
Jana Vaculčiaková: „Mala som veľmi silnú túžbu pracovať so skupinami ľudí“
Foto: Jana Vaculčiaková

Jana Vaculčiaková je všestranná dáma, ktorá študovala psychoterapiu a tanečno-pohybovú terapiu, má dve dcéry a láska k ľuďom ju priviedla k vedeniu podporných skupín, ktorým sa venuje už 11 rokov v rôznych mestách – predovšetkým v rodnom Zvolene, ale aj v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Lučenci a inde na Slovensku.

V Prahe ste študovali psychoterapiu, čo vás motivovalo vybrať si práve tento odbor?

Myslím, že sa spojilo viac faktorov, ktoré vtedy ovplyvňovali môj život. Hľadala som spôsob naplnenia. V tom čase som pracovala ako asistentka v psychologickej ambulancii a cítila som potrebu zvýšiť si kvalifikáciu. Zároveň som mala veľmi silnú túžbu pracovať so skupinami ľudí. Táto túžba bola hlavnou motiváciou, celé štúdium som venovala pozornosť skupinovej terapii a jej možnostiam. A v neposlednom rade sa to spojilo aj s mojím osobným a partnerským životom, kde práve prebiehala hlboká kríza, a ja som hľadala spôsoby, ako zmeniť nefunkčné formy života na zdravé a naplňujúce.

Ako si spomínate na svoje pracovné začiatky?

Narodila som sa na prvý jarný deň a tak si celý život hovorím, že asi preto som otvorená novým výzvam. Mám rada nové začiatky a som vďačná za ľudí, ktorí ma v nich podporujú. Čo sa týka skupín, podporovala ma moja kamarátka, ktorá má ambulanciu klinickej psychológie. Robila mi odbornú garantku, supervízorku, chodila na moje stretnutia a spoločne sme nastavovali bezpečné skupinové prostredie pre ženy.  Pre mňa to bol zo začiatku stres, všetko som mala pripravené, snažila som sa ísť podľa štruktúry. Chvíľu mi trvalo, kým som sa uvoľnila, naučila sa vnímať skupinové procesy, reagovať na situácie, prijímať odlišnosti ľudí, spolupracovať v prospech skupiny, nechať plynúť to, čo samotná skupina vytvára. Píšem, že chvíľu, ale reálne to trvalo 2 roky. So skupinami som pracovala 2-3x do mesiaca cez občianske združenie Súlad. Popri tom som mala prácu, ktorá ma živila, toho času som bola riaditeľkou CK vo Zvolene.

Kedy ste sa začali venovať organizovaniu podporných skupiniek a pre koho sú určené?

Túto prácu robím 11 rokov. Už som spomínala začiatky. Prvá skupina sa stretla v apríli roku 2007. Skupina bola ženská s témami zo ženského života, a stretávanie takejto skupiny pokračuje stále. Potom sa začali ozývať muži, že aj oni majú záujem. Tak vznikla druhá skupina pre ženy a mužov, ktorá je tiež aktívna, a otvárame na nej témy vzťahov. Potom sa pridávali skupiny pre rodičov s výchovnými témami, skupiny o práci s témami sebarealizácie. Skupiny sú vlastne pre všetkých ľudí, ktorí majú záujem stretnúť sa s inými, vzájomne sa inšpirovať, podporiť, motivovať, zažiť niečo nové, rozvinúť niektoré zo svojich zručností. Pre mňa je takéto stretávanie dospelých najprirodzenejšia forma učenia sa zo skúseností a múdrosti celku. Jedným zo zámerov je aj prevencia. Často vidím, ako pomáha, keď počujeme iných, keď vnímame, že aj iným sa dejú podobné veci, že si vieme pomôcť, vypočuť sa, podporiť, že sme ľudia, ktorí cítia, vnímajú, zaujímajú sa, tešia sa, plačú. To je liečivé, za ľudskými podpornými stretnutiami vidím psychické a fyzické zdravie.   

Ste zakladateľkou občianskeho združenia Súlad, akým témam sa venujete?

OZ Súlad vzniklo v roku 2000, na priateľskom stretnutí, so zámerom vytvoriť centrum vzdelávania a podpory pre ľudí. Bolo nás asi 11, postupne sa ľudia v združení menili, odchádzali, prichádzali. Ja som zostala až dodnes a myslím, že v zámere stále pokračujem.

Tým, ako prichádzajú rôzni ľudia, otvárajú sa rôzne témy, ktoré sú súčasťou každodenného života. Zaoberáme sa všetkými oblasťami, ktorými počas života prechádzame. Venujeme pozornosť rozvíjaniu vzťahu k sebe, podporujeme sebavedomie, sebadôveru, sebalásku. Venujeme sa vzťahom k partnerom, k deťom, k blízkym. Skúmame vlastné talenty, silné stránky, hľadáme cesty k sebarealizácii, k hojnosti života, k zdraviu. Veľa pracujem s vývojovými obdobiami ženy a spájam ich s prírodnými cyklami, podporujem ľudí v pohybe, hráme sa spolu, tvoríme, zažívame a otvárame nové možnosti pre spokojný život. Rada tiež odovzdávam svoje skúsenosti s vedením podporných skupín pomocou cyklu víkendových programov. Aby som nezabudla, ak niekto potrebuje individuálne konzultácie, necíti potrebu ísť do skupín, vieme si dohodnúť termín a stráviť spolu potrebný čas.

Pôsobíte vo viacerých mestách na Slovensku, kde zvyknete usporadúvať svoje semináre?

Pochádzam zo Zvolena, a tak je moje pracovné miesto najviac spojené s týmto mestom. Viac rokov sa na skupinách stretávam so ženami v Leviciach, kde ich organizuje Regionálne osvetové stredisko. Individuálne konzultácie robím aj v Banskej Bystrici. Ak sa ženy rozhodnú pre víkendové pobyty, nájdu ma vo vzdelávacom centre na Zaježovej. Začínam spolupracovať s chatou Blato v Hriňovej, víkendy som robila aj na Kordíkoch. Moje celoročné cyklické víkendové programy sú veľmi spojené s prírodou, a tak si vyberám miesta, ktoré sú jej súčasťou. A chodím všade, kde ma ľudia pozvú. Tak mám zatiaľ skúsenosti so stretnutiami v Nitre, Lučenci, Detve, Bratislave, v Turčianskych Tepliciach, v Brezne, v Topoľčanoch, aj v Brne.:)  

Organizujete aj pohybové stretnutia, čo je náplňov týchto workshopov?

Je mi blízky voľný pohyb. Tento pohyb vytvára priestor pre uvoľnenie tela, nasledovanie jeho potrieb, spoznávania možností, ktoré telo prináša, keď mu vytvoríme priestor. Pohybujeme sa a zároveň si uvedomujeme, čo je pre telo prirodzené, čo uvoľní napätie a stres, čo dovolí prejaviť sa spontánne, kam nás telo vedie, čo aktuálne potrebuje na to, aby prežívalo vnútornú rovnováhu. Študovala som tanečno-pohybovú terapiu a stretla som sa s rôznymi možnosťami pohybu. Rada odovzdávam to, čo mi je blízke, čo poznám, napríklad pomocou psychomotorických hier, „lenivých“ cvičení, voľného tanca, autentického pohybu. Samozrejme, nepretržite sa sama vzdelávam a hlavne pohybujem:)

workshop, skupina

Workshop Jany Vaculčiakovej

Venujete sa aj téme vzťahov a komunikácie. Darí sa vám tieto poznatky aplikovať aj vo vašej rodine?

Rodina a ľudia, ktorých milujem, prinášajú najväčšie výzvy. Cítim, že sa mi podarilo zmeniť vlastné postoje, porozumieť a uvoľniť, tým sa spriechodnil prúd lásky v rodinných vzťahoch, napriek mnohým odlišnostiam, vývojovým a generačným rozdielom. Občas som musela prijať a rešpektovať aj to, že všetko má svoj čas, že komunikácia môže prebehnúť, keď sú na ňu pripravení všetci zúčastnení. Rada sa stretávam so svojimi blízkymi a naše vzťahy vnímam ako veľmi prirodzené a podporné. Moje odborné vedomosti a pracovné skúsenosti mi pomohli pochopiť blízkych, vnímať vzťahové súvislosti, rešpektujúco komunikovať, citlivejšie a vedomejšie reagovať.

Nie je tajomstvom, že máte dve akčné dcéry. Prezraďte nám, čomu sa venujú.

Áno, mám dve dospelé dcéry, ktoré milujem, máme veľmi podporný, rešpektujúci sa a spolupracujúci vzťah. Prešli sme separačnými obdobiami a kráčame životom ako ženy, ktoré majú veľa spoločného a zároveň sa inšpirujú tým, čo prináša každá zo svojho sveta. Všetky tri máme voľné pracovné prostredie, každá pracujeme sama na seba a vzájomne si odovzdávame to, čo je nám blízke a dáva nám zmysel. Vzájomne zdieľame svoje skúsenosti,  podporujeme sa a spoznávame možnosti ciest osobným aj pracovným životom.

Staršia Magdalénka je novinárkou na voľnej nohe, pracuje na vlastnom projekte Ženy, ktoré zostali. Cestuje po svete so svojim snúbencom Noelom, fotografom. Venujú pozornosť ľudsko-právnym témam a migrácii z pohľadu žien, ktoré zostávajú v pôvodných krajinách, kým muži odchádzajú za prácou. Našou spoločnou témou sú ženy, Magdalénka rozšírila môj lokálny koncept na globálny, a tým sa dopĺňame. Je pre mňa veľkou inšpirátorkou k cestovaniu a spoznávaniu kultúrnych odlišností. Oceňujem jej silu vnímať ťažkosti aj krásu sveta, pohľad na globálne témy, vážim si jej odvahu, rozvahu a láskavý prístup k ľuďom.

Mladšia Alžbetka je herečka na voľnej nohe, pôsobí v Čechách. Vnímam ju, ako si utvára vlastný pohľad na seba a svet, v ktorom žije. Svoje pracovné prostredie skladá z toho, čo ju  baví, stále študuje, spoznáva možnosti, ktoré k nej prichádzajú. Opatrne otvára dvere k herectvu, zaujíma sa o životné prostredie, spieva, cvičí jogu, rada pracuje s deťmi. Zahrala si v českom seriáli Vinári, bola tvárou programu Jogínci na ČT deťom, spieva v dvoch kapelách. Nás dve spájajú témy každodenného života, obe venujeme pozornosť pohybu, hrám, stretávame sa občas pri spoločnom vedení seminárov a odovzdávame svoje skúsenosti, každá z iného vývojového obdobia. Obdivujem jej nádhernú, akčnú a dynamickú energiu ženy, ktorá hľadá cesty k sebaprejaveniu a sebarealizácii. Cením si jej odvahu a otvorenosť zažívať nové situácie, jej pravdivosť, vnímam, ako sa od detstva prejavujú jej talenty a teším sa, keď počujem jej smiech a humor plný hereckého prejavu.

vaculciakova dcery

Jana Vaculčiaková so svojimi dcérami

Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?

Ako mama napíšem, že mojím úspechom je aj úspech mojich dcér. Odovzdávam im veľkú časť seba, všetko, čo poznám, čo považujem za dôležité. Som rada, že sa zaradili do sveta dospelých s tým, že cítia slobodu a zároveň sú zodpovedné. A keď sa pozriem na seba? Najviac si cením, že som sa postupne dokázala postaviť za svoj talent, za to, čo milujem, za to, v čom cítim vlastné poslanie a zmysel. Bola to veľká výzva a priznám sa, že aj veľmi náročná cesta. Musela som prejsť hlbokou vnútornou transformáciou, vzdať sa mnohého, aby som cítila vnútorný pokoj, vlastnú hodnotu, radosť a lásku, aby som si dovolila žiť seba a prejaviť sa vo svojej inakosti.          

Ako si popri všetkých aktivitách zadeľujete svoj čas? Čo je pre vás prioritou?

Mám už svoj vek a moje telo ma v menopauze naučilo, že pokoj je prirodzenou súčasťou každodenného života. Pochopila som, že vnútorná rovnováha je o tom, aký prístup k sebe samej mám, a tak napíšem, že mojou priorotou je starať sa o seba. Všetko, čo mám v sebe, prinášam do každého vzťahu s iným človekom. Cítim preto povinnosť prinášať tieto kvality do medziľudských vzťahov, či už v práci alebo v osobnom živote. Vidím, že sú liečivé.

Ako zvyknete oddychovať?

Oddychujem vždy, keď robím to, čo milujem. Milujem prírodu, prechádzky, vôňu lesa, cvrkot lúk, vietor vo vlasoch, zem pod nohami. Milujem slnko, keď vychádza a zapadá, milujem všetky skupenstvá a prejavy vody. Príroda je pre mňa veľká kniha, z ktorej sa učím každý deň. Pozorujem jej premenlivosť, odkazy a všetko to vkladám do svojej práce. Vnímam to ako cestu k najprirodzenejšiemu spôsobu bytia.  A milujem ľudí, mám rada stretnutia, rozhovory, tanec, rada sa hrám, smejem, zažívam nové. Milujem mesiac, noc, sny, pokoj. Toto všetko sú pre mňa chvíle oddychu.

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

Skôr mám túžby ako plány. Túžim rozvíjať stále svoju prácu, odovzdávať to, čo poznám. Túžim podporovať ženy, lebo viem, že šťastná žena môže vytvoriť šťastný domov pre svojich partnerov, deti, pre blízkych.  Túžim sa vzdelávať, stretávať ľudí, smiať sa.

Často myslím na malý domček blízko lesa a tak trošku ho aj hľadám a vlastne sa mi o ňom aj sníva. Tak to je ten najväčší sen.

Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Nedávam rady, skôr inšpirujem ženy tým, aká som, čo poznám, čo žijem v každodennom živote a čo, mi pomáha. Napadajú mi takéto inšpirácie z mojej každodennosti.

Občas sa zastavím a venujem čas a pozornosť len sebe. Nebojím sa toho, lebo viem, že všetko, čo urobím pre seba,  prinášam do svojej rodiny a vzťahov okolo.

Som otvorená pravdivosti. Mám rada jasno v situáciách, ktoré prežívam. Stále sa učím, čo najpravdivejšie vyjadrovať svoje názory, skúsenosti, emócie a pocity. Učím sa používať slová, otvorene  komunikovať a vedomejšie pristupovať k životu. Tým, že to robím, naučili sa to moje deti a inšpirujem tým ľudí okolo.

Mám plný život činností, ktoré mám rada. Vlastne skoro všetko, čo robím, robím s láskou, záujmom, vášňou, nadšením. Prekračujem neustále svoju zónu komfortu, som otvorená všetkému novému, stále sa učím a prijímam začiatky a konce ako súčasť prirodzeného bytia.

A na záver si dovolím jedno odporúčanie pre ženy.

Veľká časť toho, čo prežívame nás učí aktivovať alebo deaktivovať schopnosti, ktoré v sebe máme. Ak sme spokojné s tým, že sme ženy a  vedomejšie vnímame možností ženského života, sme spokojnejšie. Vieme, že máme veľa nástrojov pre život, veľa možností, máme nadhľad v záťažových situáciách, vieme, že sme dostatočne schopné a ak potrebujeme, máme aj veľa podporných žien okolo. Odporúčam venovať pozornosť spoznávaniu ženského vývoja, ženského života, ženskej cyklickosti, odporúčam spoznávať seba ako ženu. Rada vás takouto cestou prevediem v cykloch Tvorivá cesta ženy alebo Cesta ženy v radosti. Cykly na rok 2019 pripravujeme aj v Bratislave, Hagia Sofia-oáza pre telo i dušu. Všetky programy a potrebné informácie postupne nájdete na www.sulad.sk

žiadne príspevky na zobrazenie

1 komentár