Teší sa do práce. Nevie nájsť na nej nič ťažké a náročné. Pracuje pri tom v zariadení s hendikepovanými ľuďmi. Sú pre ňu darom a výnimočne vzácni. Aká je táto práca? Ako vieme týmto ľuďom pomôcť aj my ostatní? Aký druh starostlivosti ponúkajú v ich zariadení? Výnimočná žena Janka Kozejová v ďalšom podcaste Akčných žien.
S Jankou sa zhovárala moderátorka Lucia Hurajtová.
Janka Kozejová je vedúca Charitného domu sv. Štefana v Snine. Z Bratislavy sa rozhodla ísť naspäť na východ, hoci to nebolo vôbec jednoduché rozhodnutie. „Hovorila som si, že musí prísť niečo, na základe čoho sa rozhodneme, ako ďalej. Cítila som, že by som sa chcela vrátiť domov. Mužovi som povedala, že si dám pracovnú ponuku a ak by to vyšlo mne alebo aj jemu, tak to bude ako znamenie, že máme ísť na východ,“ hovorí Janka. Po pol roku akceptovali jej žiadosť o prácu v Charite v Košiciach a už je tam sedem rokov.
Zo zdravotnej sestry vedúca zariadenia
Janka pracuje s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím. „Začínala som v zariadení určenom pre seniorov, ale časom chýbalo zariadenie určené pre mladých ľudí, ktorých bolo stále viac. Dala som požiadavku do Košíc a podarilo sa to. Na začiatku som však viedla dve zariadenia súbežne, čo bolo naozaj veľmi náročné,“ dodáva Janka.
Venuje sa „mladým“ hendikepovaným ľuďom
„V našom zariadení môžu byť ľudia od 18 do 62 rokov. Pre mňa a môj tím sú mladí preto, že sú mladí dušou. Sú to večné deti. Telo starne, ale duša je stále mladá“, vysvetľuje Janka a vzápätí dodáva: „Je to veľký dar byť s takými ľuďmi. My sa tešíme do práce, je to veľmi pekná práca. Myslím, že aj ja, aj moji kolegovia, máme dar, že máme všetko potrebné k tomu, aby sme dokázali prijímať tých ľudí, vedeli ich viesť. Môžem povedať, že tvoríme jednu veľkú rodinu.
Čo je na tejto práci najťažšie?
Janka sa usmieva a nevie si na nič spomenúť. Sem tam sa stane možno niečo nepríjemné, čo treba vyriešiť s rodičmi. Opakuje, že pre ňu je to naozaj veľmi pekná práca a nevie povedať nič negatívne. Mrzia ju však predsudky voči týmto ľuďom a voči ich rodinám.
Ochorenia u dospelých hendikepovaných ľudí
V zariadení majú telesné, aj mentálne postihnutia. Skoro tretinu tvoria ľudia s Downovým syndrómom. „Máme ľudí na vozíčku s detskou mozgovou obrnou. Rôzne kombinované ochorenia, vrátane psychických ochorení. Momentálne máme 24 mladých ľudí a dopyt po tejto službe stále rastie,“ vysvetľuje Janka.
Ambulantné alebo ubytovacie zariadenie?
„Naše zariadenie v Snine poskytuje ambulantnú formu služby, tzn. ráno prídem a večer sa odchádza domov. Je to veľmi dobré, lebo človek nie je vyňatý zo svojho prostredia, žije aj ten rodinný život doma. U nás má zase skôr aktivity a snažíme sa ich zapojiť do bežných činností. Učíme ich veci ako napr. odložiť, umyť riad, starať sa o záhradu, niečo si vyrobiť. Chodíme s nimi na rôzne spoločenské akcie. Kombinácia rodinného života a toho u nás spôsobuje, že tí ľudia sú naozaj šťastní,“ hovorí Janka. Zmyslom ich práce je pomôcť čo najviac ľudom v rámci určitých možností.
Čisté oči, úprimnosť, objatie
Janka vysvetľuje, prečo má túto prácu tak veľmi rada: „Je to neuveriteľné, ale my prídeme ráno do práce, a hneď nás objímajú. Majú čisté srdce, sú veľmi úprimní. Zdravé dieťa vyrastie a rieši si svoj život. Oni sú však závislí od nás ostatných, od pomoci rodičov. Potrebujú nás. Ja mám naozaj zážitok každý deň, keď prídem do práce. V ich objatí vnímam veľkú úprimnosť, čo je veľmi vzácne. Pozriete sa im do očí, a nevidíte tam nič zlé. Som vďačná, že s takými ľuďmi môžem byť. Mám pocit, že aj ja sa stávam pri nich lepšou.“
Pozrite si aj podcast s Miriam Kalisovou
Všetky tehotné mamičky si želajú, aby ich dieťa bolo zdravé. Ak sa dieťa narodí s nejakým postihnutím, tak bývajú sklamané, ale snažia sa to nejakým spôsobom prijať. Hovorí sa však, že aj keď dieťa je handicapované, do života môže priniesť oveľa viac ako zdravé dieťa.
„Vnímam to tak, že tieto deti sú darom. Začiatky bývajú častokrát naozaj veľmi ťažké. Samozrejme, rozmýšľajú, čo bude s tými deťmi neskôr, ale povedia si: „Žijem pre tento moment, prítomnosť. Teraz sa teším, teraz som tu. Teraz vládzem, teraz chcem, aby dieťa bolo šťastné a čo bude potom, nebudem riešiť, lebo sa zbláznim,“ vysvetľuje Janka vnímanie a postoj rodičov. Ako vníma rodičov ona? „Matky, s ktorými sa stretávam, sú pozitívne ženy. Možno by niekto čakal zlomené depresívne ženy, ale ide o úžasné fantastické ženy, ktoré majú energie na rozdávanie. Často hovorievam, že ak má niekto depresie z „volovín“, tak by sa mal stretnúť práve s takou matkou, pretože potom by uvidel, čo je život.“
V podcaste sa dozviete aj toto:
Ako konkrétne pomáhajú týmto deťom a ich rodinám?
Ako im vieme pomôcť my, obyčajní ľudia?
S akými prekážkami sa stretávajú pri svojej práci?
Aké majú najbližšie plány?